Nultý okruh Bratislavy možno povedie v tesnej blízkosti Čiernej Vody

Nultý okruh - mapa

Nultý okruh Bratislavy možno povedie v tesnej blízkosti Čiernej Vody

Nultý okruh Bratislavy, označený aj ako diaľnica D4 možno povedie v tesnej blízkosti Čiernej Vody a oddelí ju od Vajnor. Uvažuje o tom štúdia s ďalšími tromi variantmi trasy diaľnice, ktorá má odbremeniť súčasnú nevyhovujúcu dopravnú situáciu a odkloniť časť tranzitu mimo mesta a zároveň bude súčasťou severojužného koridoru medzi Švédskom až k Čiernemu moru a zároveň spojí Maďarsko, Slovensko a Rakúsko.

Aktuálne sa uvažuje s tromi variantmi trasy diaľnice D4.

Variant označený žltou farbou podporuje minister dopravy Ľubomír Vážny a jeho trasa je plánovaná z Rovinky cez Vrakuňu a na poli popri toku Šúrskeho kanála pretne komunikáciu vedenú do Vajnor. Pokračovať bude cez Karpaty popri Stupave s napojením na rakúsku diaľnicu do Viedne.

Trasa variantu označeného zelenou farbou je zamýšľaná z Rovinky popri Novej Dedinke a Senci s obchvatom Pezinka s ďalšou trasou okolo Stupavy do Rakúska. Tento variant podporujú starostovia Tomášova, Zálesia, Mostu pri Bratislave, Malinova, Ivanky pri Dunaji a bratislavskej mestskej časti Vajnory.

Poslednou možnosťou je tzv. veľký variant, ktorý by viedol z Rovinky na Boldog. Od Senca by viedla rýchlostná cesta na Poddunajské Biskupice s napojením na plánovaný diaľničný most pri Slovnafte. Tranzitnú dopravu by čiastočne v tomto prípade absorbovala aj diaľnica D1, ktorý by bola z Bratislavy po Senec rozšírená na šesť pruhov.

Starostovia Tomášova, Zálesia, Mostu pri Bratislave, Malinova, Ivanky pri Dunaji a Vajnor podporujú stredný okruh označený zelenou farbou. Malý, žltý okruh považujú za najmenej výhodný. O budúcej podobe nultého okruhu Bratislavy budú rozhodovať obecné zastupiteľstvá v septembri. Vybratá alternatíva sa bude musieť ešte zaradiť do diaľničnej siete SR a zapracovať do územného plánu BSK. Len v tom prípade sa budú môcť požadovať financie z Európskych fondov.

Podľa informácií predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Vladimíra Bajana sa nultý okru Bratislavy začne stavať najskôr v rokoch 2010 až 2014. Jeho realizáciu ohrozuje možná zmena trasy severojužného koridoru, ktorý môže poľská strana nasmerovať na Rakúsko cez Českú republiku. Ešte stále nie je doriešený prechod diaľnice cez Karpaty, momentálne sa robia prepočty na trasu vedenú tunelom. Podľa vyjadrenia Bajana sa odhadované náklady na výstavbu nultého okruhu pohybujú v rozmedzí 800 tisíc až jeden milión eur. Financovať sa bude z externých zdrojov.