Azda naša PPP-diaľnica neskončí ako tá maďarská

Súkromné diaľnice nie sú nikdy bez rizika. V kolíske PPP, Anglicku, zlyhávajú dve až tri percentá projektov verejno-súkromného vlastníctva. Výstavba maďarskej cesty M5 cez PPP je zas známa ako ukážkový príklad zlyhania tohto modelu výstavby.

Bratislava - Nijaký verejno-súkromný projekt (PPP)  nemusí na sto percent vyjsť. Svoje o tom vie aj firma Bouygues Travaux publics, ktorá vedie konzorcium firiem, čo sa chystajú postaviť a prevádzkovať 75-kilometrový úsek súkromnej diaľnice medzi Martinom a Prešovom.

Problémy s PPP

• Cesta M5 z Budapešti po srbsko-maďarské hranice. Očakávania dopravnej vyťaženosti sa nepotvrdili. Štát musel naspäť odkúpiť 40­percentný podiel z projektu a garantovať zisk akcionára.
• Dopyt po ceste neodhadli v Maďarsku ani pri PPP na cestu M1/M15.
• Dostatok áut sa nepodarilo prilákať ani na poľskú cestu A2 medzi Varšavou a Pozňanou.
• Projekt cesty D47 v Česku zlyhal, pretože neprebehla súťaž. Pre verejnú kritiku v roku 2003 Česko od zmluvy odstúpilo. Za porušenie zmluvy zaplatilo 20 miliónov eur.
• V chorvátskom Záhrebe sa cez PPP postavila čistiareň odpadových vôd. Jej cena  stále nie je známa.
• V roku 2001 bola zverejnená cena  176 miliónov eur, minulý rok sa hovorilo o 265 miliónoch eur.

Zdroj: bankwatch.org

Táto firma totiž bola súčasťou konzorcia, ktoré stavalo v Maďarsku cestu M5 z Budapešti smerom na maďarsko-srbské hranice. Projekt sa stal jedným z najčastejšie skloňovaných zlyhaní verejno-súkromného partnerstva na svete. Maďarská vláda sa vtedy s koncesionárom dohodla, že za postavenie a prevádzku cesty dostane naspäť to, čo si sám vyberie cez mýto.

Podcenili paralelnú cestu

„Zásadný problém bol v tom, že súbežne s touto diaľnicou viedla pôvodná cesta, ktorú každý mohol používať bezplatne a nemal tak dôvod platiť akékoľvek poplatky na vedľajšej diaľnici," povedal výkonný riaditeľ českej Asociácie PPP Vladimír Sloup.

Maďari tak museli celý projekt v roku 2004 prerobiť. Najprv vláda podľa štúdie CEE bankwatch zaručila koncesionárovi 12-percentný zisk, potom však do projektu vstúpila sama.

„Reštrukturalizácia bola výsledkom rokovaní medzi Maďarskom a predstaviteľmi koncesionára. Dodatok k zmluve bol v súlade so záujmami štátu," priblížila Erika Rékai z tlačového oddelenia maďarského ministerstva dopravy.

Úplne sa vyhnúť riziku, že  koncesionár nesplní to, k čomu sa zaviazal, sa podľa Sloupa nedá. „Podľa štúdií z Británie zhruba dve až tri percentá týchto projektov zlyhávajú, dochádza napríklad ku krachu a podobne," povedal.

Angličania sú však podľa jeho slov so skúsenosťami s PPP projektmi ďalej. „Tam, kde sa s takýmito projektmi začína, ako aj na Slovensku, sa riziko o niečo zvyšuje."  Stále však ide o zanedbateľné percento, povedal Sloup.

Dôležité je, čo sa dohodne v  zmluve

Roman Havlíček zo združenia Priatelia zeme však poukazuje na to, že slovenská vláda sa chystá poskytnúť štátnu záruku na miliardový úver od Európskej investičnej banky. To zvyšuje riziko: „Diaľnica bude štátom zaručená dvakrát. Štát bude musieť platiť víťaznému konzorciu každoročnú niekoľko stomiliónovú platbu a keby malo konzorcium akékoľvek problémy so splácaním úveru, tak Európska investičná banka si uplatní štátnu  záruku priamo  vo vláde." Štát si preto podľa neho musí dávať dobrý pozor na to, akú zmluvu s konzorciom, prípadne s EIB podpíše.

„Riziku sa štát môže vyhnúť tak, že si veľmi dobre ošetrí podmienky v zmluve," povedal Havlíček. Je ťažké podľa neho povedať, do akej miery to budú vyjednávači z ministerstva dopravy a Národnej diaľničnej spoločnosti schopní  ustrážiť.

Garancií pribúda

„Stopercentné záruky azda ani neexistujú," reagoval Petr Kovářík z poradenskej firmy Mott MacDonald, ktorá dávnejšie pôsobila ako poradca slovenského ministerstva dopravy vo veci PPP projektov.

Kovářík napriek tomu tvrdí, že koncesná zmluva, ktorú pripravovalo ministerstvo dopravy, „natoľko ošetruje riziká okolo prípadného krachu koncesionára, že ten by nemal ovplyvniť dostupnosť diaľnice a jej prevádzku". 
Sloup z českej Asociácie PPP hovorí, že dnes nie sú štátne garancie pri PPP projektoch ničím výnimočným. „V čase finančnej krízy sa tento nástroj začal používať pomerne často, napríklad Francúzsko vytvorilo garančný fond pre PPP, podobne rozmýšľajú v štáte New York, v Nemecku, Taliansku či Grécku."

Krajiny sú podľa neho ochotné garancie poskytnúť, lebo projekty súkromných diaľnic sa vnímajú ako povzbudenie ekonomiky.

Tender na D1 vyhralo konzorcium, ktorého súčasťou sú aj Váhostav Juraja Širokého a Doprastav. Súťaž vyhrali s ponukou 3,3 miliardy eur. Celkovo môže štát za 30 rokov koncesie zaplatiť  7,8 miliardy eur.