Ako sa brániť proti svojvoľnému výkladu zákona o cestnej doprave v oblasti taxislužby správnym orgánom?

Podnikám v Bratislave už 15 rokov ako taxikár a mám tu aj slušnú klientelu.

Presťahoval som sa však do Galanty (trnavský samosprávny kraj).

Novelou zákona o doprave si musím vybaviť novú licenciu. Na krajskom úrade dopravy ma upozornili, že táto licencia vymedzuje pôsobenie len v trnavskom kraji a podnikanie v Bratislave by bolo porušovaním zákona. Keď som nahodil myšlienku, že si teda požiadam o licenciu pre bratislavský kraj, tak mi bolo oznámené, že to nepôjde, lebo licencia sa vydáva podľa trvalého pobytu. A že jediné riesenie je zmena trvalého pobytu do BA alebo založenie spoločnosti s ručením obmedzeným.

Je možné, aby ma štát takto obmedzoval v podnikaní alebo mi určoval podmienky iné, ako ostatným, čo podnikajú v tej istej oblasti ?

Keďže mám klientov aj v bratislavskom a aj v trnavskom kraji, môžem vlastniť licenciu pre dva samosprávne kraje ?

Ďakujem za odpoveď s vysvetlením.

Dobrý deň,
 
 
Dňom 21.2.2012 na úseku právnej a legislatívnej úpravy v cestnej doprave vstúpil do platnosti nový zákon NR SR č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“). Dôležité je pripomenúť, že tento zákon nie je nováciou jeho legislatívneho predchodcu, zákona NR SR č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ktorý bol novelizovaný od jeho počiatku až po jeho zánik dokopy 19 krát, tak ako to uvádzate vo svojej otázke, ale novou, komplexnou právnou úpravou, ktorú si vyžiadala modifikácia smerníc Európskeho parlamentu a Rady na nepriamu reguláciu dopravného trhu a nariadení Európskeho parlamentu a Rady na jej priamu reguláciu.
 
Hlavnou úlohou navrhovateľa zákona o cestnej doprave bolo implementovať cestnú dopravu do celku jednotného medzinárodného trhu, ktorá sa uskutočňuje na cestách patriacich do transeurópskej dopravnej siete a pri ktorej sa uplatňuje voľný pohyb pracovnej sily (osádok vozidiel a vedúcich dopravy) a voľný pohyb vozidiel, nákladu a cestujúcich po území Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré sú však evidované v jednotlivých členských štátoch usadenia.
 
Na základe uvedeného sa zákon o cestnej doprave musel vyporiadať s faktickou a právnou skutočnosťou, že nie je možné striktné oddelenie medzinárodnej cestnej dopravy od vnútroštátnej, pretože by sa štátne hranice medzi členskými štátmi stali prekážkou pokračovania pohybu vozidiel, ich osádok, tovaru a cestujúcich, čo je pri dnešnom právnom stave jav neprípustný.
 
Prvé vážnejšie zmeny národnej legislatívy aplikáciou európskej, síce len administratívneho charakteru, sa stihli dotknúť ešte vyššie uvedeného legislatívneho predchodcu zákona o cestnej doprave. Novelou zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní účinnou od 1. júla 2010, pri ktorej prebehla transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123 (ES) o službách na vnútornom trhu, pri ktorej prišlo k vyňatiu vtedy ešte vnútroštátneho podnikania v cestnej doprave, medzi ktorú patrí aj taxislužba, z portfólia živnostenského podnikania a legitimitu správneho orgánu prvej inštancie vo veci rozhodovania o udelení povolenia na výkon vtedy ešte označovanej vnútroštátnej taxislužby získal Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.
 
V tejto súvislosti si dovolím poukázať nato, že národný zákonodarca implementáciou tejto smernice do zmeny a doplnenia živnostenského zákona a vtedy platného zákona o cestnej doprave vytvoril bezprávie, ktoré spočívalo v tom, že evidencia podnikateľov na úseku cestnej dopravy bola živnostenským úradom odňatá, avšak evidentne v novele absentovalo zmocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo, pod ktoré legitimné úrady dopravy patrili, aby vytvorilo verejný register týchto podnikateľov podľa osobitného predpisu. Po 1. júli 2010 identifikačné číslo organizácie žiadateľom o dané povolenie na výkon taxislužby ako i cestnej dopravy prideľoval a podľa mojich informácii doteraz aj prideľuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý však, ako už z jeho samotného názvu vyplýva, vedie skôr štatistickú evidenciu podnikateľov bez možnosti kontroly verejnosti.  V praxi to teda znamená, že fyzická osoba – podnikateľ (tzv. SZČO) je pred verejnosťou utajená a môže pôsobiť dojmom podnikateľa, ktorý vykonáva svoju činnosť nelegálne.
 
Záplatou na túto legislatívnu dieru prichádza §5 ods. 3 zákona o cestnej doprave, ktorý uvádza: Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo 2 sa zapisuje do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva.
 
Preto registrovaný súd podľa §2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka na návrh fyzickej osoby – podnikateľa, túto do obchodného registra zapíše.
 
Podľa §200c ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku je na zápis fyzickej osoby – podnikateľa príslušný registrový súd, v ktorého obvode má osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nemá sídlo, je príslušný registrový súd podľa miesta podnikania; ak nemá ani miesto podnikania, je príslušný registrový súd podľa miesta bydliska tejto osoby.
 
Návrh na zápis podnikateľa fyzickej osoby do obchodného registra sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti č. 25/2004 Z.z. ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť.
 
Teoreticky by som si pri podnikateľovi v oblasti taxislužby vedel predstaviť aj zápis vlastného, prenajatého alebo inak zabezpečeného stanovišťa taxislužby (podnikateľ ním musí disponovať podľa §27 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej doprave) ako miesta podnikania. V tejto myšlienke ma utvrdzuje aj článok III. Návrhu na zápis podnikateľa fyzickej osoby do obchodného registra, ktorý v písmene a) pripúšťa uviesť aj názov verejného priestranstva. V tomto kontexte stanovište taxislužby môžeme kľudne považovať za verejné priestranstvo danej konkrétnej obce alebo magistrátu mesta, ktoré je prenajímané podniku taxislužby.
 
Aby bola táto teória aj v praxi uplatniteľná, podľa §4 ods. 2 uvedenej vyhlášky musí navrhovateľ súdu preukázať užívacie právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra podľa osobitného predpisu. V tomto prípade sa na interpretáciu pojmu nehnuteľnosti myslí pozemok, na ktorom je stanovište taxislužby zriadené.
 
Podľa §5 ods. 2 citovanej vyhlášky sa k návrhu prikladá listina, ktorou navrhovateľ preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania.
 
V prípade prevádzkovania taxislužby je týmto dokumentom koncesná listina vydaná podľa §27 zákona o cestnej doprave.
 
Po vysvetlení právneho aspektu zápisu podnikateľa fyzickej osoby do obchodného registra a zároveň aj krátkej úvahe hraničiacou de lege ferenda by som sa predsalen rád vrátil do tvrdej reality a daný zápis rozobral aj na báze poplatkovej povinnosti.
 
V položke 17 písm. a/ bodu 3. zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je súdny poplatok z návrhu za prvý zápis fyzickej osoby podnikateľa stanovený na sumu 165,50 eur. Podľa §6 ods. 4 uvedeného zákona sa daná suma znižuje o 50 % v prípade, ak sa celý návrh podáva elektronickými prostriedkami.
 
Teraz prejdime na časť otázky, v ktorej ma žiadate o vysvetlenie procesu udelenia koncesie na výkon taxislužby.
 
Zákon o cestnej doprave charakterizuje taxislužbu ako individuálnu okamžitú prepravu cestujúcich na základe prepravného poriadku vrátane tarify, pričom na každú prepravu sa uzatvára zmluva o preprave osôb.
 
Danú zmluvu upravujú ustanovenia §760 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pričom keď je prepravovaný bežný občan- spotrebiteľ, k daným ustanoveniam sa subsidiárne pridružujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pretože sa v tomto prípade o takúto zmluvu aj jedná. Ak je však prepravovaná obchodná spoločnosť, Občiansky zákonník supluje ako lex specialis Obchodný zákonník.
 
Tieto ustanovenia tvoria spoločný základ pre všetku verejnú osobnú dopravu ako spôsob podnikania a poskytovania dopravných služieb verejnosti.
 
Ustanovenia Občianskeho zákonníka pri zmluve o preprave osôb nevyžadujú explicitne písomnú formu, je teda možné danú zmluvu uzavrieť aj ústne. Ústne uzavretá zmluva sa stáva účinnou momentom nastúpenia záujemcu o danú službu do vozidla taxislužby a následným započatím jazdy; záujemca o prepravu súčasne týmto úkonom vyjadruje aj svoj súhlas s prepravným poriadkom vrátane tarify, ktoré by mal mať vodič dopravného prostriedku na viditeľnom mieste a kedykoľvek na požiadanie zákazníka mu dať k nahliadnutiu.
 
§26 ods. 5 zákona o cestnej doprave zmocňuje obce k tomu,  aby všeobecne záväzným nariadením mohli ustanoviť podrobnosti o výkone taxislužby na území obce a vydať prevádzkový poriadok stanovišťa taxislužby.
 
Povolenie na výkon taxislužby zákon o cestnej doprave nazýva koncesiou a je vydávaná žiadateľovi v správnom konaní po splnení týchto taxatívne vymedzených podmienok:

Žiadateľ

a) má najmenej jedno vlastné alebo prenajaté vozidlo, ktoré spĺňa požiadavky na vozidlo taxislužby podľa § 30;

b) má vlastné, prenajaté alebo inak zabezpečené stanovište taxislužby a miesto na garážovanie alebo odstavenie vozidla taxislužby mimo času poskytovania dopravných služieb;

c) je bezúhonný podľa § 6 ods. 3 a 4;

d) má osvedčenie o odbornej spôsobilosti a

e) preukáže finančnú spoľahlivosť podľa § 6 ods. 5.
 
Nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienky má za následok zamietnutie prípadne odmietnutie žiadosti a naopak, v prípade ak sú splnené všetky podmienky, žiadateľ má na udelenie koncesie právny nárok, čiže musí sa udeliť.
 
Predtým ako prejdem ad hoc k meritu otázky, v krátkosti sa zastavím pri poslednej podmienke na získanie koncesie a to preukazovaniu finančnej spoľahlivosti.
 
Podľa vyjadrení niektorých podnikateľov v oblasti taxislužby v bratislavskom regióne, v dôsledku prehlbujúcej sa krízy v tomto odvetví podnikania a situácie na trhu, ktorá nie je ex officio regulovaná a tak je v statuse, že ponuka hlboko prevyšuje dopyt,  príjmy klesajú a tak majoritnejšia väčšina podnikateľov v tejto oblasti nebola schopná si vytvoriť v účtovnej pokladni finančnú rezervu na danú finančnú spoľahlivosť vo výške 1 000 eur, ktorú musia dopravnému orgánu preukázať. Bankové finančné ústavy pobočiek zahraničných bánk im pri takto, pre nich nízkej garančnej sume, takisto odmietajú poskytnúť záruku, alebo keď aj sú ochotné na záruku pristúpiť, tak za neprimerane vysokú odplatu.
 
Správne orgány preto od platnosti zákona o cestnej doprave mohli  žiadateľov v celku legálne šikanovať a žiadosti o vydanie povolení (koncesie) buď z uvedeného dôvodu zamietnuť alebo podanie odmietnuť ako neúplne.
 
Preto v súvislosti s preukazovaním finančnej spoľahlivosti pri výkone taxislužby skladám klobúk dole pred tvorcami novatívneho ustanovenia, ktorí sa 8 mesiacov po platnosti zákona o cestnej premávke rozhodli pre jeho novelizáciu zákonom NR SR č. 317/2012 Z.z., ktorá mala za následok, že od 15. októbra 2012 je možné preukázať finančnú spoľahlivosť ak ide o podnik podnikajúci v taxislužbe preukázať aj zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú z prevádzky organizácie vrátane poistenia zodpovednosti za výkon povolania alebo uznaním osvedčenia vydaného príslušným orgánom štátu sídla podniku.
 
V otázke ďalej uvádzate, že novelou zákona o doprave , si musíte vybaviť novú licenciu . Na krajskom úrade dopravy Vás však upozornili ,že táto licencia vymedzuje pôsobenie len v trnavskom kraji a podnikanie v Bratislave by bolo porušovaním zákona.
 
Skutočne, zavedením zákona o cestnej doprave máte ex lege povinnosť stať sa držiteľom koncesie podľa tohto zákona (§27 ods. 1). V tejto súvislosti však podotýkam, že pokiaľ ste ešte držiteľom koncesnej listiny vydanej do 30. júna 2010 podľa zákona o živnostenskom podnikaní, vzťahujú sa na Vás prechodné ustanovenia zákona zakotvené v §56ods. 1, na základe ktorých daná listina stratí platnosť najneskôr 3. decembra tohto roku.
 
Po tomto dátume pokiaľ budete v podnikaní pokračovať bez koncesie podľa zákona o cestnej doprave, stávate sa páchateľom priestupku na úseku cestnej dopravy podľa §49  ods. 1 zákona o cestnej doprave, pričom podľa ods. 2 Vám prejednávajúci orgán môže uložiť sankciu pokuty až do výšky 5 000 eur.
 
Tvrdenie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (od 1. januára 2013 Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja) o vymedzení pôsobenia v konkrétnom kraji, pričom podnikanie v inom kraji by bolo porušením zákona, sa taktiež zakladá na pravde.
 
Oporou mu je §27 ods. 2 zákona o cestnej doprave nasledovnej dikcie:

Koncesia oprávňuje dopravcu ponúkať dopravné služby a uzatvárať zmluvy o preprave osôb len na území vymedzenom v koncesii. Dopravca môže prepraviť cestujúceho z územia vymedzeného v koncesii do ktoréhokoľvek cieľového miesta v Slovenskej republiky alebo v cudzine a z cieľového miesta v Slovenskej republike na územie vymedzené v koncesii.
 
Táto dikcia vyvstala z dôvodu potreby konkrétnej identifikácie miesta usadenia.Treba však podotknúť, že držiteľ koncesie môže prepraviť cestujúceho z tohto miesta usadenia (obce) do ktoréhokoľvek miesta vrátane cudziny (napríklad z Bratislavy na letisko Schwechat), ale nemôže však z iného miesta v tzv. hostiteľskom štáte (napríklad z letiska Schwechat) prepravovať cestujúceho do miesta usadenia (napríklad do Bratislavy) bez koncesie alebo prepravného povolenia hostiteľského štátu. To zodpovedá aj terajšiemu právnemu stavu z dôvodu ochrany trhu dopravných služieb v hostiteľskom štáte. V zásade to v obmedzenej miere platí aj v pravidelnej autobusovej doprave a v nákladnej doprave (kabotážne prepravy podľa nariadení (ES) č. 1072/2009 a 1073/2009).
 
Rozhodovacou praxou správnych dopravných orgánov sa dané ustanovenie ukázalo ako veľmi implicitné, ktoré dáva možnosť každému účastníkovi konania si ho vykladať rôzne prípadne vytvoriť svoju vlastnú fabuláciu.
 
Píšete, že ste sa z Bratislavy presťahovali do mesta Galanta, ktoré spadá pod trnavský samosprávny kraj. Z dôvodu dlhoročného prevádzkovania taxislužby v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy a tomu úmernému vybudovaniu veľkého potenciálu zákazníkov z daného kraja je logické, že chcete pokračovať v uspokojení prepravných nárokov klientov a zákaziek v bratislavskom samosprávnom kraji.
 
Narážate však na nevôlu dopravného správneho orgánu, ktorý podľa §51 ods. 2 zákona o cestnej doprave je legitímny Vám koncesiu vydať (podľa trvalého pobytu).
 
Dôvodom na taxatívne vymedzenie miestnej príslušnosti podľa zákona o cestnej doprave je skutočnosť, že podľa pravidiel miestnej príslušnosti podľa správneho poriadku by sa nedalo dospieť k jednoznačnej miestnej príslušnosti na konanie.
 
V tomto prípade po aplikácii právnej zásady Lex specialis derogat legi generali (konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon) je potrebné pri konkretizovaní miestnej príslušnosti vychádzať zo zákona o cestnej doprave a požiadať o vydanie koncesie dopravný orgán podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla.
 
§27 ods. 2 zákona o cestnej doprave, na skutkovom základe ktorého sa v koncesii uplatňuje dané vymedzenie územia však neprikazuje dopravnému orgánu, ktorý je ex lege legitímny v správnom procese rozhodnúť o udelení koncesie, aby rozhodla o vymedzení územia v kraji, v ktorého územnom pôsobení sa dotknutý správny orgán nachádza.
 
Podmieňovanie vydania koncesie iba na kraj Slovenskej republiky, v ktorého meste máte trvalý pobyt na základe uvedeného považujem za svojvoľný, autoritatívny, právne nesprávny a ani ničím nepodložený výklad daného ustanovenia dopravným správnym orgánom.
 
Hlavnú argumentáciu tohto tvrdenia opieram o vyššie uvedené podmienky na udelenie koncesie podľa §27 ods. 3 zákona o cestnej doprave, pričom zastávam právny názor, že pokiaľ miestne príslušnému dopravnému správnemu orgánu podľa písm. b/ daného ustanovenia preukážete, že v podnikáte v meste Bratislava, kde máte vlastné, prenajaté alebo inak zabezpečené stanovište taxislužby, máte právny nárok na rozhodnutie o koncesii s vymedzením územia pre Bratislavský kraj.  
 
Určite by som sa na Vašom mieste nedal odbiť nekompetentnosťou úradníka a trval na svojom právnom nároku.

Pokiaľ úradník dopravného správneho orgánu úradu Trnava odmietne v koncesii vymedziť územie bratislavského samosprávneho kraja, s odôvodnením, že môže vymedziť iba územie trnavského samosprávneho kraja, požiadajte o odstúpenie svojej žiadosti o koncesiu z dôvodu vhodnosti dopravnému správnemu orgánu úradu v Bratislave. Miestna príslušnosť úradu v Bratislave by mohla ďalej prichádzať do úvahy aj na základe Vášho sídla.

Vo vyššie uvedenom odstavci tejto odpovede, pri zápise podnikateľa fyzickej osoby do obchodného registra, totiž dochádzam k záveru, že vlastné, prenajaté alebo inak zabezpečené stanovište taxislužby by sa mohlo považovať za fikciu sídla podniku taxislužby, ktoré by dokonca mal byť registrovaný súd schopný zapísať aj do obchodného registra.
 
Ak dopravný správny orgán mesta Bratislava Vaše podanie odmietne taktiež, pre istotu s odôvodnením, že sa nebude cítiť zákonne legitimovaný na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci, využite Vaše procesné právo dané §7 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a obráťte sa na správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený, ktorý je povinný určiť, že ktorý z nich konanie uskutoční.

 Podľa §41 ods. 1 písm. q/ zákona o cestnej doprave je týmto orgánom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie slobody č. 6, P.O. BOX 100, 810 05 Bratislava. 
 
Počínaním jedného zo správnych orgánov prvej inštancie by nota bene mohlo dôjst aj ku kolízii s Protokolom č. 12 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uzákoneného dňa 4.11.2000 v Ríme, ktorý v čl. 1 ods. 2 pojednáva: Nikto nesmie byť diskriminovaný akýmkoľvek verejným orgánom z akýchkoľvek dôvodov , najmä (nielen) ako sú dôvody uvedené v ods. 1.
 
Nehovoriac o hmotnom práve poškodeného v súdnom procese na národnej úrovni sa domáhať práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Vydanie koncesnej listiny podlieha zaplateniu správneho poplatku v sume 30 eur v zmysle položky 79 písm. g/ prílohy k zákonu NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch.

V tejto súvislosti upozorňujem na existenciu bodu 1. splnomocňovacieho ustanovenia k tejto položke, na základe ktorého je možnosť od vybratia správneho poplatku upustiť v prípade, ak ide o prepravu poľnohospodárskych výrobkov, prepravu vykonanú z humanitných dôvodov alebo z dôvodov verejného záujmu.

Taxislužbu ako alternatívu k mestskej hromadnej doprave by bolo možné z gramaticko- logického výkladu daného splnomocňujúceho ustanovenia v niektorých prípadoch klasifikovať ako prepravu z dôvodu verejného záujmu a v týchto konkrétnych prípadoch by teda dopravný správny orgán mohol od vybratia poplatku upustiť. Obávam sa však, že verejný záujem je uplatniteľný iba v regiónoch Slovenskej republiky, v ktorých dopyt na danom trhu prevyšuje ponuku a preto v záujme občanov je potrebné zabezpečiť prepravné kapacity práve zriaďovaním nových koncesií.

Záverom si dovolím upozorniť na relatívne čerstvú nováciu zákona o cestnej doprave administratívneho charakteru o ktorú sa pričinil zákon NR SR č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého §-fom 1 písm. g/ sa zrušili odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 1. januára 2013, krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.
 
Podľa čl. XXXII. daného novatívneho zákona sa v zákone o cestnej doprave slová "krajský úrad dopravy" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "obvodný úrad dopravy v sídle kraja" v príslušnom tvare.
 
S úctou
 
Erik Múcska