Bez diaľnice D4 vraj hrozí kolaps

Vajnory sa sporia o trasovanie diaľnice. Petíciou bojujú za aj proti. Vo Vajnoroch doprava denne kolabuje.

Bratislava - Časti Vajnorčanov sa nepáči trasa navrhovanej diaľnice. Má ísť v blízkosti ich domov a aj prírodnej rezervácie Šúr.

Diaľnica D4 - nultý okruh Bratislavy, má viesť od križovatky Jarovce cez most ponad Dunaj, popri letisku ku križovatke s diaľnicou D1. Pokračovať má poza Vajnory, tunelom popod Karpaty až k prepojeniu s diaľnicou D2 na križovatke Stupava-juh. Vyústiť má  na hranici s Rakúskom pri Marcheggu. Tu by sa mala napojiť na rakúsku diaľnicu.

Niektorým Vajnorčanom sa nepozdáva severná časť navrhovanej diaľnice, inak vraj k trasovaniu nultého diaľničného obchvatu D4 nemajú výhrady.

„Žiadame, aby plánovaný úsek križovatky Ivanka pri Dunaji sever a Stupava bol vyňatý zo záväznej časti územného plánu a presunutý do smernej,“ povedala Anna Zemanová, zástupkyňa petičného výboru a zároveň členka komisie regionálneho rozvoja a životného prostredia bratislavského kraja.

Zmenou zo záväznej časti do smernej by sa podľa nej vytvoril priestor na hľadanie nového možného koridoru pre trasovanie tohto úseku.

Zemanová tvrdí, že trasa pôvodného úseku v minulosti ani nebola navrhovaná ako diaľnica a navyše tranzitného charakteru.

„Spracovatelia technických riešení diaľnice D4 však protiargumentujú, že táto časť je v územnom pláne samosprávneho kraja, a preto nie je čo iné riešiť,“ hovorí Zemanová. Ak by sa podľa nej presunul úsek zo záväznej časti do smernej, ktorá ešte nehovorí o presnom umiestnení stavby, vytvoril by sa priestor na to, aby sa v územnom pláne mohla naplánovať optimálna trasa.

Ekologická otázka

Terajšia navrhovaná trasa je podľa Zemanovej umiestnená v tesnej blízkosti národnej prírodnej rezervácie Šúr, lokality zapísanej v európskych chránených územiach.

„Môže dôjsť k výraznej zmene vodného režimu tejto rezervácie, ide o močiar.“ Trasa tiež vedie veľmi blízko zastavaných častí Vajnor. Niektorí obyvatelia sa preto obávajú,  že im to zhorší kvalitu života.

Povinnosť hľadať novú trasu spracovateľom uložilo v rozhodnutí aj ministerstvo životného prostredia.

„Severný  úsek diaľnice  D4 má riešiť tranzitnú dopravu, prepojenie diaľnice D1 s D2 smerom na Brno a nie mestskú dopravu. Chceme, aby sa vyhľadal a posúdil aj ďalší variant niekde inde,“ povedala Zemanová, ktorá bola v minulom volebnom období starostkou Vajnor. Či plánuje kandidovať znova, zatiaľ nepotvrdila. „Moju kandidatúru nevylučujem.“ Podporila by ju strana SaS.

Šúr je ojedinelý úkaz so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol asi pred 10-tisíc rokmi v priehlbine pozdĺž svahov Malých Karpát. Priehlbinu napĺňala voda z hôr i Dunaja. Vzniklo tak plytké jazero, ktoré sa napĺňalo štrkom, pieskom a hlinou.

Nový územný plán

Petíciu proti umiestneniu diaľnice poza Vajnory podpísalo 740 ľudí ešte v roku 2008. Podľa Zemanovej ju vtedy aj odovzdali na samosprávny kraj, ale nič sa s ňou neurobilo. „Preto sme petíciu predložili znovu,“ hovorí Zemanová, ktorá je teraz aj krajskou poslankyňou za SaS.

Kritizuje dopravné riešenie predpokladanej trasy, pretože podľa nej nezohľadňuje súčasnú situáciu v doprave a rozvoja v okolí Bratislavy.

Opakované podanie petície podľa Zemanovej súvisí s augustovým termínom prerokovania zadania nového územného plánu samosprávneho kraja. „Nemá nič spoločné s mojou prípadnou kandidatúrou v komunálnych voľbách.“

Starosta: obchvat potrebujeme

Ján Mrva (SDKÚ ), súčasný vajnorský starosta už potvrdil, že na post bude kandidovať opäť. Na rozdiel od Zemanovej sa k navrhovanej trase hlási. Tvrdí, že tranzitná doprava zaťažuje Vajnory a premávka tam denne kolabuje. „Potrebujeme, aby medzi Sencom a Pezinkom bola urobená membrána. Má tam bývať 70 až 120-tisíc ľudí,  aby nám nechodili cez Vajnory,“ hovorí Mrva.

Mestská časť si však podľa neho dala podmienky. „Základom je, že nultý diaľničný okruh bude polozapustený a prekrytý vegetáciou.“ Tunel podľa Mrvu nepôjde cez vajnorské vinice, ale priamo do doliny medzi Vajnorami a Svätým Jurom do teraz existujúceho veľmi vysokého napätia.

Vplyvy vyhodnotia

Tri roky starú petíciu Mrva nepovažuje za aktuálnu. „Čudujem sa, že teraz ju znova vytiahli. Nechápem, čo tým chcú okrem balamutenia obyvateľov dosiahnuť.“ Vtedy sa podľa neho obyvatelia báli, že diaľnica im pôjde priamo nad hlavami. „Bolo to zavádzanie, vysvetlil som im, že od posledného domu v dedine to bude asi 350 metrov.“

Mrva povedal, že vo februári 2010 odovzdali predsedovi samosprávneho kraja Pavlovi Frešovi (Sdkú) petíciu s takmer 1500 podpismi Vajnorčanov, ktorí podporujú urýchlenú výstavbu nultého okruhu tak, ako je naplánovaný.

Podľa neho teraz na ministerstve životného prostredia prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie a Národná diaľničná spoločnosť vypracúva koncepciu realizovateľnosti, ktoré majú vplyvy vyhodnotiť.

O trase budú rokovať

Frešo povedal, že nultý obchvat je dôležitou stavbou. „Z hľadiska pozície Bratislavy je rozumný ten variant, ktorý je zakreslený, rieši mestský problém dopravy.“ Trasovanie, ktoré navrhujú petičníci, podľa neho menej rieši mestský problém s dopravou a stavbu by aj predražilo.

Frešo tvrdí, že o trase diaľnice D4 budú rokovať so starostami dotknutých mestských častí aj na župe. „Budeme hľadať niečo, čo je spravodlivé aj voči ekológii, aj voči doprave aj voči peniazom.“