Stavba má odbremeniť dopravu v hlavnom meste.
BRATISLAVA. Udialo sa to takmer pred tromi rokmi. Ministerstvo dopravy vtedy pod vedením Romana Brecelyho zo Siete v šamorínskom hoteli Kormorán podpisovalo najväčší stavebný kontrakt v histórii Slovenska.
S konzorciom okolo španielskej stavebnej spoločnosti Cintra sa štát dohodol na výstavbe necelých 60 kilometrov autostrád v okolí hlavného mesta.
Problémy bratislavského obchvatu sa stupňujú. Hovorí sa o jeho prestavbe
Cintra má postaviť rýchlostnú cestu R7 z bratislavského Prievozu do Holíc a diaľnicu D4, ktorá tvorí takzvaný nultý obchvat Bratislavy, od Jaroviec po Raču.
Stavbári mali podľa platných zmlúv celú stavbu dokončiť na jeseň 2020. Štát im mal potom počas 30 rokov platiť každý rok 52 miliónov eur, spolu bezmála 1,8 miliardy eur. Autostrády si totiž Slovensko objednalo cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Je apríl 2019 a pri výstavbe autostrád okolo Bratislavy sa ukazuje čoraz viac problémov. Posledným bola policajná razia vo štvrtok minulého týždňa. Polícia stavbárov podozrieva, že pri výstavbe používajú kontaminovanú pôdu zo skládok či iných stavieb.
O meškaní obchvatu sa hovorí od podpisu zmluvy. Minister dopravy Árpád Érsek z Mosta-Hídu oficiálne prvé meškanie priznal v septembri 2017 - vtedy hovoril iba o niekoľkomesačnom sklze.
Bolo to preto, že stavbári s výstavbou úsekov rýchlostnej cesty R7 od Holíc až v lete 2017 namiesto jari 2017. Výstavbu zbrzdili problémy s výkupom pozemkov pod cestami, ktoré sú súčasťou ciest.
K týmto pozemkom dostali priekupníci. Keďže sa štát s nimi nevedel dohodnúť na cene, parlament schválil narýchlo zmeny, aby sa s prípravou dalo začať aj na pozemkoch, ktoré ešte nie sú vyvlastnené.
Bolo to na základe predbežnej držby. Do zákona ju navrhlo ministerstvo dopravy.
Aj preto posledné stavebné povolenie získali stavbári v polovici septembra 2017.
Už dnes výstavba obchvatu mešká jeden celý rok. Ďalšie zdržanie môže nabrať, ak sa preukáže, že podozrenie o navážaní kontaminovanej zeminy pod stavbu je pravdivé.
Ministerstvo dopravy a ministerstvo životného prostredia zrejme v takom prípade stavbárom nariadia, aby prestavali celý obchvat a kontaminovanú pôdu nahradili vyhovujúcou.
Zo spáchania environmentálnej trestnej činnosti obvinila polícia jednu osobu M. J. H., jednu právnickú osobu a bratislavskú spoločnosť s ručením obmedzeným.
Policajti prípad ďalej vyšetrujú. Ak sa vina dokáže, môže M. J. H. hroziť väzenie štyri až desať rokov.
Policajti sa zamerali aj na spoločnosť Cresco Group, ktorá likviduje umelý kopec za Petržalkou. Tvorí ho stavebný odpad z výstavby sídliska. Firma obvinenia odmieta.
"Recyklácia kopca prebieha pod dozorom nezávislých odborníkov aj Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá na mieste vykonala opakované merania. Kontroly prekročenie limitov škodlivých látok nepotvrdili," povedal Ján Krnáč, výkonný riaditeľ spoločnosti Cresco Group v Bratislave.
S najväčšou pravdepodobnosťou áno, aj keď to konzorcium nikdy oficiálne nepriznalo. Na stavbu sa nepodarilo zohnať dosť veľkých stavebných firiem. Odborníci špekulovali, že za to mohli nízke ceny, s ktorými stavbári vyhrali súťaž.
Aj preto sa ku konzorciu pridali skôr menšie stavebné firmy a živnostníci, ktorí sú lacnejší.
Koncesionár zvažoval aj postavenie dočasných asfaltární v troch obciach okolo hlavného mesta. Proti tomu sa postavili miestni obyvatelia.
Na výstavbu bratislavského obchvatu za súkromné peniaze tlačil Smer počas svojej jednofarebnej vlády v roku 2015. Ministrom dopravy bol vtedy Ján Počiatek zo Smeru.
Meškanie znižuje výhodnosť projektu. Analýza, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií začiatkom roka 2016, ukázala, že stavať cez PPP je výhodnejšie.
Dokument však vychádzal z predpokladu, že štát nebude sedem rokov, teda do roku 2022, schopný projekt zaplatiť z vlastného rozpočtu. Kľúčovým argumentom v prospech verejno-súkromného partnerstva bolo to, že stavať treba začať prakticky okamžite. Vďaka tomu sa mala ušetriť až miliarda eur.
Mimovládna organizácia INEKO tento predpoklad už v roku 2016 spochybnila. Smer a neskôr štvorkoalícia Smer-SNS-Most-Sieť aj napriek tomu PPP projekt pretlačili.
Vtedajšie výhrady INEKO dnes potvrdzuje rastúce meškanie výstavby. Ak by sa oneskorila o viac rokov, môže sa nakoniec ukázať, že PPP projekt bol nevýhodný.
Takmer 60 kilometrov ciest v okolí hlavného mesta sľúbilo konzorcium postaviť za približne 1,8 miliardy eur. Pôvodne ministerstvo dopravy očakávalo, že obchvat bude celkovo stáť 4,5 miliardy eur.
Ministerstvo dalo ešte počas súťaže projekt prekresliť, aby znížilo náklady. Celá diaľnica D4 je o meter užšia, ako mala byť. Okrem toho bude na niektorých úsekoch menej jazdných pruhov.
Približne polovica z 59 kilometrov mala byť pôvodne šesťprúdová a nebude. Šesťprúd sa obmedzí len zhruba na osem kilometrov ciest a na mimoúrovňové križovatky. Niektoré ďalšie úseky sa však v prípade potreby budú dať rozšíriť.
Znížiť cenu bolo možné aj pre lacnejšie úroky v bankách, kde koncesionár získava peniaze na výstavbu obchvatu.
Bratislava, diaľnica D4, nultý okruh
PPP, výstavba a prevádzka diaľnic
Polícia obvinila dve osoby v súvislosti s výstavbou obchvatu Bratislavy
Nočná mora štátu? Že sa výstavba obchvatu natiahne aj za rok 2021
Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať
Brecely sa rozhodol, obchvat Bratislavy podpíše
Medzi prioritami budúcej vlády chýba dostavba úsekov D1 a D3
Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018
Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....
Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...
V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...
Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...
Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...
VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...
Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...
Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...
Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov pozemkov. Parlament jej veto prelomil bez väčšieho zaváhania.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú vysporiadané. Tvrdí, že bezodplatné vyvlastnenie pozemkov nebolo realizovateľné.
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu sa zatiaľ nerozhodol, aké stanovisko zaujme v prípade vyvlastnenia Machnáča, kde sa predtým stotožnil so zastavením konania. Toto rozhodnutie označila generálna prokuratúra za...
Aktivisti tvrdia, že vstupom generálnej prokuratúry do procesu opäť svitla nádej na záchranu budovy.
Podľa odborníkov malo k sanácii prísť už dávno.
Liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach chce zachrániť neziskovka.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú...
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.