Bratislavské vinice sa menia na staveniská

Bratislava - Malokarpatské vinohrady nad Bratislavou prežívajú najťažšie obdobie svojej existencie. Množstvo developerov skupuje od vlastníkov vinice, aby ich vzápätí zrovnali so zemou a stavali na ich mieste jednu budovu za druhou.

Atraktívne pozemky, na ktorý sa po dve tisícročia pestovalo hrozno, sa menia na staveniská a rastú na nich objekty vonkoncom nezapadajúce do krajinného prostredia Malých Karpát. Súmrak nad vinicami v tejto oblasti vidí predseda Poľnohospodárskeho družstva (PD) Bratislava - Vinohrady Milan Drobný. Ešte v revolučnom roku 1989 tu pestovali vinič na ploche 278 hektárov (ha), dnes už len na 62 ha. Nevýhodou je, že družstvo nie je majiteľom vinohradov. Vlastní len približne 5 % a zvyšok si prenajíma od súkromných vlastníkov, väčšinou reštituentov, ktorí bez problémov podľahnú lákavejšej ponuke stavebných investorov.

Obavy z budúcnosti malokarpatských viníc má aj predseda PD Bratislava - Vajnory Marián Brúder. Z pôvodnej výmery zostalo družstvu len asi 90 ha. Aj z tých by malo v blízkej budúcnosti podstatne ubudnúť, hoci z iných dôvodov. Cez vajnorské vinice je naprojektovaný tunel štvorprúdovej diaľnice D4. Mal by cez Karpaty prepojiť D1 v smere až na D2. Vajnory s tým nesúhlasia a predbežne už spísali protestnú petíciu.

Výmera viníc klesá nielen v celej Malokarpatskej oblasti, ale prakticky na celom Slovensku. Kým v roku 1989 bolo v SR 33 000 ha viníc, pri vstupe do EÚ v máji 2004 ich bolo len 22 300 ha a v súčasnosti už iba necelých 12 000 ha. Pritom Slovensko nie je sebestačné vo výrobe vína a minimálne tretinu z jeho spotreby dováža zo zahraničia. Väčšinou však ide o lacné stolové vína podradnej kvality. Sú to prebytky z vinárskych južných krajín EÚ, ktoré sa snažia obrovskej nadprodukcie zbaviť. Priemerná cena dovážaných lacných vín sa vlani pohybovala okolo 11 Sk za liter. Domáci výrobcovia takej nízkej cene nedokážu konkurovať. Aj to má za následok pokles výmery viníc.

Zastavenie negatívneho trendu vidí Drobný v rozumnejšej štátnej poľnohospodárskej politike. Nulová spotrebná daň z vína nahráva skôr priekupníkom, ale mnohým prvovýrobcom, ktorí prácne dorábajú hrozno vo vinohradoch, štátne dotácie klesajú. Iná diera vo vinohradníckom zákone napríklad hovorí, že ak je vinica päť rokov neobrábaná, môže byť preklasifikovaná a využitá na iné účely. A tak nečudo, že vysoko lukratívne pozemky na úbočiach Malých Karpát zostanú lákavým ťahákom pre investičnú zástavbu.