Analytik: Cez Prešov tisícky nákladných áut v skutočnosti nejazdia

Bojujú len za obchvat a nevidia iné riešenia? Aj tak to vidí Ján Kovalčík.

Pred pár dňami sa v prešovskom Wave klube konala diskusia Café Európa v duchu témy Aký obchvat Prešov potrebuje? Diskusie sa zúčastnili viceprimátor Štefan Kužma a analytik INEKO Ján Kovalčík. Po besede sprevádzanej emóciami sme si všetko s analytikom zrekapitulovali ešte raz.

Ešte raz zhodnoťme, aký obchvat podľa vás Prešov potrebuje?

Prešov potrebuje obchvat, ktorý sa bude dať zaplatiť, aby sa mesto na ďalších 5-10 rokov nezaseklo na sľubovaní niečoho, na čo sa nenájdu peniaze.

Sľubuje sa stále. Čo však vy ako analytik reálne navrhujete?

Z tohto pohľadu považujem za dôležité ešte stále v tejto fáze sa pozrieť na to, či neexistuje efektívnejšie riešenie s podstatne nižšími nákladmi. Podklady, ktoré doteraz sú k dispozícii, naznačujú, že kombinácia D1 a východného obchvatu môže byť takisto pomerne vysoko efektívne riešenie a výrazne lacnejšie.

Vy ste však názoru, že Prešovčania až príliš lobujú za obchvat.

Ešte dôležitejšie je uvedomiť si, že Prešov nepotrebuje len obchvaty. V Prešove sa prehnaná pozornosť sústreďuje na obchvaty, ktoré v skutočnosti riešia menšiu časť dopravného problému. Väčšina zaťaženia ciest v Prešove je spôsobená dopravou do mesta a v rámci mesta.

Teda obchvat je podľa vás bezpredmetný?

Obchvat odvedie z mesta len tranzitnú dopravu, ktorej nie je až tak veľa. A možno časť dochádzajúcich do Prešova využije nejaký úsek obchvatu.

Nie je až tak veľa tranzitu? Skúste byť konkrétnejší.

Podľa podkladov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) kombinácia juhozápadného a severného obchvatu Prešova v skutočnosti odľahčí vnútromestské komunikácie len o 17 %. Čo je evidentné, že obchvat nie je riešením rozhodujúcich problémov v Prešove.

Bolo by fér, keby politici v Prešove povedali otvorene, že obchvat tu nebude kompletný najmenej sedem rokov. To hovorím o scenári, keby sa naozaj našli peniaze aj na financovanie celého severného obchvatu, ktorý je enormne drahý. Ak sa nájdu, tak najmenej do 2023, pravdepodobne ešte dlhšie, obchvat nebude kompletný.

Preto je v Prešove veľmi potrebná otvorená diskusia aj reálne kroky, aby sa využili možnosti menších riešení, ktoré pomôžu Prešovu oveľa skôr.

Počas diskusie ste však od viceprimátora počuli, že radnica nečinne nečaká a koná aj tie menšie kroky.

Je pravda, že niektoré menšie riešenia sú tu momentálne otvorené, aj radnica sa o ne usiluje, ale vidím tu dosť výrazné podceňovanie potenciálu verejnej dopravy.

Napríklad problém dlhých kolón v rannej špičke od Sabinova by sa dal výrazne zmenšiť zabezpečením dodatočných vlakov. Je absurdné, že na takejto spojnici Sabinov – Prešov – Košice a na spojnici 2. a 3. najväčšieho mesta v krajine máme iba hodinový takt a dokonca v rannej špičke sú 2-hodinové prestávky medzi vlakmi. To je úplne absolútne nevyužívanie potenciálu verejnej dopravy.

Namiesto toho, aby sa za málo peňazí využila infraštruktúra, ktorú tu máte a netreba ďalej investovať, treba vyčleniť možno 2 milióny na prevádzku dodatočných vlakov ročne, tento potenciál sa nevyužíva, hoci by to mohlo priniesť výrazné zlepšenie v priebehu jedného roka.

Celá pozornosť sa upriamuje na obchvat, ktorý je jednak enormne drahý a jednak jeho príprava a výstavba potrvá ešte najmenej 7 rokov.

Preferujete upriamiť pozornosť na verejnú dopravu a vlaky. Čo však so stovkami obyvateľov regiónu mimo železničnej trate?

Je veľmi dôležité, aby objednávatelia verejnej dopravy začali spolu užšie kooperovať. Je potrebné, aby objednávka župy na autobusovú dopravu sa presmerovala spôsobom, že bude dopĺňať železničnú dopravu. Čiže namiesto paralelných autobusov s vlakom sa tu posilní železničná doprava z obcí, ktoré nie sú obslúžiteľné vlakmi k najbližším staniciam. Práve tak, aby bolo pre ľudí efektívne využívať verejnú dopravu aj v prípade, že ju v svojej blízkosti nemajú.

Na to treba skoordinovať cestovné poriadky, aby ľudia mohli cestovať na jeden lístok a je dôležité urobiť všetko pre to, aby mali patričný komfort na úrovni tohto storočia.

Paradoxne, pozornosť politikov sa združuje na tie najnákladnejšie projekty. Či už sú to obchvaty, alebo sú to nákupy nových vlakových súprav, ale v skutočnosti riešenia, ktoré si vyžadujú oveľa menšie náklady, stoja často bokom pozornosti.

Podľa vás teda riešením by bolo vyššie použitie vlakovej dopravy. Čo však s tým tranzitom? Prečo musí ísť do Prešova, ak by ho mohol obísť? Hovoríme o 17 % kamiónov.

Aby sme sa rozumeli, tu sa veľmi často operuje vymyslenými údajmi o počte kamiónov.

Dobre. Aké sú potom reálne?

Reálne údaje má k dispozícii diaľničná spoločnosť a mala by ich konečne zverejniť.

Prečo nie sú zverejnené, viete to?

To sa pýtajte diaľničnej spoločnosti.

Ak nie sú tieto údaje reálne (17 %), s akými potom pracujete vy?

Vychádzam z údajov, ktoré sú k dispozícii z celoštátneho sčítania dopravy a takisto smerového prieskumu tranzitnej dopravy v Prešove, ktoré si objednala NDS v roku 2015 a takisto nie je zverejnený. Z toho vychádzajú čísla ťažkých nákladných vozidiel podstatne nižšie.

Tak vlastne Prešovčania podľa vás len zveličujú?

Ja nechcem ten problém podceňovať, určite Prešov potrebuje dopravné riešenia, potrebuje obchvat a potrebuje aj riešenia, ktoré pomôžu za menej peňazí oveľa skôr, ako môže byť obchvat realitou. Ale nie je korektné a poctivé operovať tisíckami nákladných vozidiel, keď v skutočnosti takéto počty cez Prešov nejazdia.

Povedzte mi, koľkýkrát ste dnes (14. 2., pozn. aut.) v Prešove? A ako dlho trvali vaše návštevy v tomto meste?

Koľkokrát som bol v živote v Prešove, to si netrúfam spočítať, ale za posledný polrok som tu tretíkrát a vždy sú to dvojdňové návštevy.

Dva dni. A neuvažovali ste prísť tu na dva týždne a pozrieť sa na vlastné oči, ako to tu skutočne vyzerá?

Nemám zdroje na to, aby som tu mohol stráviť dva týždne, pracujem v mimovládke, ktorá žije z grantov. Ale ešte raz musím zdôrazniť, ja nijako nepodceňujem ani nezľahčujem dopravnú situáciu v Prešove, je skutočne ťažká.

Ale ste presvedčený, že nosným problémom Prešova nie je tranzit, len nevyužívanie verejnej dopravy.

Je dôležité otvorene diskutovať a robiť konkrétne kroky pre to, aby sa využil potenciál všetkých malých riešení. Ja som presvedčený o tom, že keby sa zlepšila ponuka vlakovej dopravy, tak by to bolo aj na tých cestách vidieť. Netvrdím, žeby kolóny zmizli, ale bolo by ich citeľne menej.

Môžete byť konkrétny? Prečo si to myslíte?

Na trati Komárno – Dunajská Streda Bratislava bol od roku 2011 nasadený nový prevádzkovateľ vlakov. Na tejto trati sa zvýšil počet vlakov, ponúkol sa atraktívnejší interval, nové jazdné súpravy a výsledok ešte prekročil očakávania.

Nárast počtu prepravovaných osôb bol vysoko vyšší ako 2-násobný. Netvrdím, že je to reálne dosiahnuť v Prešove, ale aj nárast o 50 % by bolo na tých cestách výrazne cítiť.

Môžete mi protirečiť, ale podľa môjho názoru sa nedá porovnávať trasa Komárno a Bratislava a Prešov ako hlavný dopravný uzol.

Ak tam sa dosiahol nárast o 150 až 200 %, tak myslím si, že aspoň 50 % nárast tu môže byť dosiahnutý, ale len v prípade koordinovaných opatrení. Ak ľuďom ponúknete nové súpravy, tak ten rozdiel cítite.

Na trati Dunajská Streda – Bratislava bol ten dramatický nárast. Som vysoko presvedčený, že súvisel aj s tým, že sa ponúkla iná kultúra cestovania.

Opäť vlaky. Viete vy, aká je železničná infraštruktúra v smere z Prešova do Sabinova? Koľko obcí je priamo obslužných a koľko je mimo trate? Dá sa to porovnať?

Trať Komárno – Dunajská Streda – Bratislava zďaleka nemá optimálne predpoklady na to, aby bola natoľko atraktívna, väčšina tej trasy hlavne v okolí prvých desiatok kilometrov od Bratislavy vedie pomimo obcí a miest. Šamorín je kilometre vzdialený a napriek tomu sa podaril taký obrovský nárast, som presvedčený, že vyššia kultúra a ponuka vlakov dosiahnu vtiahnuť do verejnej dopravy.

A kamióny...?

Ale pre kamióny tu riešenie ešte 7 rokov nebude. V priebehu tohto roka Prešov pocíti značné zlepšenie vďaka oneskorenému, ale konečnému sprevádzkovaniu Nábrežnej komunikácie.

Ďalšie, verím, že výrazné zlepšenie, by mohla priniesť koncom roka zmena grafikonu s doplnením nových vlakov, pokiaľ by to naozaj bola priorita pre mesto a región, pokiaľ by sa o to usilovali. Je reálne odôvodniteľné a nebolo by výrazne nákladné.

Veríme tomu, že situácia v Prešove patrí k najhorším na Slovensku. Ale koncom tohto roka už nebude. Netvrdím, že skončia všetky problémy, len sa zmenšia natoľko, že bude x miest na Slovensku, kde je problém väčší.