Autá sa v najbližších rokoch stíšia

Ruch veľkomiest sa má v najbližších rokoch stíšiť. Minimálne ten, ktorý produkujú autá. Ich výrobcovia totiž dostali nové bezpečnostné limity hlučnosti, ktoré sú v porovnaní s dneškom pomerne odvážne.

Aj keď sa výsledky tohto kroku ukážu až o pár rokov, podľa odborníkov sa konečne začal riešiť problém, ktorý si dlhodobo nik nevšíma.

„Je to krok správnym smerom, hoci nemôžeme čakať, že hluková záťaž sa v mestách okamžite razantne zníži,“ hovorí odborník na hodnotenie hluku Milan Kamenický zo Slovenskej akustickej spoločnosti. Vzhľadom na neprestajne stúpajúci počet áut ide podľa neho o nevyhnutný krok. „Ak bude nárast počtu áut pokračovať, je to jediná cesta, ako aspoň udržať súčasné hodnoty,“ pokračuje.

S novým nariadením na obmedzenie hlučnosti áut prišiel Európsky parlament. Minulý týždeň odhlasoval, že prísnejšie limity začnú platiť postupne v troch fázach, a to od 1. júla v rokoch 2016, 2020 a 2024. „Limity pre štandardné vozidlá by mali byť v priebehu dvanástich rokov znížené zo súčasných 74 decibelov na 68,“ vysvetľuje Soňa Miháliková Mellak z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu. Ústupky spravili poslanci len superšportiakom, pre ktoré platia výnimky už dnes. V budúcnosti budú môcť byť hlučnejšie maximálne o 1 až 9 decibelov v závislosti od pomeru ich výkonu k hmotnosti.

Europoslanec a spravodajca návrhu Miroslav Ouzký označil nové maximálne hodnoty za kompromis, ktorý prispeje k ochrane zdravia, ale zároveň nezníži konkurencieschop­nosť európskych výrobcov áut. Odborník na meranie hluku Marián Paučo však upozorňuje, že nariadenie je pomerne striktné. „Je to zníženie maximálnej intenzity zvuku prakticky na štvrtinu, čo sa zrejme premietne do konečnej ceny automobilov,“ usudzuje. Mení sa aj metodika testovania automobilov. Či sa to všetko odrazí na cenách, jasné zatiaľ nie je. Hovorca žilinskej Kie uviedol, že ide zatiaľ o otázku budúcnosti, pričom na konečnú cenu má dosah viacero faktorov.

Na to, aby sa znížila hlučnosť auta, musia výrobcovia prepracovať systém výfuku, motora, ale aj valenia, čo je podľa odborníkov zdĺhavý proces. Automobilkám navyše nebude stačiť pozmeniť výrobu bežných áut. Ako dodáva Mellak, nové pravidlá zachytia aj najvýkonnejšie a zároveň najťažšie nákladné vozidlá nad 12 ton, kde sa limity znížia zo súčasných 81 na 79 decibelov. Naopak, pri elektromobiloch zas budú musieť vyvinúť systém zvukovej signalizácie, ktorý varuje cyklistov či chodcov pred blížiacim sa autom.

Súčasným autám, ktoré sprísnené normy nesplnia, však likvidácia nehrozí. Nové limity začnú platiť až pre nové autá vyrobené aspoň dva roky po znížení limitov. Spomedzi áut, ktoré dnes bežne používame, by sa podľa dopravných analytikov do prísnejšieho limitu vošlo len máloktoré. Presný údaj sa však podľa Jána Pribulu zo Zväzu automobilového priemyslu SR vyčísliť nedá. „Naša legislatíva predpokladá, že pokiaľ bolo vozidlo uvoľnené na premávku na pozemných komunikáciách v Európe, tak musí spĺňať všetky požiadavky aktuálne platných noriem v čase homologizácie,“ vysvetľuje s tým, že neskôr sa už hluk, ktorý produkuje auto, nemeria. Navyše, pripomína, že hlučnosť sa zvyšuje aj s vekom vozidla či kvalitou cesty, stavom pneumatík a poveternostnými podmienkami. „Je však veľmi pravdepodobné, že táto úroveň hlučnosti je v porovnaní s viacerými krajinami Európy vyššia,“ pokračuje Pribula s tým, že za to môžu napríklad amatérske prerábania výfukov na autách.

Nadmerne hlučné vozidlá či iné zdroje hluku sú pritom podľa Úradu verejného zdravotníctva rizikovým faktorom pre zdravie. Dlhodobejšie pôsobenie vysokých hladín hluku môže človeka nielen vyčerpať, ale aj narušiť funkciu rôznych orgánov a prispieť k vzniku srdcovocievnych chorôb. Aj z tohto dôvodu je súčasťou nového nariadenia systém označovania hluku áut, ktorým si kupujúci budú môcť pri výbere auta pomôcť. Fungovať bude podobne ako dnes existujúce štítky o spotrebe paliva či energetické štítky na pneumatikách.

Európska agentúra pre životné prostredie uvádza, že odhadom je až polovica obyvateľstva európskych miest vystavená hladine hluku nad úrovňou 55 decibelov, čo už je pomerne vysoká hodnota. Inak na tom nie je ani Bratislava. Kamenický však upozorňuje, že aj keď je na tom naše hlavné mesto porovnateľne s podobnými zahraničnými metropolami, víziu má horšiu. „Na zlepšenie pohody bývania sa u nás nerobia potrebné opatrenia v takom rozsahu, ako je to inde,“ poukazuje. Nedostatkom u nás je najmä to, že hladinu hluku nijako nezohľadňujú územné plány a neprihliadajú na ňu ani úrady pri schvaľovaní stavebných povolení. Typickou chybou hlavného mesta tak sú obytné domy pri najviac vyťažených ťahoch ciest či tiež stavby, ktoré nie sú prispôsobené na nadmernú záťaž hluku. „Chýba tiež obchvat, ktorý by šiel mimo mesta,“ zhŕňa Kamenický.

Podobne ako iné zahraničné metropoly má už Bratislava vytvorenú aj hlukovú mapu, z ktorej sa dá presne vyčítať, v ktorej lokalite je aké množstvo škodlivého hluku. Aj keď je zatiaľ na internetovej stránke magistrátu hlavného mesta zverejnená verzia z roku 2009, už v tomto roku by mala pribudnúť aktuálna verzia z novších údajov.

Ako sa reguluje hlučnosť

  • povolené limity hluku v obytných územiach sú cez deň 50 decibelov (to je hluk v obchode či úrade), v noci 45 (priemerný rozhovor)
  • na ťažiskových cestách sa tento limit posúva o 10 decibelov vyš­šie
  • Bratislava má na najviac vyťažených dopravných ťahov hodnoty aj okolo 70 decibelov
  • limity hlučnosti osobných áut sú v súčasnosti nastavené na úroveň 74 decibelov, do dvanástich rokov sa majú znížiť na 68 decibelov
  • pri nákladných autách pôjde o zníženie zo súčasných 81 na 79 decibelov
Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Nový stavebný zákon: Prehľad základných princípov nového zákona

Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...

Výstavba diaľnic sa má urýchliť, prezidentka odobrila novelu zákona

V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...

Novela zákona urýchli výstavbu diaľnic aj o viac ako rok, vyhlásil Doležal

Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...

Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...