Ako sadiť ovocný strom resp. viac ovocných stromčekov?

Kto tvrdí, že zasadiť ovocný strom nie je žiadne umenie, nevie o čom hovorí. Stromčeky, podobne ako všetky živé organizmy, potrebujú k svojmu ďalšiemu vývoju zodpovedajúce prostredie. Predovšetkým presadenie pre ne predstavuje veľký šok. Venujte preto ich výsadbe náležitú starostlivosť.

Výber stromčeka

Zasadiť ovocný stromček, to je v prvom rade starosť s voľbou odrody na vhodnej podnoži. Najprv si ujasníme, o aké ovocie je u nás doma najväčší záujem. Výber je tiež nutné podriadiť klimatickým podmienkam. Dôležitá je najmä orientácia pozemku vzhľadom na svetové strany a charakter lokality. Jabloniam, slivkám a väčšine čerešní sa bude dariť takmer všade, aj na severnom svahu. Hrušky sú už na teplotu o niečo náročnejšie. Najcitlivejšie sú broskyne a marhule, ktoré sa v našich podmienkach vyplatí vysádzať výlučne na slnečné miesto v závetrí s južnou expozíciou. Vonkoncom nevhodné sú mrazové kotliny pri brehoch potokov či riek a taktiež otvorené veterné planiny.

Do malej záhradky sa hodia len slabo rastúce stromčeky, ktoré sa dajú vysádzať v pomerne malých rozstupoch. Ich výhodou je tiež skutočnosť, že nesú skôr ovocie. Kúpiť si pritom môžeme stromček s prostým koreňom (korene majú založené v záhone), stále častejšie sa dajú kúpiť aj výpestky v plastových kontajneroch. V prvom prípade pre väčšinu druhov platí, že ich možno vysádzať iba v bezlistom stave na jar či na jeseň (pri marhuliach a broskyniach sa odporúča skôr jarný termín). Vždy však vyberáme výpestky so zdravými a pokiaľ možno najmenej poškodenými koreňmi. Výpestky v nádobách naopak možno vysádzať kedykoľvek s výnimkou zimy, kedy je zem zamrznutá. Vybrať si pritom môžeme stromček s už vypestovanou korunkou (jej tvar treba na jar upraviť nožnicami), dajú sa tiež kúpiť stromčeky v podobe jednoročných prútov (tzv. špičiaky), na ktorých si môžeme korunku založiť sami v ľubovoľnej výške nad zemou.

Než sa pustíme do vysádzania, necháme si urobiť rozbor pôdy. Tá je totiž vo väčšine záhradiek u nás prehnojená základnými i stopovými prvkami, avšak zvyčajne len niektorými. Inde naopak úplne chýbajú. Rozbory, ktoré robia poľnohospodárske oblastné laboratória, presne určia, aké hnojivo a v akej dávke do pôdy aplikovať. Tieto rozbory sa týkajú základných prvkov, ako sú fosfor, draslík, vápnik a horčík (dusík sa nestanovuje, pretože jeho obsah v zemi
počas roka kolíše). Ďalej stanovia pH pôdy, obsah humusu a odporučia dávky konkrétnych hnojív, ak je hnojenie nutné. Na dobre vyhnojených pôdach sa vyplatí rozbor po 3 až 5 rokoch zopakovať.

Nákup

Ovocný stromček môžeme kúpiť s prostým koreňovým systémom. Býva založený vo vlhkom substráte, avšak korene sú narušené a porezané, pretože ich bolo nutné vyryť v škôlke zo zeme. Stále častejšie sa však dajú kúpiť aj výpestky v plastových kontajneroch. Ich výhodou je, že sa dajú vysádzať trebárs i v lete, pretože sa nenaruší ich koreňový systém. Stačí ich z hrnčeka proste vyklopiť a priamo vysadiť V prípade stromčekov s prostými koreňmi si v prvom rade všímame koreňovú sústavu. Musí byť čo možno najbohatšia, jednotlivé korene by mali byť zdravé, nepotrhané a bez známky hniloby či plesne. Taký stromček sa potom ľahšie ujme. Každý stromček bez výnimky sa musí zaobstarať tzv. náveskou, na ktorej by mal byť uvedený ovocný druh, odroda a použitá podnož. Dôležitý je tiež údaj o firme, ktorá stromček vypestovala. Kategória a zdravotná trieda už nemajú pre bežného záhradkára praktický význam.

Príprava jamy

Po nákupe môže prísť na rad práca s výkopom jamy. Dôležitá je príprava pôdy. Len málokto má na záhrade takú kvalitnú zem, že mu stačí jamka „tak akurát na korene".

Túto pravdu však ľudia počúvajú pomerne neradi. Strom totiž musí vydržať na jednom mieste aj niekoľko desaťročí a po celú ten čas sa po ňom žiada iba to najkvalitnejšie ovocie. Aj na miestach s dobrou pôdou preto treba pripraviť výkop s rozmermi 40 × 40 cm, hlboký tiež 40 cm. V horších podmienkach kopeme jamy o niečo väčšie (50 × 50 cm) a tam, kde je zlé podložie, ovocinári radia pôdu úplne vymeniť vo výkope 100 × 100 cm s hĺbkou 50 cm.

Tam, kde sú podmienky extrémne, alebo sa mladé stromčeky vysádzajú na mieste po starých stromoch, treba nahradiť vyhĺbený materiál novou zmesou z ornice bez mačín (ak na tom mieste vôbec nejaká je), zato však s kompostom, prípadne rašelinovým substrátom typu B s prídavkom Cereritu (na každú jamu sa má dať asi kilogram). Priamo ku koreňom pri výsadbe dávame len čistú ornú zem. Hnojivo by ich popálilo.

Veľa pestovateľov sa pýta, kedy treba jamy pre nové stromčeky kopať. Tu už dávno neplatí staré pravidlo, že by sa mali cez zimu riadne vyvetrať a vymrznúť.
Pôda vo výkope sa totiž nadmerne vysušuje a stromček prichádza o drahocennú vlahu. Jamy sa preto vyplatí kopať asi 3 týždne dopredu. Potom sa dôkladne prelejú vodou, zaplnia namiešaným substrátom a nechajú sa do výsadby odpočívať. Stromček sa potom vysádza tak, že sa v odležanej kyprej zmesi vytvorí rýľom malá jamka. Samozrejme, je najprv nutné zatĺcť do dna jamy vhodný kolík.

Pri výsadbe samotnej sa korene nohami utlačia a stromček sa nakoniec dôkladne zaleje vodou.

3 užitočné tipy

• Ak stromček trpel pred výsadbou nedostatkom vlahy, môžeme ho celý namočiť na 10 hodín do vody.
• Niektorí záhradníci odporúčajú namočiť korene bezprostredne pred výsadbou do ílovitej kaše. Toto opatrenie podporí rýchlejšie zakoreňovanie.
• Po výsadbe sa vyplatí natrieť stromček bielym latexom zriedeným vodou. Biela farba totiž odráža slnečné lúče a chráni stromček pred vysychaním.

Aký zvoliť kôl a uviazanie

Aby stromček rástol rovno, treba ho uviazať k rovnému drevenému kolíku (guľatina bez kôry) alebo oceľovej rúrke so zaslepeným vrchným koncom a ostrým hrotom dole.

Výška kolíkov závisí od výšky a tvaru stromčekov. Tie na zakrpatených podnožiach (vretenovité zákrpky) vyžadujú trvalé priviazanie ku kolíku, ktorý vysoko prevyšuje budúcu korunku. V prípade stromčekov na vyrastenejších podnožiach by opora mala dosahovať maximálne k miestu hlavného vetvenia (po 3 rokoch ju možno odstrániť). Na uviazanie možno použiť pružný viazací materiál kúpený  v obchode, môžeme si ho však zhotoviť aj sami - napríklad z nylonu, čalúnnických popruhov či gumenej hadice. Aby sa kôra o kolík neodierala, vyplatí sa viazací materiál prekrížiť do tvaru osmičky. Stromček však uväzujte napevno vtedy, keď už sa pôda okolo dostatočne zľahla, najlepšie mesiac po výsadbe.

Kmeň treba uviazať ku kolíku až po zľahnutí pôdy, v opačnom prípade by sme stromček doslova obesili. Použiť môžeme i PVC pásku, ktorá sa používa na štepenie. Uviazanie by malo mať podobu osmičky, aby sa kôra stromčeka o kolík neodierala.

Špičiak a dvojročný stromček

Sú dve možnosti, ako môžeme kúpiť stromček. Buď ako jednoročný špičiak alebo ako dvojročný stromček s korunkou vypestovanou v škôlke.

V prvom prípade môžeme korunu budúceho stromčeka založiť v ľubovoľnej výške (stačí výhon zastrihnúť), v druhom zase - ak vám tvar korunky vyhovuje - ušetríme jeden rok. Jednotlivé vetvy ale musíme tiež skrátiť asi o dve tretiny výšky, aby koruna bola v rovnováhe s koreňmi, ktoré sú po vyrytí a presadení oslabené.

Zimný spánok

Ak stromčeky vysádzame na jeseň, vyplatí sa ich prihrnúť po výsadbe do výšky 50 cm zeminou, aby mráz a slnko kmene v zime nevysušovali. Na jar sa potom hromádka rozhrnie a okolo stromčeka sa vytvorí tzv. misa - jej poslaním je zadržiavať čo najviac dažďovej vody.

Dôležitá je v nasledujúcich rokoch zálievka a tiež starostlivosť o povrch pôdy okolo. Vyvarovať sa treba najmä trávy a buriny, odoberajú stromčekom vlahu a živiny.
Pôdu pod korunami je preto nutné udržiavať bez buriny. Od jari do jesene môžeme kolesá či pás pod stromčekmi mulčovať pokosenou trávou v slabých vrstvách, aby zaschla a nezahnívala. Aj tak je ale treba mulč od kmeňov občas odhrnúť, aby nebol v kontakte s kôrou.

Na jeseň s posledným kosením záhrady sa vrstva starého mulču odstráni, aby pôda mohla byť cez zimu holá. Na jar sa ju vyplatí prekypriť a rozhodiť pod stromčeky 3 dávky vápenatého kamenca po 30 g/m2. Prvú na začiatku apríla, druhú pred rozkvetom a tretiu po odkvete. Potom môžeme znovu začať s postupným nastieľaním pokosenej trávy.

Krok za krokom

Ak chceme vysadiť väčší počet stromčekov, premeriame si najprv celý pozemok. Zaobstaráme si pevný dlhý povrázok a drevené meradlo s dĺžkou 1 meter, s pomocou ktorého všetky vzdialenosti ľahko odkrokujeme.

Miesto na výsadbu si vyznačíme kolíkom. Jamy sa vyplatí kopať na štvorcovom pôdoryse, oproti kruhovým obsahujú viac upravenej zeminy. Trávnatú mačinu pri príprave výkopu ukladáme vždy na stranu.

V dobrých pôdach stačí výkop 40 × 40 cm, hlboký 30 cm. Také podmienky má však len málokto, preto sa vyplatí jama o niečo väčšia. Zeminu je zároveň nutné vylepšiť kompostom alebo úplne vymeniť.

Do dna jamy zatlčieme dostatočne vysoký kolík, najlepšie drevený, ktorý poskytne stromčeku oporu, aby sa nevyvracal a rovno rástol. Dieru preň vytvoríme pomocou oceľového špicu a väčšieho kladiva.

Kolík (drevený i oceľový) zatĺkame cez drevený hranol. Zabránime tak poškodeniu jeho horného konca. Zároveň kolík vyrovnáme do zvislej polohy, aby stromček rástol rovno.

Pred výsadbou treba zastrihnúť konce koreňov. Na reznej rane sa rýchlo vytvorí hojivý zával a nové korienky. Ak je drevo zahnednuté, skracujeme koreň tak dlho, kým nebude čisto biele.

Koreňový systém presypeme kyprou zeminou, prípadne kompostom. Občas pri tom stromčekom zatrasieme, aby pôda korene dôkladne zasypala. Miesto štepenia musí zostať 10 až 15 cm nad úrovňou terénu!

Dôležité je dôkladné utuženie pôdy, ktorú zatlačíme nohami - medzi koreňmi by nemali zostať žiadne vzduchové medzery. Stromček tak zároveň v zemi pevne ukotvíme. Zeminu dopĺňame až do úplného zaplnenia jamy.

Hneď po výsadbe stromček dôkladne zalejeme. Na jeho ďalší vývoj je to životne dôležité. Vodou nešetríme počas celej sezóny po výsadbe, a to sa týka predovšetkým horúcich letných mesiacov.

Teraz upravíme korunku. Ponecháme v nej jeden silnejší výhon rastúci dohora a 4 až 5 smerujúcich von. Ostatné odstrihneme. Ponechané výhony skrátime za 3. až 5. očkom smerujúcim von z koruny a rany ošetríme balzamom.