Ako sa schvaľoval rozpočet mesta Prešov pre rok 2012

Médiá si bezprostredne po schválení rozpočtu všimli, že v zastupiteľstve prešiel poslanecký návrh. Pozrime sa trochu bližšie na súvislosti a pozadie, ktoré bežný pozorovateľ nepostrehol.

Čo presne napísali noviny a internetové média, to si môžete pozrieť v odkazoch na konci tohto textu.

Keďže som rozpočet predkladal ako spoločný poslanecký návrh, na ktorom sa po zdĺhavých rokovaniach dokázala dohodnúť a zhodnúť potrebná väčšina, dovolím si k nemu pár slov.

Pri jeho uvádzaní v zastupiteľstve som povedal, že ho priblížím niekoľkými číslami. Rozpočet je najmä o číslach, pomôžem si preto tak aj teraz.

Rozpočet sa každoročne pripravuje na mestskom úrade prakticky už od sklonku leta. Pripravujú ho jednotlivé odbory mestského úradu a dokopy ho dáva finančný odbor.

Približne pred mesiacom nadobudol návrh mestského rozpočtu zreteľné kontúry, potom bol prvý krát prerokovaný na zasadnutí mestskej rady a v komisiách mestského zastupiteľstva.

Rozpočet vytvorený na úrade vyvolal svojími parametrami značnú nevôľu. Hlavné výhrady boli, že rozpočet sa tvári ako "rozvojový", ale bez dostatku príjmov, ktoré by taký rozvoj umožňovali.

Bol príliš rizikový, pretože rátal s príjmami, ktorých naplnenie sa v budúcom roku javí ako dosť neisté.

Rátal s tým, že príjmy z podielových daní, ktoré sú hlavným finančným pilierom, porastú a chod mesta sa bude financovať aj z doposiaľ nevídaného masívného predaja mestského majetku. V prípade nenaplnenia týchto príjmov by však financovanie mesta mohol zachrániť už len úver, ak by sa našli ochotné banky a bolo by čím ručiť.

Nárast príjmov z podielových daní v budúcom roku je však viac ako otázny.

Tento druh príjmu sa totiž neplní podľa pôvodných predstáv už ani v tomto roku. Podielové dane totiž pochádzajú z vybraných peňazí z dane z príjmu fyzických osôb (zamestnanci, živnostníci) a zvyšujú sa len vtedy, ak rastú priemerné mzdy a stúpa zamestnanosť.

Hovorí sa však, že v budúcom roku sa ekonomický rast spomalí. Príjmy z podielových daní preto môžu poklesnúť oproti súčasným vyhliadkam. Skutočnosť nevie nikto teraz presne odhadnúť, sme totiž vo víre globálnych zmien na ktoré nie sme zvyknutí, nevieme ich ani ovplyvňovať, len sa im musíme prispôsobovať.

Rozpočet pripravený na úrade tiež rátal s vysokým zvýšením dane z nehnuteľností (v celkovom objeme až o 50 percent oproti tomuto roku) a so zvýšením poplatkov za komunálny odpad (približne z tohoročnej úrovne okolo 2,2 mil. eur na 3,4 mil. eur v budúcom roku).

Ako na to reagoval úrad

Práve to bol problém. Hoci sa úrad snažil napasovať mestské výdavky na predpokladané vysoké príjmy, dokonca vyššie ako v tomto roku, aj tak vychádzali výdavky vyššie ako príjmy.

Prebiehala preto intenzívna komunikácia medzi zástupcami poslaneckých klubov a hľadalo sa východisko.

Rýchlo sme pochopili, že možnosti úradu ponížiť svoje výdavky narazili na "neprekonateľnú" hranicu a rozpočet navrhovaný na úrade bol v riadnom termíne prakticky neschváliteľný.

Aby veci nezačali fungovať samospádom a mesto neupadlo do destabilizačného rozpočtového provizória, jedným z východísk bolo prevziať iniciatívu, chopiť sa zodpovednosti za rozpočet, ktorá je vyhradená práve mestskému zastupiteľstvu a začať pracovať na poslaneckom návrhu rozpočtu.

Čo nás tlačí a neminie

Prešov sa v uplynulom období podstatne zadlžil a nastáva čas zaplatiť účet.

V roku 2012 budeme musieť z príjmov mesta obratom poslať bankám na istinách a úrokoch najmenej 2,86 mil. eur.

V roku 2013 táto povinnosť stúpne na doposiaľ nevídaných najmenej 4,23 mil. eur (ak sa v budúcom roku nezadlžíme ešte viac).

Už v tomto roku malo mesto problém s dostatkom hotovosti a museli sme schváliť rýchly kontokorentný úver 1,4 mil. eur. Ten sa našťastie podarilo splatiť skôr, ako sa skončil rok. Veľmi vhod na to prišiel mimoriadny, ale jednorázový predaj pozemkov pre Honeywell.

S ďalším krátkodobým úverom v objeme vyše 6 mil. eur to už nebolo možné a museli sme ho v novembri preklopiť na dlhodobý úver. Je dohodnutý tak, že v roku 2012 je jeho splácanie odložené, pričom podstatná časť istiny, vyše dvoch miliónov, je splatná až o sedem rokov, dovtedy sa budú platiť pomerne nízke mesačné splátky okolo 50 tis. eur, ale o to vyššie úroky budeme dlhšie platiť.

Vyššie splátky by mohli destabilizovať mestský rozpočet, keďže okrem tohto úveru je potrebné splácať aj ďalšie úvery z minulosti.

Predpokladám, že aj v roku 2012, už na jeho začiatku, možno bude mesto opäť čeliť nedostatku hotovosti.

Musíme zaplatiť 800 000 eur za tohoročné opravy ulíc z budúcoročného rozpočtu. Aj to je forma dlhu, ak sa niečo urobí v jednom roku a zaplatí až v ďalšom. Nebolo to totiž možné urobiť inak, mesto by v tomto roku na takúto splátku nenašlo dosť príjmov.

Navyše nás v januári a februári čaká zaplatenie "pokuty" agentúre SARIO za to, že sme predali časť pozemkov v priemyselnom parku IPZ v susediacej obci Záborské.

Nie je to pokuta v pravom zmysle slova. Je to vrátenie štátnej podpory pre vybudovanie tohto priemyselného parku. Pdporu poskytla agentúra SARIO s podmienkou, že areál nebude predaný.

Ako je známe, spoločnosť Honeywell mala podmienku, že pozemky v areáli chce kúpiť, čomu sme vyhoveli v záujme získania tohto zamestnávateľa pre Prešovčanov a okolie, a preto Prešov teraz musí podporu vrátiť. Ide celkovo o sumu vyše 700 000 eur.

Keďže už teraz sa dá takmer s istotou povedať, že ani tohoročný rozpočet sa nenaplní kvôli výpadku príjmov z podielových daní, prejde z tohoročného rozpočtu do budúceho roku odhadom ďalších okolo 300 000 eur v nezaplatených faktúrach a platbách, ktoré bude potrebné v prvých mesiacoch budúceho roka uhradiť, aby sa na mesto nevrhli exekútori.

Suma sumárum - v budúcom roku odíde z účtov mesta len na uvedené platby viac ako 4,66 mil. eur, za ktoré mesto v tom roku už nedostane žiadnu protihodnotu, teda prakticky budú chýbať.

Pre porovnanie: Je to suma, ktorá sa približne rovná všetkým vybraným daniam z nehnuteľností v tomto roku.

Je to suma, ktorá keby ostala v rozpočte mesta, tak by umožňovala dosiahnuť a urobiť dosť veľa potrebných vecí, ale žiaľ musí ísť na splácanie výdavkov z minulosti.

A to je len zlomok celkovej zadlženosti mesta, ktorú budeme splácať ešte v nasledujúcich rokoch a každoročne nám bude ukrajovať významné percento z príjmov. Dosť vysokú sumu z toho tvoria úroky bankám, len v budúcom roku to bude viac ako 700 tis. eur.

Mesto navyše už tri roky za sebou neplatí doplatky za koncoročné vyúčtovanie oprávnených nákladov dopravnému podniku. Tento dlh vysoko presiahol sumu 0,3 mil. eur.

Čo s tým?

S týmito neradostnými východiskami vznikol poslanecký návrh rozpočtu.

Porovnám teraz jeho hlavné parametre s návrhom, ktorý vzišiel z úradu a bol pred zasadnutím zastupiteľstva zverejnený.

Pôvodný návrh rátal s príjmom s podielových daní v sume 22,8 mil. eur, poslanecký návrh vychádza z rovnakého čísla.

Číslo pochádza z predpovede ministerstva financií, ktoré má podielové dane v svojej gescii. Ak sa slovenskej ekonomike bude v budúcom roku dariť horšie ako v tomto, aj toto číslo sa môže ukázať ako nadhodnotené a bude potrebné ho upraviť rozpočtovým opatrením.

Druhým najsilnejším pilierom rozpočtu sú príjmy z dane z nehnuteľností. Platia ho obyvatelia mesta a podnikatelia, ktorí majú na území mesta svoje nehnuteľnosti.

Koľko sa vôbec vyberie na dani z nehnuteľností a od koho?

Návrh z úradu rátal s 50-percentným zvýšením tejto dane a celkovým výberom 6,4 mil. eur. V poslaneckom návrhu sa ráta s nižším výberom, a to 5,4 mil. eur.

Pre porovnanie: Príjem z daní z nehnuteľností je v tomto roku približne v sume 4,5 mil. eur. Musím poznamenať, že napríklad mesto Nitra má tohoročný výber vo výške 6,5 mil. eur, chcú dane pre budúci rok zvýšiť a to majú menej obyvateľov ako Prešov. V tomto porovnaní vidieť, prečo sa niektorým samosprávam ľahšie dýcha, jednoducho majú vyššie dane a prerozdeľujú viac.

Keďže je daň z nehnuteľností opradená mnohými tajomstvami a často počúvame povzdychy, že obyvatelia platia dane a nedostávajú za to "adekvátnu protihodnotu", pozrime sa, koľko sa na tejto dani a od koho vybralo v tomto roku 2011.

Celková tohoročná suma dane z nehnuteľností okolo 4,5 mil. eur sa člení približne po zaokrúhlení takto:

• daň z ornej pôdy 34 tis. eur
• daň z trvalých trávnych porastov 2 tis. eur
• záhrady 105 tis. eur
• zastavané plochy a nádvoria 183 tis. eur
• ostatné plochy 61 tis. eur
• stavebné pozemky 33 tis. eur
• lesné pozemky a rybníky 2 tis. eur

Spolu za pozemky je to teda 630 tis. eur.

• rodinné domy (tzv. stavby na bývanie) 191 tis. eur
• poľnohospodárske stavby 17 tis. eur
• chaty 14 tis. eur
• garáže 129 tis. eur
• priemyselné stavby 907 tis. eur
• ostatné podnikateľské stavby 1,669 mil. eur = 1 669 tis. eur
• viacúčelové stavby 417 tis. eur
• ostatné stavby 430 tis. eur

Spolu za budovy je to teda 3,776 mil. eur.

• byty 358 tis. eur
• nebytové priestory 87 tis. eur

Spolu za byty a nebytové priestory je to teda 445 tis. eur.

V tejto súvislosti odbočím a dám niektoré čísla do súvislostí:

• podnikatelia platia radnici na dani z nehnuteľností niekoľkonásobne viac ako spolu všetci obyvatelia bytov a rodinných domov,
• obyvatelia všetkých bytov v Prešove sa na dani z bytov vyskladajú na sumu (358 tis.), za ktorú sa dajú pre ľahšiu predstavu postaviť maximálne dva až štyri rodinné domy na kľúč bez pozemku,
• približne taká istá suma sa preinvestuje pri rekonštrukcii jednej základnej školy za dva mesiace,
• z daní, ktoré ročne zaplatia spolu obyvatelia za byty a rodinné domy sa dá kúpiť akurát jeden klbový trolejbus a niečo málo sa zvýši, pritom pre riadnu obnovu vozového parku je potrebné kúpiť ročne tri alebo štyri trolejbusy,
• peniaze z dane z bytov by nestačili ani na zaplatenie ročnej spotreby elektrickej energie pre vyše 8 000 mestských lámp,
• nestačili by ani na zaplatenie celoročného kosenia v meste,
• znalecký posudok na platbu za dve stovky nových parkovacích miest na Sídlisku 3 z konca roku 2010, ktoré mimochodom stále nie sú zaplatené a investor z nich nedostal od nikoho späť ani cent, je na podstatne vyššiu sumu, ako za celý rok zaplatia na dani z bytov všetci obyvatelia Prešova na všetkých sídliskách.

Komunálny odpad

Návrh z úradu rátal, že sa v roku 2012 za komunálny odpad vyberie 3,5 mil. eur.

Poslanecký návrh predpokladá nižšiu sumu, a to 3,2 mil. eur.

V tomto roku 2011 je výber tejto dane 2,2 mil. eur. Faktom ale je, že skutočné náklady na zber, zvoz a uloženie odpadu sú vyše 3,3 mil. eur, takže každoročne musela radnica takpovediac vytiahnuť peniaze na doplatenie rozdielu z iného vrecka. Iste je na diskusiu, či táto celková suma nie je príliš vysoká v porovnaní s inými mestami a prečo je to tak.

V budúcom roku by sa za predpokladu úsporných opatrení v technických službách mohlo podariť stlačiť tento doplatok na nulu, záležať to bude aj na šikovnosti nového manažmentu mestskej spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a. s.

Odpredaj mestských nehnuteľností

Tu sa skrývalo jedno z najväčších rizík mestského rozpočtu.

Návrh z úradu rátal s tým, že sa v roku 2012 predajú mestské nehnuteľnosti v objeme 4,8 mil. eur. V tomto roku sa podarilo úspešne predať podobných nehnuteľností tak za 600 tis. eur, takže takýto plánovaný nárast by vyvolal tlak, obrazne povedané, na výpredaj mestského majetku.

Do mestského majetku patria okrem nehnuteľností (stavby a pozemky) aj podiely mesta v mestských firmách.

Napríklad o dopravný podnik už prejavil záujem finančný investor. Pri tlaku na plnenie príjmov mestského rozpočtu by som sa nečudoval, keby "objavenie sa" tohto investora s hotovosťou nebola obyčajná náhoda.

Firmou s podobne veľkým a istým každoročným tokom peňazí z radnice sú aj technické služby, avšak na rozdiel od dopravného podniku nedisponujú natoľko dôležitými aktívami (trolejbusy, autobusy, dielne, personál).

V poslaneckom návrhu je objem z príjmov z predaja mestských nehnuteľností zreálnený na 1 mil. eur. Hlavný kontrolór mesta vidí toto číslo trochu vyššie - okolo 2 mil. eur, záleží však v prvom rade od ochoty poslancov predávať mestský majetok.

V tomto prípade však opatrnosť nemusí byť na škodu. Ak by sa nahodou podarilo predať viac, ako je tento relatívne opatrný predpoklad, možno rozpočet po dobrom zvážení upraviť rozpočtovým opatrením a stanoviť na čo by sa čo najlepšie využili peniaze "navyše".

Tu je nutné pripomenúť, že akýkoľvek príjem z predaja nehnuteľností závisí aj na tom, či sa nájdu záujemcovia, ktorí sú schopní a ochotní ponúknuté mestské nehnuteľnosti kúpiť a majú k dispozícii potrebný objem v hotovosti. To mohli byť skutoční víťazi pôvodne navrhovaného rozpočtu, keďže radnica žiaľ nemá dostatok skúseností s efektívnym predajom mestského majetku.

O tie naozaj nadbytočné nehnuteľnosti totiž ani v tomto roku veľký záujem nebol a s predajom tých "zaujímavejších" by muselo súhlasiť mestské zastupiteľstvo.

Predaj pozemkov v priemyselnom parku

Návrh rozpočtu z úradu rátal s príjmom za pozemky v priemyselnom parku IPZ na úrovni 3,5 mil. eur.

Keďže aj tú platia rovnaké zákonitosti ako pri predaji ostatných mestských nehnuteľností, poslanecký návrh vychádza z opatrnejšieho odhadu vo výške 1 mil. eur.

Už v tomto roku sa ukázalo, že prílišný optimizmus sa nemusí vyplatiť. V tohoročnom rozpočte sa rátalo s príjmom 2,2 mil. eur. Podarilo sa však utržiť len 1,5 mil. eur.

Svoju "zásluhu" na tom má aj skutočnosť, že firma Honeywell jednoducho nebola ochotná zaplatiť za pozemky toľko, koľko si tvorcovia tohoročného rozpočtu predstavovali.

Toto riziko ostáva aj pre budúci rok, záležať bude najmä na skutočnom záujme o kúpu pozemkov v priemyselnom parku. Všetky okolnosti v Prešove ovplyvňujeme len veľmi málo, navyše podobných neobsadených priemyselných parkov je na Slovensku dosť, takže o ceny pozemkov všetci záujemcovia licitujú až na doraz, dobre vediac, že si to môžu dovoliť.

Celý rozpočet

Celkovo bol pôvodný návrh rozpočtu nastavený na výdavky v objeme 66,2 mil. eur, poslanecký návrh je úspornejší a skromnejší na úrovni 58,6 mil. eur.

Tento úspornejší rozpočet by mal umožniť zachovanie základných funkcií mesta, aj keď žiaľ možno nie v tohoročnom rozsahu. Nebyť splátok dlhu z minulosti, ktoré nás ťažia, situácia mohla byť oveľa optimistickejšia.

Spomenuté účty z minulosti však musíme platiť, plnenia z nich sme si užívali v minulých rokoch, keď sa žilo viac na dlh.

Celý mestský rozpočet sa skladá z dvoch hlavných zložiek. Jedna z nich sú granty a transfery pre prenesený výkon štátnej správy, ktorý prakticky cez mestský rozpočet len "pretečú" napríklad do škôl, domovov pre seniorov a podobne.

Pre ako-také hospodárenie na radnici ostane niečo nad 30 mil. eur.

Z tejto sumy ide ročne približne napríklad:

• dotácia pre dopravný podnik okolo 3,6 mil. eur, pričom celkovo má dopravný podnik príjmy 10 mil. eur, ten rozdiel pokrýva najmä z predaja cestovných lístkov a dotácií od ostatných obcí, kde jazdia autobusy dopravného podniku,
• platba pre technické služby za odpad okolo 3,3 mil. eur,
• dotácia pre mestskú správu služieb (najmä na energie pre výrobu ľadu a bazény) vyše 0,5 mil. eur.
• park kultúry a oddychu 390 tis. eur.
• platy a osobné platy úradníkov na mestskom úrade - suma prevyšuje minimálne 3 mil. eur,
• mestská polícia vrátane platov a osobných nákladov policajtov - suma sa pohybuje okolo 1,5 mil. eur,
• náhrady poslancom za výkon mandátu (mestské zastupiteľstvo, mestská rada, komisie) a členom komisií - 200 tis. eur
• kosenie,
• upratovanie,
• verejné osvetlenie,
• zimná údržba - pre každú z týchto činností rátajte pre lepšiu predstavivosť jednotlivo so sumami medzi 0,5 až 1 mil. eur.

Uvedené čísla súkam pri písaní tohto článku z pamäti. Tohoročné a schválené budúcoročné čísla nájdete vo finačnej časti rozpočtu, ktorý prikladám na konci tohto textu. Tam si ich môžete pozrieť presne, ak sa v tabuľke rozpočtu viete zorientovať.

Ak si odmyslíme transfery a granty pre školy a podobné mestské ustanovizne, budúcoročný rozpočet je najnižší v porovnaní s trojicou rokov 2009, 2010 a 2011.

Spolu s rozpočtom sme schválili aj tzv. viazanosť väčšiny investícií, ktoré ešte nie sú zazmluvnené. To preto, aby sme nezačali míňať prostriedky z predajov nehnuteľností, ktoré ešte nie sú schválené a zazmluvnené s konkrétnym kupujúcim.

Do viazanosti však nespadli rekonštrukcie základných škôl a iných objektov z eurofonodov. Tie je totiž možné začať robiť až keď sú podpísané zmluvy o poskytnutí nenávratných finančných príspevkov.

Rizikom pri týchto rekonštrukciách sú pochopiteľne tzv. práce naviac, ktoré sa v minulosti vyskytli a dosť navýšili predpokladané stavebné rozpočty. Predpokladám, že tento nešvár sa nepodarí mať úplne pod kontrolou ani v tomto roku a po vyčerpaní rezervy môže vzniknúť tlak na hľadanie dodatočných prostriedkov.

Z viazanosti na poslednú chvíľu počas rokovania zastupiteľstva "vypadla" aj rekonštrukcia budovy pre budúcu novú materskú škôlku, klub a ambulancie na Haburskej ulici v Nižnej Šebastovej s predpokladaným nákladom okolo 600 000 eur v nasledujúcich dvoch rokoch pre asi štyri desiatky detí, z ktorých časť v súčasnosti už "presluhuje" v prenajatých priestoroch fary, kde ústretovo predlžovaný nájomný vzťah končí.

Zaviazané pritom ostali prostriedky na rekonštrukcie oveľa väčších existujúcich škôliek v meste, s mnohonásobne vyšším počtom detí, ktoré potrebujú havarijnú rekonštrukciu.

Žial, aj o takýchto kompromisných rozhodnutiach je mestská politika, ak mal byť rozpočet priechodný a mesto nemalo upadnúť do rozpočtového provizória.

Kde sa ešte škrtalo

Počas rokovaní o rozpočte ostala po vylúčení nie až tak nutných výdavkov určitá časť rozpočtu, kde nebolo iného východiska, len pristúpiť k plošnému zníženiu rozpočtu zostávajúcich položiek v jednotlivých rozpočtových kapitolách.

Takéto výdavky boli v poslaneckom návrhu znížené plošne na úroveň okolo 75 percent pôvodného návrhu.

Pre ľudí v manažérskych pozíciách na mestskom úrade vzíde v novom roku náročná úloha prispôsobiť svoju činnosť takýmto východiskám.

Čo dodať na záver

Rozpočet získal nadpolovičnú podporu prítomných poslancov v mestskom zastupiteľstve.

Následne získali trojpätinovú podporu prítomných poslancov aj návrhy nariadení o dani z nehnuteľností a o poplatkoch za komunálny odpad, s ktorými rátal schválený poslanecký rozpočet.

Podarilo sa vyhnúť rozpočtovému provizóriu, zamestnanci mestského úradu sa tak môže venovať najmä svojim hlavným úlohám, ale aj hľadaniu a využívaniu príležitostí na vyššiu efektivitu a úspory.

Predpokladám, že na začiatku budúceho roka si rozpočet vyžiada určité korekcie, ktorými budú musieť poslanci reagovať na skutočnosť, že úsporný rozpočet vyžaduje iný režim na úrade. Tomu bude nutné prispôsobiť určité prerozdelenie medzi položkami rozpočtu, ktoré nebolo možné dosť precízne pojať v poslaneckom návrhu.

Poslanci sa môžu sústredene venovať veciam prospešným pre Prešovčanov, namiesto vyčerpávajúceho súboja o rozpočet, ktorý nás zahlcoval začiatkom tohto roka 2011, keďže sa tohoročný rozpočet podarilo schváliť až v marci a dolaďoval sa prakticky až do decembra.

Uvedomujem si, že začiatkom roka budú mnohé kroky na komunálnej úrovni komplikovať predčasné voľby do národnej rady, keďže nejeden mestský poslanec kandiduje aj v parlamentých voľbách. Poslanecká práca sa niekedy možno zmení na predvolebnú kampaň zúčastnených strán, hnutí a ich kandidátov.

Prijatie úsporného rozpočtu po rokoch hojnosti je vždy bolestivé a určite tú bolesť budeme všetci cítiť z radnice počas podstatnej časti roka 2012.

Žiaľ, donútila nás k tomu ekonomická situácia a neradostné vyhliadky do roku 2013, keďže účty za doterajší rozkvet mesta musíme naďalej splácať, v ďalších rokoch aj zaplatiť, takže budú chýbať v bežnom rozpočte.

Verím, že ak to spolu vydržíme a prekonáme, naše mesto bude lepšie pripravené prijať nové výzvy, ktoré prídu potom a dovolia Prešovu vyštartovať čo najskôr vpred bez veľkého hendikepu, ktorý sme nabalili v minulosti.