Ako riešiť problémy medzi susedmi

Susedské vzťahy môžu zmeniť váš život na „peklo“ Konflikty majú najčastejšie pozadie v nedostatku informácií, psychológovia nevylučujú ani kompenzáciu vlastných neúspechov.

Poznáte to? Keď vidíte starú susedu na schodoch vášho paneláka, radšej idete zadným vchodom, len aby ste ju nestretli a nemuseli čeliť jej dotieravým otázkam? Alebo naopak, mladá mamička je na prechádzke s kočíkom a pridáte do kroku, aby ste prehodili pár slov? Susedské vzťahy sú súčasťou nášho každodenného života. Pomáhame si, ohovárame sa, nenávidime sa, ale často chodíme roky okolo seba a tvárime sa, že sa nepoznáme. Čo teda určuje spôsob susedského spolužitia? Aké faktory rozhodujú o tom, či bude nepriateľské alebo kamarátske? A napokon, ako riešiť problémy, ktoré sú často ťažkým sústom pre starostov obcí či stavebné úrady, pretože vznikajú len z tvrdohlavosti?

Podľa psychológa Roberta Mathé klebety, ohováranie, alebo „robenie si priekov“ možno považovať aj za určitú formu sebarealizácie alebo za kompenzáciu vlastných nezdarov. „Susedské konflikty najčastejšie pochádzajú z nedostatočných informácií o sebe navzájom a z nepoznania motívov konania toho druhého,“ dodáva psychologička Soňa Niňajová. „Ak niekto úmyva balkón o desiatej večer, môže to byť tŕňom v oku jeho susedom. Tí pritom nemusia vedieť, že dotyčný inokedy nemá možnosť to spraviť a očakávajú, že sa bude správať ako oni.“ Problémom viacerých ľudí v tesnom susedstve sa stáva ten, kto vybočuje z bežného normálu väčšiny.

„Konflikty sú podmienené stupňom inteligencie,  osobnostnými charakteristikami, empatiou, prípadne patologickými rysmi osobnosti človeka. Samozrejme, zaváži vek a prostredie (mesto - vidiek), ako aj ďalšie faktory,“ hovorí o príčinách susedských konfliktov.

Na dedinách to boli v minulosti predovšetkým problémy týkajúce sa hraníc pozemku. „Takéto problémy sa dnes však vyskytnú aj v mestách, napríklad niekto potrebuje len pár centimetrov z pozemku suseda k stavbe garáže alebo vchodovej cesty pre auto, a sused sa s ním nechce dohodnúť. V bytoch to azda najčastejšie býva prílišný hluk, ktorý znepríjemňuje život susedov. Poznám tiež prípady, keď niekto priam zo zásady robí všetko inak, len aby nevyhovel susedovi. To už môže súvisieť aj s osobnostnými zvláštnosťami a neraz aj psychickou poruchou takéhoto človeka,“ dokresľuje príčiny konfliktov R. Mathé.

Ako najčastejše vnímame okolie

Kamarátsky

Psychológ Robert Mathé vidí dobré susedské vzťahy najmä v pocite blízkosti niekoho, s kým možno komunikovať – prehodiť pár slov, porozprávať sa. Takisto si prípadne požičať niečo, čo práve v domácnosti došlo: hoci aj soľ či horčicu. Podľa psychologičky Sone Niňajovej susedia môžu účinne pomôcť najmä starším ľuďom a invalidom pri prekonávaní osamelosti.

Medzi niektorými susedmi existuje rituál požičiavania peňazí: Keďže výplatu majú v rôznych termínoch, požičané peniaze si navzájom vracajú, keď tomu druhému najviac chýbajú. Jedni susedia spolu po večeroch hrávajú karty vždy pri niekom inom, o deti sa striedavo starajú manželky susedov.

„Veľmi dobre padne, keď máme niekoho, kto dohliadne na dom alebo byt, keď sme napríklad na dovolenke. Ale to sú už rozhodne nadštandardné susedské vzťahy, ktoré by si mali susedia vážiť,“ charakterizuje pozitívne vzťahy R. Mathé.

Nepriateľsky

Podľa psychologičky Sone Niňajovej vyplývajú zo  zvedavosti, z narúšaniu súkromia, klebiet či zo závisti. „Takéto vzťahy neraz vyplývajú z faktu nekomunikácie: často sa suseda niečo dotklo, ale nedošlo k žiadnemu vysvetleniu situácie,“ hovorí o príčinách zlého susedského vzťahu R. Mathé. Pri ďalšej nepríjemnej situácii bude negatívny postoj k susedovi o to intenzívnejší, a pri ďalšej, inak banálnej záležitosti, môže dôjsť k otvorenému konfliktu, ktorý je oveľa ťažšie zvrátiť, ako keby sa vec vyriešila na začiatku. „Jedna strana, alebo aj obe, nemusia byť dostatočne tolerantné, alebo nie sme dostatočne empatickí voči druhému a robíme veci, ktoré by rozčúlili aj nás, a tým robíme náš vzťah problematickým.“

Nepoznáme sa

Anonymitu do susedských vzťahov priniesli mestá a paneláky. Ľudia chodia okolo seba roky a nanajvýš sa pozdravia. „Tento vzťah ovplyvňujú vzájomné sympatie: nie s každým máme rovnakú chuť byť v užšom kontakte, nie s každým máme chuť porozprávať sa,“ hovorí R. Mathé. Pokiaľ takéto správanie necháva otvorenú možnosť na komunikáciu v spoločných otázkach, ktoré sa v rámci susedského bývania objavujú, je to vecou osobného rozhodnutia.

V stavebnom konaní môže námietky podávať aj váš sused

Majiteľ susedného pozemku je vždy účastníkom stavebného konania. Vyjadruje sa k vašim stavebným plánom a zámerom. Môže tak urobiť do 15 dní od doručenia oznámenia o začatí stavebného konania. Po konaní sa vydá rozhodnutie o stavbe, proti ktorému sa môžu účastníci konania odvolať v zákonne stanovenej lehote (tiež 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia) na stavebnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal. Ten ho postúpi na odvolací orgán, ktorým je krajský stavebný úrad.

Opodstatnené námietky susedov sa môžu týkať

  • vzdialenosti stavby od svojho pozemku
  • vzdialenosti stavby od svojho domu
  • výšky stavby kvôli osvetleniu obytných priestorov (nie napríklad záhrady, s takouto výhradou sa sused musí obrátiť na súd)
  • žumpy (kvôli pretekaniu)
  • nahlásenia „čiernej“ stavby

Odstupy stavieb presne určujú predpisy

Odstupy stavieb musia spĺňať rôzne požiadavky. Napríklad na požiarnu bezpečnosť, na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Vzdialenosť rodinných domov:

  • Minimálne 7 metrov - ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor.
  • Minimálne 2 metre - od spoločných hraníc pozemkov.
  • Na 4 metre - možno znížiť vzdialenosť medzi rodinnými domami, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností.
  • Najmenej 3 metre musí byť vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, od okraja pozemnej komunikácie. Neplatí to pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
  • Vzájomné odstupy a vzdialenosti sa merajú na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie.
  • Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,5 metra od steny.

Oplotenie pozemku:

Oplotenie nesmie svojím rozsahom, tvarom a použitým materiálom narušiť charakter stavby na oplocovanom pozemku a v jeho okolí. Pozemok musí byť oplotený, ak treba zamedziť voľný pohyb osôb alebo zvierat.
Oplotenie medzi susediacimi pozemkami súkromých osôb je vecou ich dohody. Zvyčajne sa dodržiava zvykové pravidlo pravej ruky, čiže majiteľ pozemku stavia vždy pravý plot. Ak si však niekto želá, aby mal ohradený celý pozemok svojím plotom, je na ňom, ako sa so susedmi dohodne. Ak kvôli plotu, jeho výške alebo umiestnení vznikne spor, nerieši to stavebný úrad. V prípade, že sa susedia nevedia dohodnúť, môžu sa obrátiť na súd.

Účastníci konania:

  • stavebník
  • osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k susediacim pozemkom a stavbám, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté
  • ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov

Bitka kvôli ešte (ne)roztopenému snehu

Minulý rok na mestskom úrade  vo Vrakuni riešili prípad, keď jeden sused napadol druhého. Hrozilo, že zo susedovej strechy mu bude na jeho plot a na jeho pozemok padať sneh. Strecha bola blízko jeho plota, bál sa, že voda z roztopeného snehu mu podmáča plot a podobne. Napadnutý bol ochotný tento problém riešiť - čím skôr, tým lepšie. Chcel mať so sudem pokoj a dohodnuté potrebné úpravy urobil.

Ako to vidí odborník?

„Išlo o maličkosť, hrozba bola prakticky nereálna. Stavebné úpravy boli drahé, ale sused nerobil prieťahy. Sťažovateľ obral o čas veľa ľudí. Na záver som sa ho opýtal: vy tu budete spolu žiť ďalších pár rokov, ako to bude vyzerať? Veď keď urobíte nejakú drobnosť, ktorá z hľadiska zákona môže byť napadnuteľná, sused vám to môže vrátiť. Odpoveď bola jednoznačná: jeho to nezaujíma,“ opisuje svoju skúsenosť so sťažnosťou kvôli „maličkosti“ kontrolór miestnej časti Ján Ulacký.

Starosta napokon pozval všetky zúčastnené stránky na spoločné stretnutie. „Dvakrát sme boli v teréne. Keďže sused chcel mať čím skôr pokoj, stavebný úrad mu navrhol stavebné riešenie, ktoré realizoval - k plotu sa pristavila prekážka a sneh sa na susedov plot či pozemok nemohol dostať,“ hovorí J. Ulacký.

Okná ešte neboli, no už sa pre ne hádali

Jeden obyvateľ sa veľmi agresívne sťažoval na výšku okien na dome jeho suseda. Ten pritom iba začínal stavať, vtedy mal hotové len základy a okná boli v nedohľadne. Susedovi sa nepáčilo umiestnenie výšky iba potenciálnych okien. Svoje výhrady mu oznámil. Ten s jeho námietkami súhlasil, dohodli sa, a sused staval ďalej.

Ako to vidí odborník?

„Sťažovateľ prišiel sem, a dokonca obviňoval našu pracovníčku, že je zaujatá. Darmo mu vysvetľovala, že výška okien nie je súčasťou stavebného konania, že je to vec ich dohody. Hoci nemal právo od suseda takéto zmeny požadovať, nič sa nedialo, lebo sused bol ochotný podľa jeho želania urobiť zmeny,“ hovorí Ján Ulacký.

Pokiaľ by svoje námietky predložil v rámci stavebného konania v zákonnej lehote, boli by jeho súčasťou. Keďže sa na výške okien so susedom dohodli po rozhodnutí stavebného úradu o stavbe, sused bol povinný zmenu oznámiť až pri kolaudácii stavby.

„Mali sme stretnutie so všetkými stranami: starostka, jeden, druhý sused, stavebné oddelenie, ja ako kontrolór,“ hovorí Ján Ulacký. „Nakoniec vysvitlo, že sťažovateľ trvá na tom, aby susedove neexistujúce okná boli nižšie. Sused mu povedal: Veď sme sa dohodli, že ich dám nižšie. Ale nemáte to vo výkrese! Skončilo sa to tak, že sme to kvôli nemu do výkresu zakreslili, dali sme tam razítko, aby sa upokojil, hoci razítko sa do výkresov nedáva.“

Tam, kde sa dvaja nedohodnú, skončia hádky u starostu

Podľa charakteru sporu si obecné úrady vyžiadajú stanovisko jednotlivých odborných úradov a inštitúcií

Vari každý sa pamätá na film s Jozefom Krónerom v hlavnej úlohe - Sváko Ragan - kde ako richtár hravo riešil susedské spory, ale aj manželskú neveru. Bola to síce iba humorná epizóda z filmu, ale v skutočnosti sa susedské spory najčastejšie riešia na obecných úradoch. Tvoria viac ako polovicu všetkých sťažností, ktoré riešia obecné úrady. Hoci ide často o smiešne veci typu - sused ma nepozdravil, alebo sa škaredo na mňa pozrel, zákon o sťažnostiach predpisuje, aby sa obecné úrady zaoberali každou šťažnosťou. A tak sa riešia aj nadávky, neslušné správanie, či vyhrážky.

Ak si to situácia vyžaduje, predvoláva sa ten, na koho sa sťažnosť podáva, ale neraz dochádza aj k zaujímavým konfrontáciám. Spory sa riešia dohovorom alebo vzájomnou dohodou.

Majetkové spory z hľadiska stavieb a pozemkov už musí prešetriť stavebné oddelenie. V zmysle stavebného zákona je nevyhnutná obhliadka na mieste, pohovor a vzájomná konfrontácia zainteresovaných strán. Zo všetkých opodstatnených sťažností tvoria majetkové takmer tretinu.

Obecný úrad nezvládne všetko sám

Niekedy sa sťažnosť nedá vyriešiť pohovorom. V mnohých prípadoch nemá obec či mesto právomoci a kompetencie. Vtedy obecný úrad vec posunie na kompetentný orgán. „Väčšinou si vyžiadame stanovisko a na jeho základe  odpovedáme občanovi,“ vysvetľuje J. Ulacký. „Zákon o sťažnostiach hovorí, že musíme postupovať v súčinnosti s ostatnými štátnymi orgánmi. Ak sa spor nedá vyriešiť alebo občan s riešením nie je spokojný, v odpovedi mu oznámime, ža sa môže obrátiť na orgány činné v trestnom konaní.“

V spolupráci s Komisiou verejného poriadku mestského zastupiteľstva sa často podarí ak nie vyriešiť, tak aspoň usmerniť sťažovateľov k ich spokojnosti.

S kým samosprávy spolupracujú:

  • Regionálna veterinárna a potravinová správa
  • Regionálny úrad verejného zdravotníctva
  • Stavebný úrad, odbor životného prostredia
  • Polícia (štátna, mestská)
  • Komisia verejného poriadku, životného prostredia a kontroly

Obecné úrady najčastejšie riešia:

  • susedské spolužitie
  • problémy s chovom psov alebo so správaním ich majiteľov
  • nezrovnalosti vlastníctva pozemkov
  • nerešpektovanie stavu vecného bremena a jeho uplatnenie vo vlastníctve pozemkov
  • hluk z pohostinstiev v nočných hodinách

Postup obecného úradu pri sťažnosti:

  • pohovor s občanom, na ktorého bola podaná sťažnosť
  • postúpenie odbornému útvaru, ktorý požiada o stanovisko - napríklad stavebný úrad (väčšinou pozná genézu vývoja, než príde k sťažnosti)
  • ak je podozrenie na trestnú činnosť, mestský úrad prípad oznámi polícii (orgány činné v trestnom konaní)
  • ak ide o občianskoprávny spor a susedia ho nevedia vyriešiť dohodou, spor musí vyriešiť súd. (Tam, kde je vymáhateľnosť práva súdnou cestou, nemôže riešiť spor mestský úrad.)

Smrad zo susedných chlievov je neznesiteľný 

Pani sa sťažovala na to, že sused chová hospodárske zvieratá (ošípane a hovädzí dobytok). Prekážal jej najmä pach, jednoducho nechcela mať vedľa svojej záhrady sedliacky dvor. Sused má však na chov hospodárskych zvierat vybavenú riadnu živnosť a túto činnosť vykonáva už niekoľko desiatok rokov. Hospodárske zvieratá choval už jeho dedo.

Ako to vidí odborník?

„Keď pani kupovala susediaci dom, vedela, do čoho ide. Jej sťažnosť sme nemohli vyriešiť v jej prospech. Ak s výsledkom nie je spokojná, môže sa obrátiť na súd,“ - hovorí Ján Ulacký.

„Obrátili sme sa na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Bratislave, ktorá vykonala kontrolu na mieste. Konštatovala, že miesto, priestory a podmienky chovu sú vyhovujúce. To je pre nás záver, že nemáme dôvod obmedzovať jeho živnosť.“

Pri vymeriavaní pozemkov sa ľudia bijú o centimetre

Geodet nie je všeliekom, chyby na mapách sú z nepresných meracích metód v minulosti

Určovanie hraníc pozemkov, ich delenie a presné vytýčenie je ďalšia „vďačná“ oblasť susedských sporov. Pre centimeter pôdy sa dokážu pohádať do krvi. 

Geodeti pracujú na základe podkladov a tie často nie sú jednoznačné. „Ľudia si myslia, že príde geodet, zatlčie klinček do zeme a je to písmo sväté. Lenže my robíme s určitou presnosťou. Bežná presnosť merania na území, kde je takzvané nové mapovanie (digitálna mapa, každý bod má svoje súradnice a každý je exaktne určený na centrimetre), je presnosť bodu až plus-mínus 12 centimetrov. A to už môže tvoriť hrúbku plota,“ hovorí súdny znalec z odboru geodézie Vladimír Stankovský. Mimo miest sú mapy urobené v súvislom zobrazení, kde nie sú určené súradnice lomových bodov. Tieto mapy sú v mierke 1:2880. V mape je čiara v hrúbke desatiny milimetra, čo v skutočnosti predstavuje 29 centimetrov. Do merania sú ešte vnášané vlastné chyby merania a podobne. „Treba mať cit a potrebnú prax, aby sme vedeli, čo si môžeme dovoliť,“ opisuje svoju prácu V. Stankovský.

Podľa neho sú chyby v mapách spôsobené menej presnými metódami merania v minulosti a niekedy aj nezodpovednosťou niektorých zememeračov: „Pôvodné mapy sa robili stolovou metódou, to znamená, že geodet postavil prístroj, zacielil na nejaký bod, natiahol pásmo (mieru) a išiel ďalej. Keď bol precízny, šlo to presne.“

Môže sa stať, že majiteľ novonadobudného pozemku si objedná vytýčenie hranice. Má majetok, ktorý bol doteraz napríklad v užívaní družstva, a berie si ho naspäť. Hranica sa vytýči a problém nie je. Keď si však nechá vytýčiť hranicu susediaci vlastník, može sa stať, že keď príde iný geodet a po prvom nenájde v dokumentácii podklady, vzhľadom na určitú reálnu presnosť môže hranice vytýčiť inak. Hranica sa posunie o  20-30 centimetrov. „Každý zo svojho pohľadu to urobil dobre, ale vzhľadom na presnosť to nešlo. Pokiaľ máme predchádzajúce podklady, snažíme sa postupovať podľa nich,“ vysvetľuje rozdiely pri rôznych meraniach V. Stankovský.

„Mal som skúsenosti, že sa susedia hádali o 10 centimetrov. Snažil som sa im vysvetliť, že to nie je technicky možné. Podľa geometrického plánu, kde sú úmerné miery, vieme povedať, že pozemok má mať 20 metrov, a teraz má 19,90. Takáto presnosť je však len teoretická. Nezrovnalosti, ktoré sa týkajú hraníc pozemkov, vznikajú práve z toho, že u nás bolo vlastníctvo dosť dlho zaznávané. Keď bolo všetko všetkých a pôda bola lacná a mala nízku hodnotu, vlastnícke hranice neboli predmetom takých vážnych sporov ako dnes,“ hovorí Vladimír Stankovský. „Teraz, keď pôda má vysokú hodnotu, majiteľ naháňa každý centimeter.“

Dlhoročné hádky dvoch penzistov o umiestnenie hranice medzi ich pozemkami vyústili do toho, že si ten nespokojný, ktorý bol presvedčený, že hranica je na pozemku toho druhého, objednal vytýčenie hranice u geodeta. „Keď som hranice vytýčil, vysvitlo, že ten, ktorý bol nespokojný, zaberal pôdu susedovi, a nie naopak. Mal som problém ich od seba dostať, keď sa začali biť,“ spomína na svoje skúsenosti V. Stankovský. „Keď som v inom prípade vytyčoval 10 centimetrov v záhrade, darmo som vysvetľoval, že vlastník na pozemku prakticky nič nezíska. Je to nanajvýš hrúbka plota. Radil som im, nech si postavia plot do stredu a bolo by všetko v poriadku. Ale dostal som odpoveď, že 10 centimetrov - to je jeden riadok uhoriek!“

Čo s neprístupným pozemkom?

Súdny znalec môže pomôcť aj vtedy, keď vznikne neprístupný pozemok. V súčasnosti taká situácia už nemôže nastať, pretože pri vklade do katastra sa skúma, či je pozemok prístupný. Môže k tomu však dôjsť pri pozemkoch zameraných v minulosti. Spory nastávajú, keď si chce sused uplatniť právo prechodu vyplývajúce zo zákona a majiteľ pozemku mu to nechce umožniť. V súdnoznaleckom posudku musí znalec urobiť návrh alebo niekoľko návrhov prístupu, a musí jednotlivé návrhy riešenia odôvodniť. Konečnú platnosť má však až dohoda vlastníkov alebo rozhodnutie súdu. Potom sa pozemok zaťaží vecným bremenom a majiteľ pozemku ho musí akceptovať.

Kedy volať geodeta?

Vytýčenie hraníc:

  • Ak ide o nadobudnutie pozemku a zatiaľ nie sú vytýčené hranice.
  • Ak si majitelia susediacich pozemkov chcú postaviť plot, ale nevedia kde.
  • Ak sa susedia začnú hádať a vznikne spor o hranicu, ktorá bola doteraz v poriadku (napríklad vtedy, keď sused na spoločnej hranici postaví múr, ktorý druhému zatieni záhradu, alebo sa blízko hranice posadí strom, ktorý tieni susedovi na papriku).
  • Rozdelenie pozemku pri dedičskom konaní.

Problematické spoločné dvory

 „V našej mestskej časti máme veľa susedských sporov práve v klasických vinohradníckych domoch, ktoré sú postavené za sebou a majú dlhý spoločný dvor,“ hovorí kontrolórka mestskej časti Rača Mária Sokolová hovorí. Spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru nemôžno zamieňať s výlučným vlastníctvom k pozemku. Najväčšie sváry pochádzajú z toho, že „novovlastníci“ sa nepoznajú a nedodržiavajú pravidlá, ktoré mali pôvodní obyvatelia. Tí spory nemali a ak áno, vyriešili ich v rámci dvora. Tam, kde nie je dvor v spoluvlastníctve, sa môže stať, že keď príde nový vlastník, dá si zamerať svoj pozemok, zabarikáduje ho svojou garážou alebo verandou a ostatní majitelia domov v tom istom dvore nemajú kade chodiť. Ak je to prípad spoluvlastníctva dvoru, vlastník aj posledného domu v rade má právo dostať sa k svojej nehnuteľnosti pešo alebo autom. Ak je dvor vo výlučnom vlastníctve jednotlivých obyvateľov, majiteľa (napríklad) prvého domu treba zaťažiť vecným bremenom - právom prechodu pre ostatných majiteľov domov v spoločnom dvore.

Čo sa týka užívacích práv spoločných dvorov, tak v liste vlastníctva je zapísané aj právo prechodu, ktorý musí vlastník majiteľom susediacich pozemkov umožniť. Druhá možnosť je vyčíslený takzvaný spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore. To však neznamená, že pozemok môže spoluvlastník zastavať.

„Podobné spory riešime v prvom rade pohovorom. Ak sa susedia nechcú dohodnúť, často stačí, keď im povieme, že ich spor sa v tom prípade musí riešiť súdnou cestou. Potom sa prekvapujúco rýchlo dohodnúť vedia,“ hovorí M. Sokolová. „Závažnejšie spory však súd riešiť musí.“

Smrť kvôli zavesenej handre

Na miestny úrad príšla minulý rok pani s manželom. Sťažovala sa na to, že na plote v spoločnom dvore buchoce zavesená handra. Na mladšiu susediacu rodinu robili nátlak, aby handru dali dole. „Išla som sa tam s kolegom pozrieť, zistili sme, že tam bola zavesená celtovina,“ hovorí kontrolórka mestského úradu v Bratislave Rači. „Zo sudedného domu vyšla mladá, tehotná, uplakaná pani: „Áno, my vieme, že sa suseda sťažuje.“ Problém bol v tom, že susedný dom je postavený príliš blízko. Keďže to nebol novopostavený dom, ale dedičstvo po ich otcovi, mladá rodina to nemala ako napraviť. Celtovina tam bola preto, aby si „nevideli až do tanierov“. Peniaze na slušný plot nemali. „Spor prerástol do takých rozmerov, že tento rok v januári na mestský úrad prišlo ozámenie, že sa susedia pochytili tak, že spor skončil smrťou. Starší pán vytiahol na suseda zbraň a šmykol sa na ľade. Na následky zranenia v nemocnici o pár dní zomrel. Mladší sused, ktorý mu chcel pomôcť, je teraz obvinený zo zapríčinenia úmrtia.,“ dodáva kontrolórka mestského úradu Mária Sokolová.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...