Automobilka - čí záujem?

Vyvlastňovanie pre automobilku nie je vo verejnom záujme. V právnom štáte by sa debata na túto tému predchádzajúcim tvrdením začala a aj skončila. Nie však na Slovensku.

Vyvlastňovanie pre automobilku nie je vo verejnom záujme. V právnom štáte by sa debata na túto tému predchádzajúcim tvrdením začala a aj skončila. Nie však na Slovensku.

Pripomeňme si, že ešte v minulom roku sa vyvlastňovalo za vyhláškové, prakticky socialistické ceny. Nešlo o pozostatok socializmu, ako by sa mohlo zdať. Štát si vytvoril aparát na rýchle a lacné „výkupy“ pozemkov novelou stavebného zákona až v roku 1997. Hoci ústava na papieri garantuje primeranú náhradu za vyvlastnený majetok, mnoho vlastníkov odvtedy prišlo o svoje pozemky a domy za doslova smiešnu cenu.

Nevieš dňa, hodiny

Z cudzieho krv netečie, a tak okrem dotknutých občanov to mlčiaca väčšina roky tolerovala. Hoci úrady vydávali vyvlastňovacie rozhodnutia ako na páse, na verejnosti bola téma vyvlastňovania tabu. Bez akéhokoľvek rozruchu preto prvá Dzurindova vláda presadila zákon o významných investíciách. Vláda dostala právomoc vydať súkromnému investorovi osvedčenie, že jeho investícia je vo verejnom záujme. Na základe osvedčenia potom príslušný úrad pre investora vyvlastní nehnuteľnosti iných súkromných vlastníkov.

Prečo toľká pozornosť pojmu „verejný záujem?“ Ústava totiž pripúšťa vyvlastnenie majetku len vo verejnom záujme – vyvlastnený majetok možno využívať len na uspokojovanie verejného záujmu. Teda tak, aby z neho mohol mať úžitok každý. Málokto o verejnom záujme pochybuje pri vyvlastňovaní pre diaľnicu alebo vodovod. Sotva však verejný záujem nájdeme vo vyvlastňovaní súkromného majetku jednej skupiny vlastníkov pre podnikateľský zámer iného súkromného investora a jeho budúcu fabriku. Ba čo viac, nový vlastník bude pre seba dosahovať zisk a vyžadovať od štátu to, na čo má mať právo každý vlastník – aby mu na jeho majetok nikto nesiahal.

Ústava musí plakať pri právnom nihilizme niektorých liberálnych ministrov. Vyvlastňovať totiž možno len na základe zákona. Túto elementárnu zásadu sa neodvážila porušiť ani komunistická vláda počas znárodňovacieho ošiaľu. Dnes stačí uznesenie vlády a splnenie nenáročných „gumených“ podmienok, aby bol súkromný záujem investora vyhlásený za verejný. Nijaký občan si tak nemôže byť istý ani dňom, ani hodinou, kedy sa nejakému investorovi zapáči práve jeho pozemok a vláda označí budúcu investíciu na ňom za verejný záujem.

Proti vládnemu rozhodnutiu sa nedá odvolať a je mimo dosahu akéhokoľvek súdu. Škandalózne je aj to, že vláda utajuje materiály o vyhlasovaní verejného záujmu. Minulý týždeň napríklad schválila tajný materiál o tom, že investícia istej súkromnej firmy na Kysuciach je vo verejnom záujme. Minister Mikloš upokojoval verejnosť, že vláda nerozhodla s úmyslom poskytnúť štátnu pomoc, ale v snahe „urýchliť výkup pozemkov“. Aj laik sa musí spytovať, o aký verejný záujem ide, ak ho vláda pred svojimi občanmi utajuje?

Predať, či vyvlastniť?

Samotné rozhodnutie vlády však neznamená hneď aj vyvlastnenie. Už tri štvrte roka leží kompetencia vyvlastňovacích konaní na pleciach starostov a primátorov. Tlak na starostov pri Žiline preto asi bude zo strany vlády obrovský. Vyjednávanie medzi majiteľmi pozemkov a vládou sa tam však začalo skôr, ako si vôbec mohli sadnúť za rokovací stôl. Štát najprv poslal vlastníkom vyhrážku, že pôdu vyvlastní, ak nebudú súhlasiť s navrhovanou výkupnou cenou. Vlastníci kontrovali svojou predstavou o cene, opierajúc sa o znalecký posudok. Prvé kolo sa skončilo remízou, v druhom sa dá očakávať vznik firmy na výkup pozemkov. Tá bude vyjednávať, alebo dá pozemky vyvlastniť.

Najlepší by bol kompromis a solídne uspokojenie vlastníkov. Vláda však zasiala semeno nedôvery v podobe (tiež tajnej) zmluvy, ktorou bez opýtania venovala pozemky občanov súkromnému investorovi. Ešte jeden podobný nehorázny krok, a vláda nebude môcť občanom z princípu ustúpiť. Vyvlastňuje sa totiž aj inde na Slovensku a ústupok v Žiline znamená automaticky ústupok kdekoľvek inde. Navyše, na pozemky zadarmo, kryté sľubmi vlády, čakajú ďalší.

Najhorším riešením bude, ak sa výkupy pozemkov „zvrhnú“ na hromadné vyvlastňovanie. Investor sa síce rýchlo dopracuje k listom vlastníctva, na plecia štátu však padnú hromadné žaloby na nezákonnosť vyvlastnenia.

Spôsob, akým štát napokon zvládne výkup pozemkov pri Žiline, ovplyvní charakter Slovenska na roky dopredu. Ukáže sa, či sa všetko uskutoční dôstojne a s rešpektom k ľudským právam, kam patrí aj právo vlastniť, nerušene užívať svoj majetok a nakladať s ním podľa svojej vôle. Alebo budú práva mnohých spoluobčanov hrubo pošliapané a zanechajú pocit obrovskej krivdy. Títo ľudia a ich deti si viac nebudú vážiť cudzí majetok, lebo štát nemal úctu k tomu ich. Svoj charakter majú možnosť ukázať aj poslanci, ak nájdu odvahu vypustiť zo zákona sporné vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Richard D r u t a r o v s k ý

Písané pre týždenník Domino Fórum.

Podrobne monitorujeme:

Žilina, KIA

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie

Články na titulke - z iného súdka

Pôvodné články na vyvlastnenie.sk