Analytici: Nový obchvat Bratislavy môže byť predražený o miliardu

Podpisom zmluvy na výstavbu obchvatu ako PPP projektu sa totiž štát zaviaže dlhé roky dopredu splácať splátky za výstavbu a prevádzku diaľnice.

12. 10. 2015

BRATISLAVA. Výstavba obchvatu Bratislavy cez takzvaný PPP projekt (projekt verejno-súkromného partnerstva) môže byť o miliardu predražená v porovnaní so štandardnou formou výstavby.

Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorú dnes predstavitelia inštitútu zverejnili na tlačovej konferencii v Bratislave.

"Podľa našich analýz môže byť tento obchvat predražený oproti tradičnému obstarávaniu až o miliardu eur," zdôraznil riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Zároveň, v prípade realizácie tohto projektu sa môže podľa jeho slov vytvoriť skrytý dlh štátu na úrovni 2 až 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

"Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok už dokonca uvádza, že výška tohto skrytého dlhu môže byť 2,4 % HDP," dodal.

Zverejnili model

Podpisom zmluvy na výstavbu obchvatu ako PPP projektu sa totiž štát zaviaže dlhé roky dopredu splácať splátky za výstavbu a prevádzku diaľnice. Tieto splátky sa však v danej chvíli nezapočítavajú do deficitu ani do dlhu. Reálne ale vláda má záväzky, keďže splátky musí pravidelne uhrádzať.

Inštitút zverejní finančný model, kde detailne zverejní všetky prepočty, ktoré ho vedú k záveru, že PPP projekt môže byť predražený o miliardu eur.

Okrem iného ale uvádza, že štúdia realizovateľnosti, ktorá porovnávala výhodnosť výstavby obchvatu cez PPP projekt v porovnaní so štandardným modelom, bola urobená narýchlo a v konflikte záujmov.

Inštitút v nej pritom našiel niekoľko chýb. Len ich opravením dospel k tomu, že PPP projekt nie je výhodnejší o vyše 300 miliónov eur oproti tradičnému modelu výstavby, ale naopak, že je o vyše 500 miliónov eur nevýhodnejší.

Napríklad, že v štúdii boli nadhodnotené stavebné náklady či financovanie štandardného variantu výstavby a nekonzistentné boli aj predpoklady pri výpočte úžitkov pre cestujúcich. "Je tam veľký počet skreslení, ktoré zvýhodňujú variant PPP," opísal Marian Jánoš z INEKO.

V štúdii sa okrem iného podľa jeho slov nezohľadnila vyššia zostatková cena diaľnice pri výstavbe bežnou formou. Predpokladá sa v nej totiž, že takáto diaľnica by sa začala prevádzkovať o sedem rokov neskôr.

V tom prípade by mala mať vyššiu životnosť a vyššiu zostatkovú cenu, s čím ale štúdia nepočítala. Zároveň sa podľa INEKO spracovateľ štúdie odvoláva na ministerstvo dopravy, keď hovorí, že s výstavbou cesty bežnou formou by bolo možné začať až o sedem rokov neskôr než ako pri PPP projekte.

"Tento kľúčový predpoklad priniesol vyše miliardu v prospech PPP, ale nezakladá sa na žiadnej nezávislej analýze," dodal Jánoš.

Posun o viac ako päť rokov

INEKO pritom za najpesimistickejší možný predpoklad odhaduje posun výstavby pri bežnej forme nie o sedem, ale o 5,5 roka neskôr. "To prináša skoro 200 miliónov eur v neprospech variantu PPP," dodal Jánoš.

Odvoláva sa pri tom na ekonomický rast a stúpajúci výber daní, ktorý smeroval k zvyšovaniu očakávaných príjmov štátu spolu o vyše 1,9 miliardy eur za tri roky. Podľa INEKO by tak vláda mohla a mala hľadať zdroje na financovanie úsekov obchvatu Bratislavy zo štátneho rozpočtu už v najbližších rokoch.

Inštitút zároveň upozornil na niekoľko zlyhaní, ktoré podľa neho v prípade obchvatu Bratislavy urobilo ministerstvo dopravy. V prvom rade prijal rezort podľa Jána Kovalčíka z inštitútu rozhodnutie o výstavbe obchvatu cez PPP projekt bez kľúčových dát o doprave.

"Dodnes ministerstvo nevie, akú časť dopravy z preťažených úsekov D1 v Bratislave dokáže diaľnica D4 prevziať na seba," upozornil Kovalčík.

Pripravovaná diaľnica D4 totiž predovšetkým pomôže tranzitnej doprave, ktorá je ale v Bratislave okrajová. Preto by bolo podľa INEKO namieste pozrieť sa predovšetkým na možné riešenia kľúčovej dopravy, ktorou je vnútromestská doprava a doprava tvorená každodenným dochádzaním za prácou, či už v rámci Bratislavy, alebo z regiónu smerom do hlavného mesta.

Toto je práve doprava, ktorá dominuje a ktorá preťažuje cesty. Napríklad na Prístavnom moste predpokladá inštitút odľahčenie dopravy po dobudovaní PPP projektu len o 13 %. "Žiaľ, vyrieši to oveľa menej, ako sa všeobecne očakáva," dodal Kovalčík.

Inštitút preto vyzval ministerstvo, aby nepokračovalo v obstarávaní firmy, ktorá má obchvat postaviť formou PPP projektu. A to až dovtedy, kým riadne a neskreslene posúdi prínosy a náklady projektu, a tiež aj možnosti financovania ciest D4 a R7 zo štátneho rozpočtu.

Až po skončení súťaže

Každý, kto tvrdí, že veľký bratislavský obchvat nie je potrebný a bolo by lepšie jeho výstavbu odložiť do budúceho desaťročia, by mal svoje názory konfrontovať s vodičmi denne stojacimi v zápchach na Prístavnom moste alebo príjazdových cestách od Šamorína.

Myslí si to ministerstvo dopravy, ktoré takto zareagovalo na dnešné vyjadrenia predstaviteľov INEKO.

"Aj bývalá vláda, v ktorej Ján Kovalčík (v súčasnosti INEKO) pôsobil ako hlavný stratég Jána Figeľa, plánovala výstavbu tejto cesty formou PPP," pripomenul v reakcii hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Ide totiž podľa jeho slov o jedinú reálnu alternatívu, ako začať s výstavbou už teraz.

O nákladoch na tento projekt bude pritom podľa ministerstva možné rozprávať až v momente, kedy bude známa najlepšia ponuka z prebiehajúcej súťaže. "Po skončení súťaže sa najlepšia ponuka znova vyhodnotí a až následne vláda rozhodne o jej výhodnosti," avizoval Kóňa.

Kým teda nebude známa definitívna suma, rezort dopravy vníma akúkoľvek kritiku výhodnosti či nevýhodnosti len ako politický útok pred prichádzajúcimi parlamentnými voľbami. "Podľa nášho názoru by sa malo o výstavbe diaľnic rozhodovať odborne a na základe potrieb ľudí v regióne, a nie politicky," doplnil Kóňa.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...

Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale...

Kauza Machnáč: Pamiatka chátra, súkromníkovi ju chcú vyvlastniť

Inštitút vyvlastnenia sa má prvýkrát využiť na odobratie historickej nehnuteľnosti nezodpovednému...