Akademici si všimli malé obce, nepovažujú ich za životaschopné

Žiadna ponovembrová vláda nedokázala urobiť poriadok v štruktúre osídlenia. Tá budúca sa už nevyhovorí, že o probléme nevie.

Bratislava - Na Slovensku je 2891 obcí a väčšina z nich nedokáže investovať do svojho rozvoja. Sú príliš malé a také sú aj ich príjmy. Budúca vláda sa však už nemôže tváriť, že o tom nevie.

Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorú pre vládu vypracovala Slovenská akadémia vied (SAV), jasne hovorí, že to je problém. „Ak má byť obec schopná reálne vykonávať úlohu miestnej vlády, musí byť dostatočne silná. Túto charakteristiku nespĺňajú obce s malým počtom obyvateľov,“ píšu akademici.

Starostka Hrlice Mária Antalová tvrdí, že „vieme fungovať“, a odmieta, že najväčší problém malých obcí by sa vyriešil pričlenením k inej obci. „Veľké obce to budú považovať za záťaž a malé za nespravodlivosť.“ Táto dedina v okrese Revúca má 67 obyvateľov a rovnaké povinnosti ako ktorákoľvek iná.

Ratkovská Suchá v okrese Rimavská Sobota, ktorá má iba 44 obyvateľov, musela jednej obyvateľke prispieť na pobyt v zariadení opatrovateľskej služby v Banskej Bystrici, ako jej káže zákon o sociálnych službách. Obec to stálo takmer desať percent rozpočtu, ktorý je 11-tisíc eur. Starosta Stanislav Palic je bez výplaty.

Zlúčenie je citlivý pojem

Malé obce

• dve tretiny obcí na Slovensku majú menej ako tisíc obyvateľov,  žije v nich spolu 855­tisíc ľudí,
• náklady na správu malej obce často tvoria väčšinu jej výdavkov – starosta, zamestnanci a prevádzka obecného úradu stoja viac ako všetko ostatné,
• bežným problémom je mizivá možnosť zamestnať sa a zlé dopravné spojenie – vedie k odchodu mladých ľudí, v obci ostávajú žiť iba starí ľudia a tí ďalej starnú.

Až 1163 obcí má menej ako 500 obyvateľov, ďalších 763 obcí  pod tisíc. Iba administratíva často pohltí väčšinu obecných výdavkov, takže na iné neostane. A často je takmer nemožné nájsť kandidáta na starostu alebo poslanca. Svedčia o tom opakujúce sa doplňujúce voľby.

Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti z roku 2008, ktorá predchádzala stratégii, jasne hovorí, že malé obce sa musia zlúčiť. Municipalizácia, ako tento proces nazývajú odborníci, je však taký citlivý pojem, že vládou schválená stratégia ho už nepoužíva.

Tento materiál hovorí, že plošná integrácia obcí „by v našich podmienkach bola ťažko vykonateľná“. Pre malé obce navrhuje zriadiť „spoločné obecné úradovne“.

Mnohé obce majú už dnes spoločný úrad, ak niektorú činnosť nedokážu zabezpečiť osve. Úradovne by však mohli vykonávať aj ostatné činnosti, a tak úplne odľahčiť najmenšie obce. V Európe je len zopár krajín, ktoré k municipalizácii nepristúpili: Česko, Francúzsko, Maďarsko, Španielsko a Slovensko.

„Naša krajina je nesmierne rozdrobená na malé jednotky, mestá, obce. Funkcie, ktoré majú plniť, jednoducho nevedia zvládnuť ani z hľadiska počtu obyvateľov a príjmov, ktoré na tej úrovni sú,“ povedal pre TASR riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula.

ZMOS: nik z mapy nezmizne

Združenie miest a obcí Slovenska podľa jeho predsedu Michala Sýkoru nepodporuje, aby obce s malým počtom obyvateľov a nízkymi príjmami pričlenili k väčším obciam a mestám.

„Dlhodobo podporujeme zachovanie samosprávy vo všetkých obciach a na princípe dobrovoľnosti ponechať na konkrétnej obci, či presunie časť svojich kompetencií na inú obec, alebo mesto,“ hovorí Sýkora. Aj obce s malým počtom obyvateľov podľa neho môžu byť životaschopné, menuje napríklad Donovaly a Kechnec.