Azda nebude treba pušku (Komentár)

Rado Baťo

Hra o to, aby štát alebo samospráva ušetrili na porušovaní práv vlastných občanov, sa nedala predlžovať donekonečna

Tento záber z amerických filmov pozná asi každý. Nahnevaný rančer stojí s puškou v ruke na svojom pozemku a vyzýva votrelcov, často aj policajtov, aby sa urýchlene pratali. Lebo práve porušujú právo na súkromný majetok.

Zo slovenskej perspektívy sa to javí ako trochu prehnaný gýč. Na druhej strane sa tu dajú zažiť oveľa tragikomickejšie situácie.

Rozhnevaný rančer by sa zrejme nestihol čudovať. Úradníci by mu cez pozemok nakreslili diaľnicu, železnicu, priemyselný park alebo hoci aj prístupovú cestu k susedovmu domu.

Potom by sa s ním pokúsili dohodnúť na kúpe pozemku za ceny platné na začiatku minulého desaťročia. Ak by nesúhlasil, pohodlne a lacno ho vyvlastnia. Samozrejme, za ceny podľa vyhlášky ministerstva financií z roku 1991.

Slovenskí vlastníci nehnuteľností, na ktorých majetku sa má investovať vo verejnom záujme, s puškou v ruke zamestnancov Slovenskej správy ciest nevyháňajú. Takéto konflikty sa majú riešiť civilizovaným spôsobom.

Lebo na jednej strane je pravda, že diaľnica niekade ísť musí. No na druhej strane je právo na súkromný majetok jednou z najvýznamnejších ústavných garancií.

Doterajšia právna úprava vyvlastňovania v stavebnom zákone počíta s nezvykom slovenských občanov bojovať za svoje práva. Za civilizovanú ju preto označiť nemožno.

Lenže táto hra o to, aby štát alebo samospráva ušetrili na porušovaní práv vlastných občanov, sa nedala predlžovať donekonečna. Vydržala však pekných pár rokov.

Napokon sa našlo niekoľko jednotlivcov, ktorí sa rozhodli bojovať na súde. A kritizované slovenské súdnictvo začalo konať oveľa rýchlejšie ako legislatívci z ministerstva životného prostredia, ktorí mali doteraz právnu úpravu vyvlastňovania na starosti.

Z rozhodnutí súdov možno dedukovať, že je len otázkou času, kedy aj Ústavný súd SR označí postup štátnych orgánov pri vyvlastňovaní a zákony, ktorými sa riadia, za protiústavné.

Ministerstvo výstavby, ktoré preberá časť kompetencií vyplývajúcich zo stavebného zákona, sa napokon pod rastúcim tlakom rozhodlo vypustiť zo zákona odvolávku na zastaranú cenovú vyhlášku ministerstva financií.

Neznamená to síce ešte revolúciu v myslení úradníkov, odstráni sa však aspoň najväčšia nespravodlivosť v procedúre vyvlastňovania. Skeptika by pritom nemalo prekvapiť, že nové vedenie rezortu financií zistilo, že podľa starej vyhlášky sa nemalo vyvlastňovať ani doteraz, pretože tá nikdy tento problém neriešila.

Ak by sa opäť našlo pár odvážlivcov a výklad ministerstva financií by si osvojili aj súdy, mohlo by to vyústiť do ďalších zaujímavých súdnych sporov. V každom prípade je dobrou správou, že boj o základné práva prináša na Slovensku pozitívne výsledky. Tou zlou správou je, že pri tomto boji treba mať stále nadľudskú výdrž.