Analytici: Dostavba D1 ekonomike razantnejšie nepomôže

Bratislava - Dostavba chýbajúcich úsekov diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami, na ktorú sú potrebné miliardy eur, slovenskej ekonomiky výraznejšie nepomôže. ČTK to povedali oslovení analytici. Ani ministerstvo dopravy nevie vyčísliť, aký vplyv by mala dostavba na zamestnanosť v dotknutých regiónoch. Využívaným argumentom podporovateľov dobudovania D1 bolo v minulosti tvrdenie, že bez diaľnice nie je možné povzbudiť ekonomický rozvoj v strede a na východe krajiny.

Z plánovaného diaľničného prepojenia medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami stále nie je postavených asi 30 kilometrov medzi Popradom a obcou Svinia. Chýba aj zhruba 45 kilometrov na Turci a okolí Ružomberka, ďalších 25 kilometrov je potrebné vybudovať na obchádzku problematického úseku pri Strečne.

Nenávratná podpora regiónov?

Ministerstvo dopravy v súčasnosti nechce zverejniť údaje o predpokladaných nákladoch na dobudovanie štvorprúdovej cesty, pretože sa ešte nerozhodlo o projektoch verejno-súkromného partnerstva, prostredníctvom ktorých chcela cestu postaviť predošlá vláda. Podľa skorších odhadov by si stavebné práce vyžiadali viac než štyri miliardy eur. To je takmer trojnásobne viac než je tohtoročný rozpočet ministerstva dopravy.

Výdavky štátu na výstavbu diaľnice by podľa analytika mimovládneho inštitútu INESS Radovana Ďuranu mohli nahradiť len vyššie výnosy z mýta. "Pokiaľ k tomu nedôjde, nová diaľnica bude vlastne slúžiť ako nenávratná podpora regiónov," myslí si analytik.

Analýza, ktorá by potvrdzovala, že dostavba diaľnice razantnejšie pomôže slovenskej ekonomike, chýba aj Petrovi Goliašovi z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy - INEKO. "Vláda by mala pri každom úseku diaľnic, ktorý chce budovať, predložiť analýzu s porovnaním nákladov a potenciálnych výnosov," poznamenal.

Náročný terén, drahá diaľnica

Ministerstvo dopravy však tvrdí, že presnejšie vypočítať ekonomické prínosy dostavby D1 nie je možné. "Dopady výstavby diaľnice - rýchlostnej cesty sa dajú predikovať iba s malou mierou pravdepodobnosti," citoval hovorca ministerstva Martin Krajčovič zo štúdie, ktorú si nechal úrad vypracovať. Bližšie nespresnil, v akej miere by napríklad vzrástla v regiónoch v okolí cesty zamestnanosť.

Ministerstvo zatiaľ neposkytlo ani údaje o tom, koľko peňazí by bolo na stavbu nevyhnutných, ak by sa zatiaľ nebudovali komplikované úseky pri Žiline a medzi Turanmi a Ružomberkom. Pri Žiline je potrebné raziť niekoľkokilometrový tunel, kopcovitý terén je aj za Turanmi, navyše cesta by mala podľa ochranárov negatívne následky na vzácne rašelinisko pri obci Rojkov.