Analytik Ján Kovalčík by vyriešil prešovskú dopravu lacno a efektívne

Pružnejšie vlakové spoje by vraj odľahčili upchaté cesty.

PREŠOV. Analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík má na prešovskú dopravu a potrebu juhozápadného a severného diaľničného obchvatu svoj názor.

Tvrdí, že existuje lacnejšie riešenie a odporúča Prešovčanom, aby sa nad ním rýchlo zamysleli.

Mimochodom, Ján Kovalčík svojho času pracoval na ministerstve dopravy a bol členom komisie pri hodnotiacich tendroch.

Hovorí, že na Slovensku sa ročne vytvoria na diaľničné úseky projekty za 20 miliárd eur, ale štát na ne môže dať zo svojho rozpočtu len okolo 200-300 milión eur, čo je obrovská priepasť.

„Len projekty, ktoré štát považuje za prioritné, majú hodnotu okolo 6-7 miliárd eur, čo je asi 20-násobok ročného rozpočtu. Je jasné, že sa to nedá postaviť, ak táto krajina nejakým zázrakom rýchlo nezbohatne,“ myslí si Ján Kovalčík.

Ako ďalej dodal, v porovnaní so zahraničím máme veľmi drahé diaľničné projekty. Ani v Prešove sa v 80. rokoch, keď sa pripravovali projekty obchvatov, nerátalo s tunelmi.

Nakoniec sme skončili pri juhozápadnom a severnom obchvate pri pláne s troma tunelmi a náklady narástli na vyše 900 miliónov eur.

Pre porovnanie uviedol, že obchvat Bratislavy, čo je dovedna 60 km štvoprúdovky, bude stáť toľko ako juhozápadný obchvat Prešova s jedným tunelom a 22 km trasou, ale s oveľa nižšou intenzitou dopravy.

Nikto nezrátal intenzitu dopravy

Podľa Jána Kovalčíka keď sa tvorili projekty, malo sa začať s prieskumom intenzity dopravy, najmä tranzitnej a nie robiť to až na konci.

Kompetentní mali podľa neho presne zistiť, akou dopravou je mesto preťažené.

„Čím je mesto menšie, tým väčšiu časť tvorí cieľová, zdrojová a vnútromestská doprava. Tranzit tvorí pomerne malé percento. Podľa posledného verejného sčítania dopravy v Prešove, ktoré robila Slovenská správa ciest v roku 2007, bol tranzit na úrovni 10 %. Iste, intenzita sa odvtedy zvýšila, ale ak je to v súčasnosti aj 20 %, obchvat toho veľa nevyrieši. Ak od Popradu prejde na D1 po úseku D1 13-tisíc vozidiel a zo západu 20-tisíc, tak na úsek za 360-miliónov sa stiahne katastrofálne malý počet vozidiel a bude to najmenej vyťažený úsek,“ vyslovil svoj názor analytik Kovalčík.

Podľa neho ani severný obchvat neprinesie želaný efekt a pritom bude s dvoma tunelmi veľmi nákladný.

Fakt však je, že sa už urobilo aj aktuálnejšie sčítanie dopravy, len výsledky ešte neboli oficiálne zverejnené.

Prešovčania napriek tomu považujú juhozápadný obchvat po rokoch príprav za potrebný a tešia sa, že sa začne v novembri tohto roku stavať.

Lacnejšie riešenia existujú

Zaujímalo nás, ako by ich riešil. Najmä v situácii, keď je vnútromestská doprava na hrane únosnosti a tranzit z Ukrajiny, Poľska aj Bieloruska ide cez najväčšie sídlisko.

Niet ho kam odkloniť a nebude to celkom možné ani po dostavbe juhozápadného obchvatu.

„Ani severný obchvat tomu nepomôže. Očakáva sa, že vyrieši tranzit smerujúci zo Sabinova, ale neviem, či sa tu dá hovoriť o tranzite. Podľa mňa je to skôr cieľová a zdrojová doprava. Ľudia sa presúvajú za prácou a istú časť tvorí zásobovanie. To sa pri príprave projektu akosi nedocenilo. Podľa mňa oveľa lacnejší a rýchlejší variant by bol východný obchvat z Kapušian cez Teriakovce do Prešova, lebo je to po rovine, bez tunelov a bol by najmenej o polovicu lacnejší ako severný obchvat,“ poznamenal Kovalčík.

Podľa neho samospráva nie je naklonená tomuto riešeniu aj preto, lebo by sa musel znova začať proces príprav projektu, čo by mohlo trvať ďalších 10 rokov.

Prekážka mala byť aj trasa prechádzajúca cez poddolované územie niekdajších Solivarov, ale ako sa ukázalo, územie by sa dalo obísť.

Kovalčík: Nevyužili ste vlaky

Na odľahčenie automobilovej dopravy, najmä v smere zo Sabinova, má jednoduchý recept. Vlaky.

„Z Lipian do Prešova je krásna železničná trať a úplne nevyužitá. To je sabotáž verejnej dopravy. Celodenný interval je hodina, čo je podštandard, vlastne katastrofa. Na začiatku špičky ešte je to zahustené, ale potom príde perlička, až dvojhodinové okno. Nepremáva žiadny vlak do Prešova a Košíc a tak ľudia musia chodiť autami. Neexistuje ani žiadny zrýchlený vlak, ktorý by nestál na každej zastávke, aby bol presun rýchlejší. Na trase Lipany- Prešov- Košice, čo je 33 km, to trvá 44 minút a je tam 10 zastávok. To je hrozné,“ popísal realitu v regióne Kovalčík.

Podľa neho by sa zlomok peňazí dali nájsť prirodzené riešenia na odľahčenie automobilovej dopravy.

Stačilo by doplniť viac vlakových spojov v špičke a zaviesť zrýchlené spoje.

Priorita by mala byť Levočská

Život sa zo dňa na deň zrýchľuje a do mesta prúdi čoraz viac vozidiel. Otázka je, ako situácii pomôže dostavba miniobchvatu pri ZVL, teda prepojenie s Nábrežnou komunikáciou, ak sa urýchlene nezačne s rekonštrukciou križovatky na Levočskej ulici.

Vozidlá prídu z Nábrežnej na Obrancov mieru a pri prejazde na Levočskú sa dostanú do lievika na železničnom priecestí. Zo štvoprúdovky prídu na trojprúdovku.

„Nechápem, prečo to leží v zásuvke a ešte sa na tom nerobí. Tento úsek mal mať najvyššiu prioritu. Mám také informácie, že problém so železnicami ohľadom mosta už SSC vyriešila, stojí to len na nejakom vysporiadaní pozemku s vodohospodármi, čo je štátny podnik. Ak sa štvorprúdovky neprepoja, ani miniobchvat neprinesie efekt,“ dodal Kovalčík.

Ak rekonštrukciu začnú robiť čo najskôr, do 1,5 roka by mohla byť hotová a v prevádzke v roku 2019. To by bol ideálny stav, ale zatiaľ nie je známe, či a kedy sa na to nájdu zdroje.

Podľa analytika INEKO by teda Prešov mal urýchlene začať pripravovať východný obchvat a zabudnúť na severný.

Vyriešiť vlakové spojenia, križovatku na Levočskej a zelenú vlnu. Tá totiž funguje len na 5 križovatkách, ale ani zďaleka nie v celok meste.

Kovalčík si myslí, že oproti nákladom na terajšie plány by to bolo oveľa lacnejšie aj rýchlejšie.