Ako sa komunikuje s inštitúciami pri vyvlastňovaní?

S ktorými inštitúciami sa pri vyvlastňovaní komunikuje najlepšie a naopak, kde je problém? Dalo by sa s tým niečo robiť?

Povedzme si, s ktorými inštitúciami môžete prísť do kontaktu pri výkupoch a pri vyvlastňovaní.

V drvivej väčšine prípadov o budúcom verejnom záujme rozhodujú poslanci mestského alebo obecného zastupiteľstva pri schvaľovaní alebo zmenách územného plánu mesta alebo obce. V niektorých prípadoch rozhoduje vláda.

Obecní poslanci môžu napríklad schváliť zámer vybudovať na Vašej záhradke obecné futbalové ihrisko, v predzáhradke pred domom autobusovú zastávku alebo na Vašom záhumienku obecnú cestu pre developera rodinných domov, prípadne nový obecný cintorín, či parkovisko k nemu.

Majú oprávnenie tieto zámery schváliť v územnom pláne do zoznamu takzvaných verejnoprospešných stavieb. Dôsledkom je, že potom Vám úrad môže kvôli takej výstavbe Váš pozemok vyvlastniť proti Vašej vôli. Väčšina ľudí, najmä vo väčších obciach a mestách sa o územný plán na svoju škodu nezaujíma. Ak máte pozemok alebo dom, možno ani netušíte, že v územnom pláne Vašej obce či mesta je na ňom plánovaná nejaká verejnoprospešná stavba. Kto však chce, môže si to ľahko overiť ak tomu venuje trochu snahy. Územné plány majú mnohé obce a mestá zverejnené na internete, takže ani nemusíte komunikovať s obecným, miestnym či mestským úradom.

Komunikácia s komunálnymi poslancami býva rôzna. Líši sa obec od obce, dokonca od poslanca k poslancovi.

Ďalším hráčom je ten, v prospech koho sa napríklad Váš pozemok vyvlastňuje. Volajme ho investor. Môžu to byť cestári, diaľničiari, vodohospodári, ale aj Vaša obec, prípadne súkromný investor, ktorého podnikateľský zámer bol rozhodnutím štátneho úradníka povýšený na „verejný záujem“. Každý z nich vie, že keď nebudete súhlasiť s dobrovoľným predajom, poľahky získa Váš pozemok alebo dom vyvlastnením. Samozrejme za náhradu v peniazoch podľa znaleckého posudku.

Nestretol som sa s tým, aby investor ponúkol viac, ako minumum. Vie, že ponuku nemusí zvýšiť nad zákonné minimum. Komunikácia zodpovedá tomu, ako keď komunikujete s niekym, kto vie, že s Vami komunikovať nemusí. Štátni investori aspoň formálne reagujú, slušnou formou, hoci po vecnej stránke bývajú ich odpovede niekedy v svojej podstate arogantné a používajú taktiku preskakujúcej platne bez ohľadu na to, čo im hovoríte alebo píšete Vy.

Ak na nimi diktované podmienky nepristúpite, budete komunikovať s vyvlastňujúcim úradom, ktorého cieľom je vyvlastniť Váš majetok.

Niektorí ľudia žijú v mylnej predstave, že u nás vyvlastňujú súdy. Nie je to pravda. Vyvlastňujú obecné úrady, v niektorých prípadoch obvodné úrady. Ich úradníci obyčajne nie sú trénovaní na takéto konfliktné situácie, preto najčastejšia skúsenosť ľudí s osobnou účasťou na ústnom pojednávaní vo vyvlastňovacom konaní býva plná rozčarovania.

Faktom je, že osobná účasť vo vyvlastňovacom konaní nie je nevyhnutná, dôležitejšie je v prípade nezákonného postupu počas výkupu alebo pri rozhodovaní úradu vec riešiť v stanovených lehotách písomne. Ak si na to netrúfate, môžete splnomocniť niekoho iného, komu dôverujete, napríklad advokáta.

Vyvlastňovanie je vážnym zásahom do ústavných práv majiteľa pozemku alebo domu. Zamestnanci úradov často nemajú patričnú kvalifikáciu. Neraz sa situácia javí, ako keby boli motivovaní vyhovieť za každú cenu investorovi, aj keď právo nie je na jeho strane, ale na Vašej. Preto sú niektoré vyvlastňovacie rozhodnutia sporné. V takýchto prípadoch je komunikácia s úradmi nepríjemná. Vám ide o majetok, úradníkovi v podstate o nič. Ak urobí chybu, prakticky nič neriskuje. Dovolávať sa pravdy a nápravy musíte Vy. Na Vaše náklady a vo Vašom voľnom čase. Mnohí ľudia to nedokážu, čo úrady môžu zneužiť.

Keď je rozhodnutie o vyvlastnení právoplatné, Váš majetok kataster prepíše na investora, na pošte Vás čaká úradom určená náhrada, nie ste s výsledkom spokojní a vidíte pri vyvlastňovaní porušenie zákona, môžete sa obrátiť na orgány spravodlivosti. V prvom rade je to súd, potom prokuratúra či ombudsman. Tu úroveň komunikácie záleží prípad od prípadu. Skúsenosti sú často trpké.

Pokiaľ vlastník nemá osobitný vzťah k vykupovanej nehnuteľnosti, nevyužíva ju, nechce ju zachovať pre ďalšie generácie, váži si viac peniaze ako pôdu a cena vypočítaná znalcom (ktorého platí investor) mu vyhovuje, ten sa obyčajne so žiadnou konfliktnou situáciou nestretne. Vec pre neho končí podpísaním ponúknutej zmluvy a prijatie ponúkaných podmienok tak, ako sú, bez možnosti ich zmeniť.

Pýtate sa, čo by sa s úrovňou komunikácie dalo urobiť. Na zlepšenie komunikácie v tých ostatných prípadoch by stačilo „málo“. Precíznejšia legislatíva, ktorá zakotví viac povinností na plecia investora tam, kde sú dlhodobo známe problémy.

Jedno porekadlo hovorí, že keď so zákonom nie sú rovnako spokojní všetci, tak je ten zákon dobrý. Nový zákon o vyvlastňovaní si investori môžu pochvaľovať, no vyvlastňovaní vlastníci nemajú veľa dôvodov na spokojnosť. Takže asi to nie je dobrý zákon.