Bič na vlastníkov pozemkov prešiel

Vlastníkom sa novela zákona o usporiadaní pozemkov pod stavbami nepozdáva. Pri veľkom rozdiele medzi úradnou a trhovou cenou môže ísť aj o vyvlastnenie, tvrdia niektorí právnici.

Bratislava - Od júla nebude samospráva potrebovať súhlas vlastníka, ak sa rozhodne vyplatiť ho namiesto poskytnutia náhradného pozemku. Minulý týždeň totiž poslanci schválili novelu zákona o usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a vyššie územné celky.

„Nový zákon umožňuje výklad, podľa ktorého na poskytnutie finančnej náhrady nie je potrebný súhlas vlastníka," povedal advokát Ondřej Majer z advokátskej kancelárie Peterka & Partners. Pre obce tak bude jednoduchšie uprednostniť finančné vyrovnanie namiesto hľadania náhradného pozemku. Pri pozemkoch do 400 štvorcových metrov dostane vlastník po novom už len finančnú náhradu.

Niektorí vlastníci sa preto júlových zmien v zákone obávajú. Viacerí hovoria o korupcii. „Mesto vyhlási, že na pozemku je jeho zeleň, ale nemá pozemky na výmenu, tak rozhodne, že vlastníka vyplatí podľa vyhlášky," hovorí majiteľ jedného z pozemkov v Bratislave.

Podľa vyhlášky tu štvorcový meter vyjde na 40 centov. Za šesťárový pozemok v hlavnom meste tak obec odškodní jeho majiteľa po novom sumou 240 eur (vyše 7000 korún). Pri trhovej cene 166 eur za štvorcový meter môže majiteľ pozemku prísť takmer o 100-tisíc eur.

Majiteľ u nás nemá slovo

Novela sa nepozdáva ani Richardovi D r u t a r o v s k é m u z občianskeho združenia Za spravodlivejšie vyvlastňovanie. „Zo zákona sa fakticky vyvlastnia všetky pozemky pod samosprávnymi budovami, ktoré dnes ešte patria pôvodným vlastníkom," povedal. Od júla totiž automaticky vzniká týmto vlastníkom vecné bremeno, definované zákonom ako „držba a užívanie pozemku pod stavbou". Nebezpečenstvo vidí aj v možnej korupcii, keďže „zákon vytvára možnosť skrytej privatizácie".

Podľa D r u t a r o v s k é h o nebude nič jednoduchšie, ako vyplatiť pôvodného majiteľa pozemku pod obecnou stavbou nezmyselne nízkou finančnou náhradou a o niekoľko mesiacov vyvlastnený pozemok či jeho časť predať. Ale už za trhovú cenu.

Zákon po novom navyše nestanovil, dokedy má obec poskytnúť náhradný pozemok či vyplatiť majiteľa. Celý proces sa tak môže podľa D r u t a r o v s k é h o „naťahovať donekonečna".

Najväčšie nebezpečenstvo schválenej novely vidí opozičný poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec v ohrození súkromného vlastníctva. „Výkonná i zákonodarná moc by mali súkromné vlastníctvo prioritne chrániť a nie ho ohrozovať," povedal. Riešenie vidí v zrušení novely.

Ako sa brániť

Vlastník pozemku nemôže po novom hovoriť ani do výberu náhradného pozemku. Zákon pritom podľa D r u t a r o v s k é h o nerieši, či náhradný pozemok bude kvalitnejší, alebo horší, než ten pôvodný. „Môže buď akceptovať ponúknutý pozemok a uzavrieť zámennú zmluvu, alebo môže pozemok odmietnuť," vysvetlil Majer. Obec mu potom môže ponúknuť iný pozemok alebo ho vyplatiť.

Ak sa vlastníkovi nepozdáva rozhodnutie o usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemku, môže sa odvolať na pozemkovom úrade. Na súd sa môže obrátiť so žalobou, až keď nepochodí na úrade.

„Ak vlastník bez úspechu vyčerpá všetky opravné prostriedky, ktoré má podľa právnych predpisov k dispozícii, môže podať sťažnosť na Ústavný súd s odôvodnením, že rozhodnutím bolo porušené jeho vlastnícke právo," povedal Majer. Pretože by prakticky mohlo ísť o vyvlastnenie bez primeranej náhrady, dodal. Súhlasí s ním aj právnik Jozef Vozár.

„Vlastníci musia využiť najprv všetky prostriedky nápravy pred všeobecnými súdmi, až potom sa môžu obrátiť na Ústavný súd," povedal.