Ako pestovať orech. Kedy orezávať orech?

Hlavným kritériom pri kupovaní orechových stromčekov je predovšetkým ich zdravotný stav, teda dobre vyvinutý hrotiak, riadne zacelené miesto štepenia, zdravá, nezaschnutá a dobre vyvinutá koreňová sústava. Do našich klimatických podmienok sú vhodné odrody kvitnúce neskôr, ktoré unikajú jarným mrazíkom, odolné proti chorobám a zimným mrazom, skoro rodiace a dobre skladovateľné.

Orechy nezavlažujeme postrekom na listy, lebo tým sa podporuje šírenie nebezpečných hubových chorôb, najmä antraknózy.

Výživa orechov

Korene orecha sa významne podieľajú na zásobovaní jeho nadzemných častí vodou a minerálnymi živinami, svojím bohatým, širokým a hlbokým rozkonárením zabezpečujú aj dobrú stabilitu a dlhovekosť stromu. Aj preto pod ním a okolo neho hlboko nekopeme ani neorieme. Dôležité je, aby pôda pod orechom bola dostatočne zásobená humusom, dusíkom (treba však dať pozor na jeho prebytok), vápnikom, horčíkom, fosforom a draslíkom. Pôda musí byť viac alkalická ako kyslá (pH 6,5 až 7,7).

Ak mu chýba...

• N – dusík - spomalený rast, slabé prírastky, svetlé listy, malé plody, nízka úroda
• P – fosfor - zle oplodnené kvety, zle vyvinuté plody, pomalé dozrievanie, netypická chuť, predčasné opadávanie plodov
• K – draslík - listy majú tmavý nádych, špice sa im krútia, často opadávajú, konce letorastov usychajú, plody nie sú riadne vyvinuté a sú málo trvanlivé, je znížená odolnosť stromov proti mrazu i chorobám
• Ca – vápnik - stromy trpia glejotokom a rakovinou, slabým rastom a plody papierovitosťou, majú zníženú odolnosť proti hubovým chorobám
• Mg – horčík - listy trpia chlorózou, žltnú, pri súčasnom nadbytku dusíka červenejú, neskoršie hnednú a opadávajú, stromy sú celkove menej aktívne a odolné
• B – bór - listy sú drobnejšie a opadávajú, koncové puky letorastov odumierajú a na letorastoch sa tvoria tzv. čarodejné metly
• Mn – mangán - na listoch sa tvoria žlté škvrny a ich okraje sa strapatia
• Zn – zinok - listy sú úzke, malé, scvrknuté a opadávajú z koncov letorastov

Hnojivá je najlepšie zaprávať do pôdy na jeseň (pred jej prekopaním) rozhodením do kruhu pod obvodom koruny stromu. Počas vegetácie môžeme prihnojovať spolu so závlahou alebo pod obvodom koruny urobíme viacero dier hlbokých asi 40 cm a do nich nalejeme 5- až 10-percentý roztok hnojiva.

Kde ich pestovať

Orech je teplomilnejšia drevina, ktorú vysádzame tam, kde zimná teplota neklesá pod –26 °C a v októbri, apríli a máji pod –2 °C. Stromy namŕzajú v dreve najmä vtedy, keď po relatívne teplom januári udrú silné mrazy. Priemerná ročná teplota by mala byť 8 až 10 °C s vegetačnou teplotou nad 16 °C a s priemernými ročnými zrážkami 550 až 700 mm. Tieto podmienky sa na Slovensku dosahujú do nadmorskej výšky zhruba 800 až 900 m. Optimálne lokality sú na južných, západných a východných predhoriach mimo severného Slovenska. To, že orech dokáže rásť aj v horších podmienkach, ešte neznamená, že bude aj dobre plodiť. Je totiž relatívne dobre adaptabilný, a to najmä orech čierny, ktorý sa často používa v okrasných výsadbách.
Najlepšie rodia orechy vo vinohradníckych oblastiach, ale nie na suchom stanovisku s plytkou a kamenistou pôdou. Vyhovujú im skôr ľahšie a dostatočne hlboké pôdy alebo hlboká hlinitá pôda dobre zásobená humusom a vápnikom. Orech sa však často uspokojí aj s ílovito-hlinitou či ílovito-piesčitou pôdou, ak je v nej dostatok vápnika a humusu a pH pôdy je aspoň 6,5 až 7,7.
Dobrým stanoviskom sú teplé, výslnné svahy, kde stromy rezané na kotlovú korunu sú aj dobre osvetlené. Nevhodné sú mrazové doliny a inverzné polohy, lebo pri skoršie kvitnúcich odrodách namrznutím ich kvetov často prichádzame o celú úrodu. Pri výsadbe musíme počítať aj s tým, že orech bude potláčať rast iných rastlín a často aj trávnika pod svojou korunou, a to vinou zatienenia, ale aj veľkého odberu živín a vody z pôdy.

Ako rezať orechy

Rezom neošetrované koruny orechov môžu mať až 70 % plochy neplodnej, zatiaľ čo pri pravidelnom reze tento neduh možno znížiť na únosných 30 %. Rezané stromy majú totiž väčšiu aktívnu asimilačnú plochu (oslnenie listov aj vnútri koruny), vďaka čomu sa lepšie rozvíjajú, kmeň je hrubší a stromy začínajú rodiť už v 3. až 5. roku (a nie až v 15. roku). Aj ich úroda je podstatne vyššia a kvalitnejšia, a to aj pri menšom objeme koruny, čo privíta každý záhradkár. Napriek týmto výhodám treba tvarovací zásah minimalizovať len na výchovný a udržiavací rez, pri ktorom odstraňujeme konkurenčné výhony, výhony z kosterných konárov rastúce kolmo hore, zahusťujúce výhony a, samozrejme, všetky poškodené a choré konáre, ktoré režeme až do zdravého tvrdého dreva. Choré konáre zásadne režeme na konárový krúžok, ktorý nesmieme poškodiť. Rezné rany začistíme dohladka nožom a zatrieme štepárskym voskom alebo balzamom. Kosterné konáre skracujeme len vtedy, ak je to naozaj účelné.
Orech je strom, ktorý výdatne „plače“, roní miazgu, keď sa reže v nevhodnom čase. A to ho oslabuje. Preto sa vyhýbame rezu v čase od polovice zimy až do mája. Začíname rezať vtedy, keď letorasty dosahujú dĺžku 8 až 10 cm, vtedy rezné rany už zvyčajne neslzia a dobre sa zaceľujú. Druhý náhradný rezný termín je v auguste, ale aj tu sa snažíme nerobiť veľké rany – nemuseli by sa do zimy zaceliť a strom by ľahšie poškodil mráz, prípadne by mohli byť vstupnou bránou pre choroby a škodcov.

Základné vlastnosti orechových odrôd

Vo svete sú stovky orechových odrôd. V našich klimatických podmienkach bolo vyšľachtených niekoľko odrôd, ktoré si vyberáme podľa najrozhodujúcejších vlastností:

• začiatok rodivosti štepenca: Jupiter a Mars (v 2. až 3. roku po vysadení); Apollo, Buchlov, Magdon a Seifersdorfský (v 3. až 4. roku po vysadení); všetky pravidelne a dobre rodia, ak kvety nezmrznú,
• odolnosť dreva proti zimným mrazom: Jupiter, Apollo, Magdon, Mars a Seifersdorfský majú dostatočnú odolnosť; Buchlov a Staurn sú stredne odolné,
• odolnosť proti chorobám a škodcom: dobrú odolnosť majú Jupiter, Magdon, Mars a Seifersdorfský; za vlhka môže trpieť Apollo bakteriózou, Buchlov antraknózou a bakteriózou, Saturn niekedy bakteriózou
• vzrast: Apollo je do záhrad priveľký; Buchlov, Jupiter, Magdon, Mars, Saturn a Seifersdorfský sú vhodné do väčších záhrad.

Voda – stimulátor úrody

Najväčšie nároky na vodu majú orechy v čase plného olistenia a intenzívneho rastu plodov. Kritické obdobie sa začína začiatkom predlžujúceho sa rastu letorastov a vrcholí v čase, keď sa v plodoch dotvára jadro. Vo všeobecnosti možno povedať, že najkritickejšie obdobie je od kvitnutia až po dozrievanie plodov. Nečakáme, kým pôda úplne vyschne, ale ani nezavlažujeme každý deň po troške, ba ani priveľkou dávkou vody ako pri povodni, aby sme nerozbahnili pôdu (zničili by sme jej štruktúru a vytlačili z nej vzduch, ktorý je nevyhnutný pre korene, mohli by sa totiž udusiť).

Jednorazové otĺkanie orechov je nesprávne. Zbierame ich postupne v priebehu dvoch až troch týždňov.

Pri fyziologickej zrelosti je jadro orecha vyvinuté do takej miery, že je už schopné vyklíčiť a jeho tenká šupka sa dá ešte oddeliť. Pri zberovej zrelosti oplodie plodu najprv puká, otvorí sa a orech z neho sám vypadne. Počas dlhého sucha sa tento proces spomaľuje alebo sa oplodie k orechu doslova „pripečie“ a orechy opadajú uzavreté v oplodí, ktoré neraz začne hniť a musíme ho odstrániť ručne.

So zberom začíname koncom augusta a pokračujeme až do konca septembra (podľa odrody). Na tom istom strome dozrievajú plody postupne v priebehu dvoch až troch týždňov. Najprv dozrejú v dolnej časti koruny, potom vnútri a na severnej strane a až nakoniec na vrchole koruny. Aj preto je jednorazové otĺkanie orechov nesprávne – poškodíme konáre a kôru stromu, ale aj kvetné puky, z ktorých by mala byť budúcoročná úroda, a zároveň obijeme ešte nedozreté plody, ktoré sú nedochutené, vodnaté, veľmi zle sa sušia, musia sa ručne čistiť a zle sa skladujú.

Nazbierané orechy treba sušiť na slnku, aby sa zbavili prebytočnej vody a predišlo sa plesneniu jadier a rozkladu oleja v plodoch. Umelo ich môžeme dosušovať aj vo vetranom fóliovníku pri teplote 35 °C.

Výchovný rez po výsadbe

Zakúpený a vysadený dvoj- až trojročný stromček (hrotiak, bez zapestovanej koruny) skrátime na jar, keď je terminálny puk tesne pred vypučaním, vo výške 150 až 160 cm. Koncom augusta ponecháme z vyrastených výhonov na založenie koruny štyri základné konáre a terminál, ostatný obrast rezom odstránime alebo skrátime za prvým listom. Z kmeňa odstránime všetok obrast rezom na konárový krúžok.

Rez a tvarovanie orecha kráľovského

Orech kráľovský sa pestuje väčšinou ako vysokokmeň v tvare voľne rastúcej koruny so 4 – 5 kostrovými konármi a stredníkom. Pri výsadbe štepených orechov sa odporúča spon výsadby 8 x 8 m.

Postup pri zapestovaní voľne rastúcej koruny:

Štandardne sa vysádzajú hrotiaky orechov, lebo sa lepšie ujímajú ako stromčeky s obrastom.

Na hrotiakoch sa odpočíta nad plánovanou výškou kmeňa 10 – 12 púčikov, z ktorých vyberieme vhodne smerujúce ako základ budúcich kostrových konárov, ostatné púčiky môžeme vyslepiť.

V prípade, že sme vysadili stromček s korunkou, výhonky skrátime na 2 púčiky, aby sme dosiahli silné prírastky, z ktorých vyberieme vhodne rozmiestnené výhonky.

Hlbší výchovný rez po výsadbe je potrebný z dôvodu slabšieho rastu v prvých 2 -3 rokoch po výsadbe. Po uvedenom období už rez spravidla nie je potrebný, lebo orechy si väčšinou samovoľne tvoria dostatočne riedke koruny. Rez sa spravidla obmedzuje iba na odstraňovanie poškodených, namrznutých, zaschnutých alebo nevhodne rastúcich konárov tak, aby koruna zostala svetlá a vzdušná. Prehustená koruna vplyvom trvalého zatienenia postupne stráca rodivý obrast (rodí na jenoročnom dreve), potom vnútorná časť koruny neprináša úrodu.

Pri štepených orechoch, ktoré dosahujú cca o 25 – 30 % menšiu korunu v porovnaní s orechmi vypestovanými zo semena, sa v poslednom období propaguje práve z dôvodu dosiahnutia presvetlenej a vzdušnej koruny, pestovanie orecha v tvare kotlovitej koruny (bez stredníka) s 3 - 4 kostrovými konármi skracovaním ktorých sa po obvode vytvorí rodivý obrast. Presvetľovacím rezom počas vegetácie odstraňujeme nepotrebné výhonky, čím dosiahneme pravidelnosť rozmiestnenia rodivého obrastu. V štvrtom roku po výsadbe by sme mali dosiahnúť kotlovitý tvar koruny a stromček je pripravený začať prinášať úrodu.

Udržiavací rez v období rastu a plnej rodivosti, robíme raz za dva roky odstraňovaním nežiaducich výhonov, poškodených , namrznutých tak, aby bola koruna svetlá a vzdušná.

Zmladzujú sa staršie stromy s usychajúcimi hlavnými konármi, ktoré majú krátke prírast­ky a výrazne klesajúcu rodivosť. Ak sú zdravé, zmladzujeme ich na 4 až 5 ročné drevo v miestach rozkonárenia. Zmladzovací rez robíme postupne.

Termín rezu orechov

Názory na najvhodnejšie obdobie rezu nie sú celkom jednotné. Tradične sa považuje za najvhodnejší termín rezu od polovice augusta do konca prvej dekády septembra, iní pestovatelia uvádzajú termín rezu v júli až v auguste a ďalší zastávajú názor, že orechy netreba rezať vôbec. Zdôvodňujú to tým, že strom si sám vytvorí prirodzenú korunu aj bez rezu. Len málo odborníkov odporúča predjarný alebo jarný rez až do pučania, na začiatku pučania alebo po vypučaní.

Optimálny termín rezu orechov

Známy český ovocinársky odborník Metejsek viacročnými pokusmi overil, že rez orecha kráľovského je najvhodnejšie robiť po vypučaní, keď nové prírastky majú minimálnu dĺžku 2 až 3 cm, čo je podľa oblastí okolo 30. apríla až 10. mája. V tejto vegetačnej fáze neroní miazgu, rany sa začínajú intenzívne hojiť a oproti augustovému až septembrovému rezu sa výrazne zníži možnosť infekcie. Dôvodom na neodporúčanie rezu v auguste až v septembri je poznatok, že ani malá rana s priemerom 1 cm sa do konca vegetačného obdobia nezahojí, nevytvorí sa kalus, ale uzavrú sa iba cievy, takže orechy po skončení vegetačného pokoja a oteplení nad 0 °C neronia miazgu. Tieto rany sa začnú intenzívnejšie hojiť až o deväť mesiacov, spravidla v máji budúceho roka. Dôležité je rany po reze ošetriť, napríklad náterom štepárskeho vosku v kombinácii s latexom, ktorý vydrží dva roky. Treba zdôrazniť, že rana po reze s priemerom väčším ako 2 cm sa hojí dlhšie ako jedno vegetačné obdobie, rana s priemerom 10 cm by sa mala v dobrých podmienkach zahojiť do piatich rokov. S tým treba rátať pri ošetrovaní rán až do ich úplného zahojenia. Aby sa využilo obdobie najintenzívnejšieho hojenia rán, odporúča sa ukončiť jarný rez najneskôr do 30. mája, čiže v prvej polovici prvej rastovej fázy. Po tomto termíne môže dôjsť k slabému a krátkodobému slzeniu, najčastejšie po výdatnom daždi.

Kedy sa rez neodporúča

Neodporúča sa rez od 1. októbra do 31. decembra a od 20. júna do 10. júla. V uvedených termínoch ronia stromy miazgu a dochádza k ich poškodzovaniu.
Ani tradične zaužívaný rez v auguste a v septembri sa neodporúča, lebo v korune rodiaceho stromu sú nedozreté zelené plody. Po udržiavacom reze môže dôjsť k ich nežiaducemu opadávaniu aj z ďalších konárov. Nedozreté plody z odrezaných konárov sa takto spravidla znehodnotia. Tento tradičný rez možno uskutočniť v roku, keď bola sľubná úroda zničená jarnými mrazmi.

Rany po reze je potrebné ošetriť voskom alebo stromovým balzamom.

Orech kráľovský: Rezať či nerezať?

Ak máte v záhrade alebo pri dome vhodné miesto a pestujete orech kráľovský, určite aj vás trápi problém, kedy ho vlastne rezať.

Názory na najvhodnejšie obdobie rezu nie sú celkom jednotné. Niektorí pestovatelia už tradične považujú za najvhodnejší termín od polovice augusta do konca prvej dekády septembra, iní uvádzajú termín rezu v júli až v auguste a ďalší zastávajú názor, že orechy netreba rezať vôbec.

Zdôvodňujú to tým, že strom si sám vytvorí prirodzenú korunu aj bez rezu. Len málo odborníkov odporúča predjarný alebo jarný rez až do pučania, na začiatku pučania alebo po vypučaní.

Kedy teda rezať?

Známy český ovocinársky odborník Metejsek viacročnými pokusmi overil, že rez orecha kráľovského je najvhodnejšie robiť po vypučaní, keď nové prírastky majú minimálnu dĺžku 2 až 3 cm, čo je podľa oblastí okolo 30. apríla až 10. mája. V tejto vegetačnej fáze neroní miazgu, rany sa začínajú intenzívne hojiť a oproti augustovému až septembrovému rezu sa výrazne zníži možnosť infekcie.

Dôvodom na neodporúčanie rezu v auguste až v septembri je poznatok, že ani malá rana s priemerom 1 cm sa do konca vegetačného obdobia nezahojí, nevytvorí sa kalus, ale uzavrú sa iba cievy, takže orechy po skončení vegetačného pokoja a oteplení nad 0 °C neronia miazgu. Tieto rany sa začnú intenzívnejšie hojiť až o deväť mesiacov, spravidla v máji budúceho roka. Dôležité je rany po reze ošetriť, napríklad náterom štepárskeho vosku v kombinácii s latexom, ktorý vydrží dva roky.

Treba zdôrazniť, že rana po reze s priemerom väčším ako 2 cm sa hojí dlhšie ako jedno vegetačné obdobie, rana s priemerom 10 cm by sa mala v dobrých podmienkach zahojiť do piatich rokov. S tým treba rátať pri ošetrovaní rán až do ich úplného zahojenia. Aby sa využilo obdobie najintenzívnejšieho hojenia rán, odporúča sa ukončiť jarný rez najneskôr do 30. mája, čiže v prvej polovici prvej rastovej fázy. Po tomto termíne môže dôjsť k slabému a krátkodobému slzeniu, najčastejšie po výdatnom daždi.

Aké podmienky vyžadujú?

Stromy orecha kráľovského rastú až do nadmorskej výšky 900 m. Najlepšie sa im darí v oblastiach s priemernou ročnou teplotou 8 až 10 °C, počas vegetačného obdobia nad 16 °C a s priemernými ročnými zrážkami 550 až 700 mm. Hladina podzemnej vody nemá byť vyššia ako 2 m. Na výsadbu je najvhodnejšie jarné obdobie. Orech kráľovský je diploidný, s varietami a odrodami samoopelivými i cudzoopelivými. V niektorých prípadoch vznikajú plody bez opelenia.

Kedy sa rez neodporúča?

Neodporúča sa rez od 1. októbra do 31. decembra a od 20. júna do 10. júla. V uvedených termínoch ronia stromy miazgu a dochádza k ich poškodzovaniu.

Ani tradične zaužívaný rez v auguste a v septembri sa neodporúča, lebo v korune rodiaceho stromu sú nedozreté zelené plody. Po udržiavacom reze môže dôjsť k ich nežiaducemu opadávaniu aj z ďalších konárov. Nedozreté plody z odrezaných konárov sa takto spravidla znehodnotia. Tento tradičný rez možno uskutočniť v roku, keď bola sľubná úroda zničená jarnými mrazmi.

Rez orecha v jarnom období

Tento ovocný druh sa hodí pre svoje neskoršie obrovské rozmery len do veľkých záhrad s rozmermi nad 1000 m2. Nie je zriedkavosťou priemer koruny aj 12-15 m. Hrá dôležitú úlohu v tvorbe krajiny ako solitérny a architektonický prvok.

Vysádzame ho do klimaticky vhodných oblastí, ale znáša aj horšie pestovateľské podmienky, ak sa pestuje v chránených stanovištiach. Zo semenáčov vypestovaných z kôstky dosiahneme neskôr aj 25-40 kg orechov, ktoré však kvalitou a veľkosťou neuspokojujú. Plody sú bohaté na bielkoviny a predovšetkým na tuky. Na 100g čerstvej hmoty pripadá pri jablkách 0,3 g a slivkách 0,1 g  tukov, kým pri orechoch je to až 62,7g.
Podľa obdobia dozrievania môžeme orechy rozdeľovať do troch skupín :

1. skoré (dozrievajú koncom augusta až začiatkom septembra)
2. stredne neskoré (dozrievajú od polovice septembra do polovice októbra)
3. neskoré  (dozrievajú koncom októbra až v novembri)

Ak chceme dopestovať kvalitné plody – orechy musíme orechu zabezpečiť vhodné podmienky. Najlepšie mu vyhovujú dostatočne hlboké, hlinité pôdy s dostatkom vápnika a humusu. Najvhodnejšia pôdna reakcia je v rozpätí pH 6,5 – 7,7. Ročne vyžaduje orech asi 900 mm zrážok. Nevysádzame ho na stanovištia kde je spodná voda vyššie ako 2 m a nižšie ako 10m. Veľmi dôležitou požiadavkou je ich vysoká náročnosť na svetlo. Intenzita svetla na výrazne vplýva aj na kvalitu a chuť plodov.

Rez orechov bol v minulosti využívaný v menšej miere. Nepripisoval sa mu dostatočne veľký vplyv na úrody. Orech je schopný vytvoriť samostatne prirodzenú pravidelnú korunu aj bez rezu. Koruny však bývajú väčšinou husté, vo vnútri koruny je nedostatok svetla a tým sa rodivá zóna posúva na okraj koruny.

Výchovný rez

2-3 ročné špičiaky skrátime, keď púčiky na termináli sú naliate, tesne po vypučaní. Termín rezu pripadá na apríl – máj v závislosti od polohy stanovišťa. Výhony skrátime o jednu tretinu.

Pri stromčekoch s predpestovanou korunou sa požaduje, aby mali minimálne 3-4 dobre vyvinuté kostrové konáre pravidelne rozložené po obvode. Výhonky by mali byť od seba v dostatočnom odstupe, cca 0,25 – 0,30 m. Tieto výhonky skrátime až po najzdravšie a najviac vyvinuté púčiky.

Udržiavací – presvetľovací rez

Dbáme na to, aby uhol medzi stredníkom a bočnými konármi nebol už pri zakladaní koruny ostrý. Predchádzame tým rozčesnutiu konárov a koruny. Po zime sa stáva, že terminálne púčiky bývajú namrznuté. Väčšinou ide o nevyzreté drevo, ktoré rezom až po zdravé pletivo odstránime. Obrast na konárikoch sa podľa vitality prírastkov skrátia. Prehusťujúce mladšie konáre môžeme odstrániť na konárový krúžok, prípadne vyviazať. Obdobie trvá cca 2-3 roky.

Zmladzovací rez

Pristupujeme k nemu vtedy ak nebol v korune rez dlho robený, alebo ak kostrové konáre zasychajú, výhonky sú kratšie ako 80 mm, rodivosť a klesá. Režeme po 4-5 ročné drevo a to v mieste rozkonárovania. Pokiaľ by hrozilo odstránenie väčšieho počtu hrubých konárov, ktoré orech neznáša dobre, rez vykonáme etapovite v období jar- zima, zima – leto. Hrubé konáre blízko seba nerežeme naraz. V prvom roku môžeme znížiť korunu o 1/3 výšky. Režeme citlivo a uvážene v opačnom prípade nám konáre začnú zasychať. Na záver rany začistíme žabkou a zatrieme štepárskym voskom, alebo balzamom.

V minulosti sa rez orechov opomínal, nekládol sa mu význam. Orechy sa pestovali extenzívne a to hlavne semenáče, ktoré dosahovali obrovských rozmerov. Tento stav prevládl až do doby, kedy sa začali pestovať štepené orechy, ktoré nielen že výrazne znížili výšku a veľkosť stromov, ale aj prispeli k zvýšeniu úrod a kvality plodov. V súčasnosti, keď máme výkonné odrody, vieme zabezpečiť požadovanú výživu, rez ako aj agrotechnické opatrenia. Vhodné pre pestovanie sú všetky odrody uvedené v LRO (Apollo, Mars, Jupiter, Lake, Seiferdorfský, Magdon, Buchlov a Saturn), ako aj ešte nepovolené kvalitné maďarské odrody (A10, A10/5, T40, T83, A111, A111/3 atď.)

Rezom znížime podiel neproduktívnej (nerodiacej) časti u správne rezaných a tvarovaných korún na  30- 40 %, zatiaľ čo u nerezaných korún je podiel neproduktívnej časti až 70 %. Rezom podporíme rast a dosiahneme správny tvar korún, predĺžime celkovú životnosť a zdravotný stav. Udržíme konštantnú pravidelnú rodivosť a kvalitu. Podporíme rast a rozvoj koreňovej sústavy.

V starom Ríme platil taký zvyk, že mladomanželom hádzali deti pod nohy orechy, ktoré mali symbolizovať  nestabilitu manželského života. Nikto nevie čo prinesie, takisto ako nikto nevie, čo sa skrýva za tvrdou škrupinou, či to je malé zošúverené jadro, alebo nádherne vyvinutý orech. Aj napriek tomuto by orech mal byť i naďalej prirodzenou súčasťou krajiny, hospodárskych dvorov a väčších záhrad.

Autori poslednej časti:

Ing. Ján Mezey, PhD., KOVaV-FZKI-SPU Nitra
Robert Lipták, FZKI-SPU Nitra