Ako dostať kamióny tam, kam patria?

Kamióny chodia aj tam, kde nemajú čo robiť. Poškodzujú pritom majetok samospráv a otravujú obyvateľom život. Štátu sa s takýmito priestupkami zatiaľ veľmi nedarí vyrovnať.

Ministerstvo dopravy avizuje novým zákonom v zásade tri základné potreby. Dostať kamióny na tie cesty, kam skutočne patria. Zvýšiť výber mýtneho a dať mu zreteľnejší rozmer spravodlivosti. Zlepšiť vymožiteľnosť práva tým, že reálne porušovanie pravidiel zo strany autodopravcov bude možné aj reálne trestať.

Takýto zákon vyvolá v zásade tri typy reakcií:

1. Autodopravcovia sa začnú búriť s argumentom, že im stúpnu náklady.
2. Župani a starostovia ho privítajú, pretože kamióny im prestanú devastovať cesty, na opravy ktorých beztak nemajú dosť peňazí.
3. Tretia skupina – nazvime ich „kritickí experti“, sa bude zaoberať nuansami zákona a sporiť sa o to, či sú jeho jednotlivé ustanovenia optimálne, ideálne a či by sa nedali ešte lepšie vyladiť.

Sám sa síce radím do tretej skupiny, ale to nie je teraz podstatné.

Viac premýšľali

V úvode akejkoľvek diskusie na túto tému je totiž nutné priznať, že súčasný stav je nevyhovujúci. Samotný mýtny systém tak, ako bol postavený, logicky predpokladal, že po istom čase dôjde k jeho optimalizácii a dolaďovaniu.
V roku 2011 sa v rámci optimalizácie  a  tlaku autodopravcov presadilo zníženie pokút za mýtne priestupky. Ich počet vzápätí medziročne stúpol o 38 percent. To znamená, že to nie je správna cesta.

O dnes predkladanom zákone zrejme ministerstvo viac premýšľalo. A je veľmi pravdepodobné, že ak bude prijatý, jeho trvácnosť by mala byť podstatne dlhšia.

Návrh spoplatniť ďalších 225 kilometrov ciest I. triedy je totiž úplne logický. Ide presne o tie cesty, ktoré kamionisti využívajú ako obchádzku spoplatnených úsekov. A je azda jasné, že štát pri zavádzaní mýta nechcel, aby kamióny obchádzali spoplatnené úseky.

Ešte vypuklejší je problém s tranzitujúcimi kamiónmi, ktoré vchádzajú na cesty (znovu s účelom obísť mýto) II. a III. triedy v správe žúp. Tam naozaj nemajú čo hľadať a pred zavedením mýta tam ani nechodili. Osadenie tabúľ Zákaz vjazdu nestačí. Kamióny veselo ničia majetok žúp, otravujú život miestnemu obyvateľstvu a vytvárajú zápchy na miestach, kde by vôbec nemali vznikať.

Podľa našich nedávnych prieskumov dnes existujú úseky ciest II. a III. triedy, kde až 50 percent nákladných vozidiel nad 12 ton sú tranzitujúce vozidlá, ktoré tam nemajú byť. Okrem traumy pre miestne obyvateľstvo vznikajú aj veľké škody na infraštruktúre. Na niektorých zakázaných úsekoch sme namerali 5- až 18-percentný podiel kamiónov, ktoré porušovali zákazy.

Štát si nevie poradiť

A nad týmto všetkým sa vznáša relatívne slabá schopnosť štátu vyrovnať sa s mýtnymi priestupkami a vjazdmi kamiónov do zákazov. Mýtna ani normálna polícia nemajú šancu všetko ustriehnuť. A systém to dokonca ani nepredpokladá. Mýtna polícia je tu na to, aby dohliadala na dodržiavanie pravidiel, ale nie na to, aby striehla 24 hodín denne na iks miestach celého Slovenska.

Štatistiky ukazujú, že drvivú väčšinu mýtnych priestupkov (80 percent) páchajú zahraniční kamionisti. Teda presne tí, o ktorých pri zavedení mýta najviac šlo. Pretože – a to by malo byť všetkým jasné – štát zaviedol mýto najmä preto, aby naše cesty neslúžili ako lacná obchádzka pre tranzitujúcu kamiónovú dopravu.

Úprava a zmeny v pravidlách mýtneho systému sú teda prirodzené a potrebné. Bude treba pozorne sledovať všetky navrhované zmeny a v odbornej diskusii sa snažiť dosiahnuť optimálny stav.

Zatiaľ sa zdá, že diskusia sa drží v odbornej rovine, čo je pre budúcu podobu zákona dobrá správa.