Čo robiť, keď samosprávny kraj užíva môj pozemok?

Samosprávny kraj porušuje moje vlastnícke práva tým, že užíva môj pozemok bez právneho dôvodu na komerčné účely. Je na ňom postavená vodáreň bez vecného bremena na mojom liste vlastníctva. Odmieta uzavrieť nájomnú zmluvu. Direktívne mi nanucujú cenu, ktorú uviedli ako minimálnu cenu podľa zásad hospodárenia s majetkom VÚC, ktoré mňa ničím neviažu. Pozemok vrátiť odmietajú. Na predaji sme sa nedohodli. Ako sa môžem brániť proti postupu samosprávneho kraja? Akú mám šancu na úspech pri súdnom spore?

Sťažnosti na podobné prípady nie sú zriedkavé. Jednou z príčin je väčšinový názor spoločnosti na potrebu ochrany a rešpektovania vlastníckych práv.

Občania totiž vo všeobecnosti žiaľ tolerujú nežiadúce zásahy do cudzieho vlastníckeho práva, než aby ich odsúdili. Ľahostajnosť verejnosti je častá v situáciach, kedy sa zásahy týkajú iného jednotlivca, prípade na nich verejnosť nepriamo profituje.

Nikto sa potom ale nemože čudovať, že sa spravodlivosti ťažko domôže, ak niekto siahne na jeho majetok. Pri súčasnej nálade v spoločnosti to hrozí komukoľvek, keďže ľahostajnosť verejnosti k súčasným bezprecedentnym krokom verejnej moci proti rešpektovaniu vlastníckeho prava legitimizuje podobně zásahy aj v budúcnosti. Chýba spoločenská objednávka na posilnenie ochrany vlastníckeho práva.

V konkrétnom prípade z otázky je prvoradé zistiť, či využívanie cudzieho pozemku zo strany samosprávneho kraja nie je predsa len v súlade so zákonmi. Zákony Slovenskej republiky v niektorých situáciách umožňujú využívanie cudzieho pozemku. Takýchto situácií je pomerne veľa a trend v legislatíve smeruje k rozširovaniu využívania cudzích pozemkov bez súhlasu vlastníka.

Napriek všeobecne rozšírenej mienke o nedostatočnej vymáhateľnosti práva na Slovensku, odporúčame čitateľovi, aby sa obrátil sa na súd s vhodne sformulovanym návrhom na vynesenie rozsudku, ak nevidí inú cestu k riešeniu celej situácie. Do vynesenia rozsudku pravdepodobne uplynie dosť dlhá doba, ale nepoznáme veľa efektívnych možností ako sa dopracovat k vynutiteľnému zaveru, kedže nepoznáme prípad, kedy by sa inou relatívne podobne náročnou cestou podarilo dospieť k zmene situacie v prospech vlastníka zabraného pozemku.

Je vhodné zvážit spoluprácu s kvalitnym právnikom, ktorému čitateľ dôveruje, aby návrh na súd smeroval k meritu problému, bol kvalifikovane sformulovaný. Odporúčame spolupracovať s takým právnikom, ktorý dokáže zrozumiteľne a vopred vysvetliť celú stratégiu vedenia sporu a jeho slabé miesta.

Hoci súdne riešenie má nemálo úskalí, ak čitateľ nevyskúša túto cestu, pravdepodobne sa zmeny postoja druhej strany tohto sporu nedočká. Existuje nádej, že súd vysloví názor, ktorý nielen ukončí spor čitateľky so samosprávnym krajom, ale pomože aj ďalším podobne dotknutym vlastnikom.

Je však vhodné sa pripraviť aj na situáciu, že prvostupňový rozsudok nebude v prospech čitateľa.

Úplne inou cestou je pokúsiť sa vplývať na zákonodarcov tak, aby došlo k zmene zákona, ktorý nejakým spôsobom určí riešenie takýchto situácií.

Je potrebné však upozorniť aj na to, že od 1. 7. 2009 sú účinné ustanovenia Zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Podľa tohto zákona došlo k faktickému vyvlastneniu pozemkov, na ktorých ležia legálne stavby vo vlastníctve miest, obcí a samosprávnych krajov, pričom tieto pozemky vlastnia iný vlastníci.

Podrobne monitorujeme:

Pôvodné články na vyvlastnenie.sk