Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej spoločnosti Cintra.

BRATISLAVA. Menší stavbári sa do výstavby bratislavského obchvatu cez súkromné peniaze nehrnú. Konzorcium okolo španielskej spoločnosti Cintra im totiž za výstavbu štvorprúdoviek v okolí hlavného mesta údajne ponúka príliš málo peňazí.

„Signály zo stavebných firiem naznačujú, že ich cenové ponuky na jednotlivé čiastkové stavebné práce sú vyššie než tie, ktoré očakáva objednávateľ," povedal hovorca Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Peter Steingauf.

Vláda zadala stavbu a prevádzku častí rýchlostnej cesty R7 a diaľnice D4 v okolí hlavného mesta ako projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP), čo znamená, že Cintra autostrádu postaví a bude 30 rokov prevádzkovať.

Po dokončení autostrád by štát mal 30 rokov splácať 1,76 miliardy eur. Okrem výstavby a prevádzky je v cene zahrnutá aj generálna oprava ciest pred ich odovzdaním štátu o tri desaťročia.

Reakcia na škrty dlhov

Štát zmluvu na výstavbu obchvatu Bratislavy podpísal ešte vlani. Počas súťaže sa cenu podľa pôvodných odhadov podarilo stlačiť zo sumy asi 4,5 miliardy eur na 1,89 miliardy eur, neskôr štát s víťaznými firmami cenu následne ešte o niekoľko desiatok miliónov eur znížil.

„Víťazné konzorcium má predstavu, že bude zazmluvňovať subdodávky za výrazne nižšie ceny, než je vyrokovaná cena v rámci koncesie so štátom. Keďže stavebný sektor má s takýmto postupom negatívnu skúsenosť, chce buď vyššiu cenu, alebo stavať nebude," povedal šéf mimovládneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.

Obchvat Bratislavy

Stavia ho konzorcium okolo stavebnej spoločnosti Cintra.

Štát po jeho dostavaní bude platiť ročne 52,76 milióna eur, celkovo 1,76 miliardy.

V okolí Bratislavy sa má postaviť necelých 60 kilometrov autostrád.

Začať stavať sa má od rýchlostnej cesty R7, neskôr sa má začať stavať diaľnica D4.

Matej narážal na nedávne škrty dlhov veľkých stavebných firiem na Slovensku. Pred niekoľkými rokmi reštrukturalizáciou prešiel nielen Doprastav, ale aj Váhostav, ktorý vlastní oligarcha Juraj Široký.

Menší stavbári v dôsledku odpisovania dlhov prišli o milióny eur. Navyše, ešte pred začiatkom odpisovania dlhov reštrukturalizačným procesom prešla aj stavebná spoločnosť TSS Grade, ktorá modernizuje železnične trate.

„Cieľom prebiehajúceho výberového konania na subdodávateľov na projekt D4/R7 je nájsť takých subdodávateľov, ktorí nám poskytnú potrebnú kvalitu a splnia bezpečnostné požiadavky projektu v kombinácii s konkurencies­chopnou cenovou ponukou,“ reagovalo stavebné konzoricum na informácie o nedostatku stavbárov pre denník Pravda. Tvrdí, že cena nie je jediným kritériom pri výbere dodávateľov.

„Vzhľadom na to, že rokovania zatiaľ stále nie sú ukončené, je predčasné hovoriť o konkrétnych podmienkach spolupráce,“ povedal hovorca Váhostavu Tomáš Halán. Strabag situáciu nekomentoval.

Meškanie obchvatu

Samotná výstavba bratislavského obchvatu mešká už niekoľko mesiacov. Stavebné práce na úsekoch s dlhodobo platným povolením sa začali až v auguste, hoci pôvodne sa mali začať už na jar. Diaľnica aj rýchlostná cestná cesta by podľa pôvodných termínov mali byť dokončené v roku 2020.

Či sa to naozaj stihne, je dnes otázne, keďže plán výstavby stavbári odhadli na viac ako štyri roky. Ak sa s výstavbou začalo v auguste, podľa prepočtov SME celý obchvat Bratislavy by sa mohol dokončiť najskôr v roku 2021.

Celý proces výstavby zabrzdili problémy s výkupom pozemkov pod cestami, ktoré budú súčasťou bratislavského obchvatu. Na urýchlenie procesu vláda na jar expresne zmenila zákon, aby mohla vydať stavebné povolenie na tie pozemky, ktoré ešte celkom nevlastní. Proti tomu sa zdvihla vlna kritika, opozícia zákon napadla aj na Ústavnom súde, keďže ho považuje za protiústavný.

„Minulý týždeň sa konalo jedno z pravidelných stretnutí medzi vedením rezortu dopravy a koncesionárom, ktorého cieľom je kooridinovať spoločný postup pri výstavbe tak, aby sa minimalizovalo prípadné zdržanie pri výstavbe projektu,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká. Dnes je preto podľa nej predčasné hovoriť o tom, či a aký veľký bude sklz pri výstavbe.

Zmluvu s víťazným konzorciom Cintra zo Španielska podpisoval ešte minister dopravy Roman Brecely zo Siete. Projekt zdedil po svojom predchodcovi Jánovi Počiatkovi zo Smeru, ktorý spustil súťaž na obstaranie obchvatu.