Ak hlasujeme v referende za hlúposť, je to naša chyba

Švajčiari si za roky referend vybudovali politickú zodpovednosť a politici sa naučili prehrávať, hovorí docent zo švajčiarskeho Centra pre demokraciu v Aarau UWE SERDÜLT.

Čo priama demokracia a časté referendá znamenajú pre Švajčiarov? Ako sa stali súčasťou politického života?

„Vyrástli sme s tým, je to pre nás normálne. Referendá tu máme viac ako sto rokov tu máme referendá. Väčšinou v správach čítate o veľkých celonárodných referendách, ale praktizuje sa to všade – najmä na lokálnej úrovni. Tento systém využíva stále väčšina miestnych zhromaždení – ľudia tam stále chodia a hlasujú zodvihnutím ruky. Sme veľmi decentralizovaný štát, a preto máme referendá na všetkých úrovniach. Aj najbližšiu nedeľu budem v mojej obci hlasovať nielen za päť celonárodných otázok, ale aj za ďalšie dve lokálne témy. Mávame referendá tri- až štyrikrát do roka a je to súčasť miestnej politickej kultúry.“

Ak ľudia vyzbierajú stotisíc podpisov, môže sa hlasovať aj o návrhoch, ktoré predložia samotní občania. Len hŕstka z nich je však schválená. Čím to je? Majú ľudia tendenciu skôr podporiť parlamentné návrhy?

„Máme rôzne druhy referenda. Ak hlasujete o ústavných zákonoch, návrh musí schváliť väčšina voličov v každom z 26 švajčiarskych kantónov. Pri iných referendách stačí väčšina hlasujúcich. Môžete hlasovať aj proti zákonom, ktoré prešli parlamentom. Ak získate za sto dní 50-tisíc podpisov, môžete zorganizovať referendum. Politici preto musia dopredu všetky zákony konzultovať, nechcú totiž voličov sklamať. Ak nemáte dobré konzultácie, môžete s novým zákonom pohorieť. Treťou formou je občianska iniciatíva – do politického života tak môžete dostať zaujímavé návrhy, ktoré neprešli parlamentom. Len málokedy ich však schvália. Často sú totiž provokáciou a návrhy sú až na hrane. Čím sú extrémnejšie, tým je menšia šanca, že prejdu.“

Je dobré pre stabilitu vlády, keď občania často napádajú schválené zákony a navrhujú nové?

„Tieto referendá spôsobili aj to, že vláda je vo Švajčiarsku vždy veľmi široká – nie je tu koalícia a opozícia, ale viac strán, ktoré hľadajú kompromis. Veľká koalícia reprezentuje sedemdesiat až osemdesiat percent voličov.“

Vidíte aj nejaké nevýhody referenda?

„Najväčším problém je čoraz viac medzinárodných a európskych zákonov. Problémom je, že občianska inciatíva je často v konflikte s medzinárodným právom. Asi ste počuli o iniciatíve proti minaretom alebo proti imigrácii. Medzinárodnej komunite sa to veľmi nepáčilo.“

Referendá sú časté, účasť okolo 50 percent. Sú ľudia vo Švajčiarsku zvyknutí byť viac politicky aktívni ako v iných krajinách? Na Slovensku býva účasť v referendách veľmi nízka.

„Nemôžete podobný systém len tak exportovať do zahraničia. Dlhodobá účasť v referendách je nad 45 percent, čo tiež niektorí medzinárodní pozorovatelia kritizujú ako nízke číslo. Musíte si však uvedomiť, že okrem volieb máte každý rok aj štyrikrát referendá. Keď sme to počítali, osemdesiat percent oslovených sa aspoň raz za štyri roky do referenda zapojilo. Ľudia sú však veľmi vyberaví, ak ich zaujme nejaká téma, tak voliť pôjdu. Asi štvrtina ide vždy a približne šesťdesiat percent volí občas.“

Môže totožný systém priamej demokracie fungovať aj inde, napríklad vo východnej Európe?

„Už teraz to na lokálnej úrovni v mnohých krajinách funguje. Politici si musia na takýto systém zvyknúť. V mnohých krajinách nie sú politici naučení prehrávať v referendách, je to pre nich veľká katastrofa. Vo Švajčiarsku musia ustúpiť. Je to normálne – jeden deň vyhrávaš, iný prehrávaš. Menší vplyv majú občania, ak sa volí raz za päť či desať rokov. U nás je to denná záležitosť – či prehráš, alebo vyhráš, musíš to akceptovať.“

Na Slovensku je 50-percentné kvórum na uznanie referenda, vo Švajčiarsku limit nie je. Nestáva sa, že niektoré schválené návrhy sú populistické?

„Volíme o finančných rozhodnutiach, sami hlasujeme napríklad za dvanásť miliónov na výstavbu mostu. Ak volíme za hlúposť, musíme niesť dôsledky. Hlasujeme na lokálnej úrovni aj o rozpočte a daniach. Ak si schválime viac dovolenky a potom naša ekonomika klesá, je to naša chyba. Za roky si ľudia vybudovali vysokú politickú zodpovednosť. Ale áno, niektoré návrhy sú populistické. Ale aj v parlamente sa robia populistické návrhy, niekedy aj horšie."