Ako vládli: Vláda neživotného prostredia

Novú skládku pol kilometra od Pezinka nechceli občania, nechcelo ju mesto a je v rozpore s územným plánom. Veľmi ju však chcel klan Manovcov. Otec a syn, nominant strany Smer, rozohrali hru, v ktorej druhý (ním riadený úrad) prvému stavbu napriek výhradám schválil. Nasledoval právnický kolotoč, ktorý dodnes nie je ukončený. Skládka sa postupne zaváža.

Predseda Smeru Robert Fico o environmentálnu politiku nejaví záujem, preto zelený rezort v júni 2006 prenechal odborne sterilnej SNS.

Pretože národniarov príroda tiež zaujíma, len kým nad Tatrou sa blýska - rozumej zarába, tak štvorročnej ceste plnej škandálov nič nestálo v ceste. Výsledkom je päť ľudí v kresle ministra, traja z SNS a dvaja nominanti Smeru (ak počítame aj zaskakujúceho vicepremiéra Čaploviča).

Ochranári a média skresľujú pohľad verejnosti na prácu ministerstva, tvrdí štátny tajomník rezortu Jaroslav Jaduš v rozhovore pre SME

Na začiatku boli čistky

Na ministerstve, v orgánoch štátnej ochrany prírody či vo vedeniach národných parkov sa hromadne prepúšťalo. Z ministerstva boli „odídení" odborníci, aby neskôr nezavadzali. Prepustenie desiatok profesionálnych strážcov prírody, mnohí z nich predtým otvorene kritizovali nové pomery, sa odôvodňovalo zabudnutým sľubom premiéra o 20­percentnom znižovaní počtu zamestnancov v štátnej správe. O miesta prišli aj osvedčení šéfovia národných parkov.

Na uvoľnené miesta často prichádzali ľudia bez kvalifikácie. Niektorí z nováčikov navyše zohrali v budúcich kauzách dôležitú úlohu. Platí to aj o významných postavách emisnej kauzy Pavlovi Tehlárovi a Petrovi Solčanskom. Obaja prišli z obľúbeného zdroja nových kádrov - z rezortu obrany.

Kauzy a zase kauzy

Sprievodným znakom vládnutia SNS bez odborného krytia bola absencia vecnej diskusie a nebývalý prebytok škandálov.

Prvý nominant SNS Jaroslav Izák oficiálne vo vláde skončil pre dotácie na solárne kolektory do rodinných domov, ale už aj on bol namočený do emisií, ktoré odpísali Jána Chrbeta. Viliam Turský odišiel pre takzvanú popolčekovú kauzu. Išlo v nej o nevýhodnú zmluvu na likvidáciu popolčeka. Absurdnou kauzou bol aj prenájom 300 hektárov pozemkov pri Bratislave firme Xiland ročne iba za 50 halierov za štvorcový meter na 99 rokov.

Popri tom, že na obchode s emisiami zarobili ľudia blízki koalícii, sa zabudlo na to, že má smerovať k obmedzovaniu produkcie skleníkových plynov. Kľúčové zelené projekty ministerstvo ešte len dorába.

Platí to aj pri rozdeľovaní voľných emisných limitov súkromným firmám. Štát im netransparentne rozdal výrazne viac, ako potrebovali. Odpredajom nevyužitých limitov si následne veľmi slušne zarobili (desiatky miliónov eur) bez toho, aby sa museli správať ekologickejšie.

S vylúčením verejnosti

Programové vyhlásenie vlády hovorí o nevyhnutnosti spolupráce s mimovládnym sektorom. V praxi ministerstvo aj premiér útočili na predstaviteľov občianskych iniciatív - či už to boli Pezinčania protestujúci proti skládke, alebo ochranári.

Kým za prvými videli snahu útočiť na vládu, druhých označoval predseda vlády za hlavných vinníkov lykožrútovej kalamity vo Vysokých Tatrách. „Je tu nebezpečenstvo, že Tatry vyschnú len preto, že sú tu radikálni ochrancovia..." povedal Fico v októbri 2008.

Nehovoriac o tom, že o aktuálnom pláne zonácie, ktorý predpokladá nové zjazdovky aj tam, kde dnes stojí les, a ktorý už predložil nominant Smeru Jozef Medveď, teraz taktne mlčí, vedome pritom obchádzal fakt, že medzi „radikálnych ochrancov" zaradil desiatky a postupne až stovky vysokoškolských učiteľov či vedeckých pracovníkov Akadémie vied nespokojných s koaličnou environmentálnou politikou, ktorí márne vládu opakovane vyzývali diskutovať.

Koalícia odsúvala verejnosť aj inde. Až pod bezprostrednou hrozbou pozastavenia platieb z eurofondov zmenila v marci zákony tak, aby zosúladila účasť verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie s európskymi normami. Zároveň jej však zabránila v prístupe k informáciám o výstavbe jadrových zariadení.

Tatry a Pezinok

V takejto atmosfére rozhodovania bez diskusie sa stalo, že Vysoké Tatry a skládka v Pezinku sa stali symbolmi zlého vládnutia. Oba prípady spája okatá ústretovosť k podnikateľom pri rozhodovaní štátnych orgánov. Spoločné majú aj to, že kým predchádzajúce kauzy režírovala SNS a Smer im robil krytie, tu hrali od začiatku (Pezinok) či neskôr (Tatry) hlavnú úlohu ľudia zo strany predsedu vlády.

Územné rozhodnutie skládke v Pezinku vydal napriek nesúhlasu mesta a občanov úrad, ktorý viedol nominant Smeru Ján Man mladší. Svojmu otcovi. S čudesnými rozhodnutiami sa potom pridávali ďalšie štátne orgány.
Občianskym protestom dávala koalícia nálepku opozičných akcií. Až keď Smer začal považovať politické náklady za privysoké, Mana tento rok vylúčili zo strany pre „dlhodobé poškodzovanie mena strany".

Nič podobné sa ešte nestalo vo Vysokých Tatrách, ale malo by sa. Táto vláda v plnej miere naplnila obavy, že developeri zneužijú veternú smršť z roku 2004 vo svoj prospech. Vyhovuje im najmä návrh zonácie, ktorý má zbaviť doterajšieho najprísnejšieho stupňa ochrany vyše osemtisíc hektárov pôdy v národnom parku.

V najprísnejšej zóne návrh ponecháva najmä vyššie položené časti Tatier, inde uľahčuje doteraz obmedzené zásahy do prírodného prostredia.

Celkom logický koniec

Ignorantský vzťah k ochrane životného prostredia mal logické vyústenie. Keď začiatkom tohto roka pritlačili na premiéra pre zbabrané zavedenie elektronického mýta kamionisti, sľúbil im zníženie spotrebnej dane na naftu.

Pre rozpočet to však podľa ministerstva financií v starej mene znamená mínus tri miliardy, tak predseda Smeru prišiel s nápadom zrušiť ako kompenzáciu dve ministerstvá. Prirodzene, ako prvé na rane bolo doráňané ministerstvo životného prostredia, ktoré pohltí rezort pôdohospodárstva. Bez diskusie a vyčíslenia úspor.

Robert Fico pred časom týždenníku Slovo povedal, že by bol rád, keby Smer trošku „ozelenel". Neurobil pre to absolútne nič. Nielenže odborne chronicky poddimenzovaným národniarom prenechal na bašovanie ministerstvo, o ktoré nemal záujem, ale im aj tri roky vytrvalo kryl chrbát. A aj keď im ho nakoniec vzal, tak len preto, aby ho definitívne zlikvidoval.

Výsledkom je, že ak by aj ministerstvo životného prostredia ako samostatný orgán nakoniec nezaniklo, pod vedením tejto zostavy by sa asi časom premenovalo na ministerstvo podnikateľského prostredia. Samozrejme, spriazneného.

Najväčšie kauzy

Emisie

Ministerstvo životného prostredia predalo nevýhodne voľné emisné limity garážovej firme. Štát na transakcii, pri ktorej predával asi o polovicu lacnejšie ako Česko a Maďarsko, prerobil približne dve miliardy korún. Za firmou stoja podnikatelia blízki vládnej koalícii.

Vysoké Tatry

Spočiatku sa hovorilo najmä o ťažbe v Tichej a Kôprovej doline. Aktuálne je hlavným problémom návrh zonácie TANAP-u. Zonácia slúži na rozdelenie národných parkov na jednotlivé časti od menej chránených až po tie najvzácnejšie, v ktorých je vylúčená činnosť človeka. Vo Vysokých Tatrách o takýto status má prísť vyše osemtisíc hektárov územia.

Skládka v Pezinku

Novú skládku pol kilometra od Pezinka nechceli občania, nechcelo ju mesto a je v rozpore s územným plánom. Veľmi ju však chcel klan Manovcov. Otec a syn, nominant strany Smer, rozohrali hru, v ktorej druhý (ním riadený úrad) prvému stavbu napriek výhradám schválil. Nasledoval právnický kolotoč, ktorý dodnes nie je ukončený. Skládka sa postupne zaváža.