Brecely: Národné aerolínie? Môže to byť Ryanair, či ČSA

Národný letecký prepravca je nová vec, neviem, či budeme dotovať letenky, hovorí minister dopravy ROMAN BRECELY.

Minister dopravy Roman Brecely (49) študoval na Fakulte technológií STU a City University of Seattle. V politickej strane Sieť sa profiloval ako odborník na energetiku, nakoniec sa stal šéfom rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Predtým pracoval vo firme ČEZ.

Nechali ste vláde schváliť obchvat Bratislavy a chcete podpísať zmluvu o jeho výstavbe a prevádzke, hoci stále neboli preskúmané iné možnosti riešenia dopravnej situácie v hlavnom meste a jeho okolí. Presvedčíte verejnosť, že ste sa rozhodli najlepšie?

„Obchvat už mal byť dávno hotový. Nebudem polemizovať, či toto je najlepšie riešenie. Pracujeme s tým, čo máme. Keby sme to zmietli zo stola, projekt zdržíme o tri či štyri roky. Bratislavčania by nám to neodpustili. Som presvedčený, že tento obchvat je potrebný, dobre pripravený a je to riešenie pre Bratislavu.“

Neskúmalo sa, či by sa napríklad kombináciou investícií do mestskej hromadnej dopravy, záchytných parkovísk v jej blízkosti a spoplatnením parkovania nepomohlo Bratislave viac?

„Iným riešeniam nehovorím nie. Je možné, že ich budeme realizovať napríklad v prípade križovatky Triblavina. Môže to byť v rovine záchytných parkovísk a následných autobusových alebo vlakových prípojov.“

Viete už, kto budú subdodávatelia výstavby obchvatu?

„Požiadali sme o zoznam, je v príprave.“

V programovom vyhlásení vlády sa píše aj o dostavbe diaľnice D1 do Košíc do roku 2020, ale už ste verejne priznali, že to tak nebude. Prečo dávate nesplniteľné sľuby?

„Nejde o nesplniteľný sľub. Je to ambícia, ktorú stále mám a s ktorou do celého projektu idem – dostavať diaľnicu do roku 2020. Samozrejme, sú veci, ktoré ovplyvniť neviem. Napríklad 13-kilometrový úsek neďaleko Ružomberka. Chceme dokončiť 450 kilometrov okrem spomínaného úseku. Tento počet odovzdaných kilometrov považujem za dobrú správu pre motoristov.“

Bývalá vláda bola pripravená 13-kilometrový úsek pri Ružomberku stavať, ale stavba sa nezačala pre zosuv pôdy pri Šútove. Rozprávali ste sa o tom so svojím predchodcom?

„Rozprával, ale ani on nedokázal v tom čase posúdiť, ktoré riešenie bude správne. Keď sme pripravovali programové vyhlásenie, problém ešte nebol vyriešený a stále existovala nádej, že tento úsek sa bude môcť stavať povrchovo. Ak si však detaily poskladáte, zistíte, že povrchový variant je nerealizovateľný. Je to v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Keď príde vyjadrenie z ministerstva životného prostredia, začneme realizovať projekt, ktorý bude najvýhodnejší.“

Predpokladáte, ktorý to bude?

„Tunelový variant.“

Z čoho to zaplatíte?

„Z toho, z čoho by sme zaplatili povrchový variant.“

Áno, ale eurofondy na tento úsek nie sú.

„Budeme hľadať optimálny model financovania. Variantov je niekoľko. Možno nám z toho vyjde aj PPP projekt.“

Ktorý považujete za najlepší?

„Nechcem hádať, pretože možností je niekoľko.“

Minister financií v rozhlase naznačil možnosť zavedenia investičnej výnimky v zákone o dlhovej brzde. Rozumieme tomu tak, že trháte zákon o dlhovej brzde a chcete míňať nad limity.

„Ja by som takúto interpretáciu nikdy nepoužil. Nazval by som to hľadanie prostriedkov na to, ako ľuďom postaviť diaľnice a železnice.“

Ale keď raz na to nemáme, tak len zmeníme zákon a budeme na to mať?

„Na to sú odborníci z ministerstva financií, aby to vyhodnotili. Posudzovať to bude aj Európska komisia, takže si nemyslím, že to bude také jednoduché. Vnímam to ako dobrú správu pre ľudí. Môžeme dokončiť diaľnice, môžeme postaviť rýchlostné cesty, ktoré povedú do regiónov."

Nemáte osobne obavu, že keď sa popustí vám, môže prísť minister práce, že chce zvýšiť vianočné dôchodky?

„To je samozrejme otázka priorít, ktorú si v rámci koalície musíme nastaviť. Ak sa stanoví, že to budú diaľnice a železnice, nie dôchodky, tak potom nemôže nastať to, čo popisujete.“

V programovom vyhlásení vlády je aj ďalšia výstavba rôznych rýchlostných ciest. Jednou z nich je aj cesta R3. Prečo chcete stavať cestu, ktorá je 50 kilometrov ďalej od Kysúc?

„V programovom vyhlásení je aj rozvoj regiónov, rovnako rozvoj regiónov bol aj v programe Siete. Výstavbu rýchlostnej cesty R3 vnímame ako impulz na rozvoj regiónu. Ak tam postavíte rýchlostnú cestu, donesiete tam aj potenciál pre investorov – teda viac práce a menej migrácie za hranice. Zároveň tam prinesiete aj cestovný ruch. Vnímam to ako súbor pozitív.“

Neobávate sa, že by Európska komisia zobrala Slovensku peniaze na výstavbu diaľnice D3?

„Je to vec definície a dohody s Európskou komisiou. Nemyslím si však, že by sme mali prísť o peniaze na výstavbu diaľnice D3.“

Napríklad Tvrdošín – Nižná sa mal stavať z prostriedkov Národnej diaľničnej spoločnosti. Ten sa však nezačal, keďže Európska komisia pohrozila zobratím peňazí práve na výstavbu diaľnice D3.

„Nie je to vec, ktorú som riešil. Verím, že všetko je o slušnom dialógu a dohode s Európskou komisiou.“

Ktoré iné PPP projekty vidíte?

„Ako kandidáta na PPP projekt vnímam napríklad tunel pod Karpatmi. Ďalšie varianty sa uvidia.“

To znamená, že tunel popod Donovalmi ako možný variant PPP projektu nevidíte.

„Nevychádza nám tam intenzita dopravy. Nemyslím si preto, že je to vhodný kandidát.“

Začali ste robiť personálne zmeny v rezorte. Vymenili ste riaditeľa Národnej diaľničnej, či Železníc SR. Ostali však napríklad riaditelia Železničnej spoločnosti Slovensko a Carga. Ostanú títo ľudia na svojich pozíciách?

„Personálne zmeny treba do určitej miery vnímať ako bežné javy pri výmene vedenia rezortu. Sú prípady, keď manažéri pochybili a morálne zlyhali. V takom prípade konám rýchlo. V ostatných prípadoch sa uvidí, pretože je to veľký a robustný rezort, kde musíme analyzovať všetky oblasti.“

Teda ľudia, ktorých tam dosadila predchádzajúca vláda, majú vašu dôveru?

„Zatiaľ nemám dôvod robiť zmeny v týchto spoločnostiach.“

Róbert Auxt ostane definitívne generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti?

„Ak uspeje v transparentnom výberovom konaní. Je dočasne povereným riaditeľom dovtedy, kým nebude výberové konanie.“

To má byť kedy?

„Máme na to šesť mesiacov.“

Predchádzajú vedenie morálne zlyhalo?

„Áno.“

V čom?

„Pán Gajdoš (Milan Gajdoš, bývalý generálny riaditeľ NDS, pozn. red.) podpísal zmluvu v momente, keď som vydal zákaz podpisovania akýchkoľvek zmlúv nad 10-tisíc eur. Práve v tom čas podpísal zmluvu za 22 miliónov eur na výstavbu križovatky Senec – Blatné. Toto bolo pre mňa jasné morálne zlyhanie. To sa jednoducho nerobí. Mohol prísť a dohodnúť sa.“

Róbert Auxt má riešiť križovatku Triblavina. Obce, aktivisti, ako aj strana Sieť pred voľbami túto stavbu kritizovali. Bude sa realizovať projekt v pôvodnom variante?

„V tejto chvíli hľadáme optimálny variant, aby sme ponúkli čo najlepšie riešenie obyvateľom okolitých obcí.“

Z akých variantov vyberáte?

„Vyberáme niečo medzi pôvodným a posledným navrhnutým riešením.“

Keď však podpíšete projekt D4/R7, križovatka D1 a D4 ráta s napojením na štvorpruhy. Bývalé vedenie sa rozhodlo zrušiť kolektory aj preto, že vedľa seba budú veľké križovatky a organizácia dopravy bude náročná.

„Rozumiem, prečo sa tak rozhodli. Môžem jedine súhlasiť, že dostupnosť diaľnice bude dobrá. Tak, ako som už povedal, prídeme s variantom, ktorý bude najlepší. Verejnosti ho predstavíme v priebehu niekoľkých týždňov.“

Ďalším projektom, ktorý vám na stole ostal, je súťaž na vlakového dopravcu na trati Bratislava – Banská Bystrica. Kedy bude dokončená?

„V najbližších mesiacoch.“

Kedy tam začne víťazný dopravca jazdiť?

„V čo najkratšom čase. Je zbytočné naťahovať niečo, čo môže byť dobre nastavené.“

V čom je problém, že sa súťaž naťahuje?

„Ide o veci, ktoré sme zdedili. Musíme urobiť analýzy, prečo to tak dlho trvá.“

Budete pokračovať v ďalšej liberalizácii železničnej dopravy?

„Je to proces, ktorý nás neminie. Som zástancom liberalizácie, keďže zvyšuje konkurencieschopnosť a zároveň zvyšuje kvalitu cestovania. Liberalizácia je niečo, čo považujem za prirodzený jav. Musíme si to však vyjasniť s našimi koaličnými partnermi, aby sme sa zjednotili v názore.“

Ktoré ďalšie trate by takto mohli ísť do súťaže?

„Ťažko povedať. To si musíme vyjasniť a určiť priority.“

Kedy padne rozhodnutie o ďalších liberalizačných krokoch?

„V čo najkratšom čase. V rezorte som mesiac aj niečo. Nedávate mi veľa času, aby som sa rozhliadol.“

Jedna súťaž však vás určite čaká. RegioJetu na trati Bratislava – Komárno bude končiť v roku 2020 zmluva. Kedy budete vedieť, že vypíšete súťaž?

„Termín vám nepoviem.“

Budete ustupovať vyhrážkam RegioJetu, ako ustupoval váš predchodca?

„Neviem, akým vyhrážkam ustupoval bývalý minister. RegioJet vnímam ako súčasť bežnej konkurencie a podľa toho sa k nemu budeme aj správať.“

Už ste sa stretli s Radimom Jančurom?

„Je prirodzené, že sa stretávam s týmito ľuďmi.“

Vaším cieľom je obnovenie stratových štátnych IC vlakov. Z čoho ich zaplatíte?

„Hovoríme o biznis modeli, ktorý by nemal vplyv na verejné financie. Možno pôjde o vlaky, ktoré budú mať vyšší štandard, možno nebudú jazdiť každý deň. Pokojne si viem predstaviť, že pôjdu len počas víkendov. Budú ponúkať vyšší štandard, za ktorý si ľudia budú ochotní priplatiť. Tieto vlaky určite budú záujmom štúdie uskutočniteľnosti. Ak tento model vyjde, nevidím dôvod, prečo by to nemohlo fungovať.“

Bolo správne, že sa IC vlaky zrušili?

„Z pohľadu biznisu áno. Iná vec je sentiment, respektíve štandard a návyk.“

Ako dosiahnete, aby sa vlaky, ktoré boli dlhodobo v strate, dostali do zisku?

„Cenami nemôžeme konkurovať Radimovi Jančurovi. Môžeme konkurovať štandardom, kvalitou či rýchlosťou. Tak, ako som povedal, ak ľudia budú ochotní za to priplatiť, vlaky môžu byť ziskové. Musíme urobiť štúdiu a nastaviť vhodný biznis model.“

Aj pri vlakoch zadarmo? Práve tie vyprázdnili štátne IC vlaky.

„IC vlaky nesúvisia s cestovaním zadarmo. Ešte raz – ak bude záujem o takéto cestovania, možno ľudí do nich dostaneme bez ohľadu na to, že máme vlaky zadarmo. Možno ľudia budú chcieť cestovať vo vyššom štandarde.“

Kedy padne definitívne rozhodnutie?

„To vám neviem povedať.“

Kedy sa tým chcete zaoberať?

„Do konca roka v tom chcem mať jasno.“

Po vašom predchodcovi ste zdedili viaceré informačné systémy. Jeden z nich opravujete – elektronické diaľničné známky. V akej fáze je atlas pasívnej infraštruktúry a stavebný informačný systém, ktorý bol tiež kritizovaný?

„Atlas pasívnej infraštruktúry nepovažujem za úplnú prioritu v IT systémoch. Samozrejme, je to dobrá pomôcka. To, ako to bolo postavené, a aká tam bola cena, bude predmetom separátneho skúmania. Všetko budeme posudzovať v rámci posudzovania IT zmlúv.“

Zatiaľ ste teda žiadnu zmluvu nepodpísali?

„Nie, a preto nie je dôvod, aby sme okolo toho robili paniku.“

Ako vnímate elektronické diaľničné známky s odstupom času?

„Máme ich tu a musíme s nimi žiť. Hľadáme riešenie, ako začneme čo najlepšie fungovať s tým, čo máme. Tým, že sme sa vecou začali zaoberať, sme funkcionalitu systému posunuli dopredu.“

Bolo z dnešného pohľadu správne, že kontrolu diaľničných známok si k sebe zobrala Národná diaľničná?

„Je to len spracovanie údajov, ktoré generuje systém. Národná diaľničná je spracovateľom údajov a poštárom na okresné úrady. Vymáhateľmi sankcií sú okresné úrady, nie Národná diaľničná.“

Len pri mýte je spracovateľom SkyToll.

„Ťažko mi dnes posudzovať, či to bolo správne alebo nie. Musíme sa s tým naučiť žiť.“

Považujete za správne, že pokuty za jazdy bez diaľničných známok sa budú generovať len raz mesačne?

„Keby som nebol presvedčený o správnosti, tak takýto návrh zákona nepredkladám.“

Prečo to považujete za správne?

„Trojnásobok ceny diaľničnej známky je primeraná sankcia. Periodicita každodenného posielania pokút sa mi zdá zvrátená. Pokiaľ nemáte auto s diaľničnou známkou, bude vás to po novom stáť 150 eur. Zdá sa mi to výchovné aj motivačné, aby ste si známku kúpili. A je to porovnateľné aj s okolitými krajinami.“

Protiargumentom je, že keď boli papierové známky, tak vás kontrolovali aj viac dní po sebe a pokutu ste dostali za každý priestupok. Rovnako to platí aj v prípade, ak idete po diaľnici opakovane 200-kilometrovou rýchlosťou. Filozofii teda nerozumiem.

„A čo by ste navrhovali vy? Čo by bolo pre vás spravodlivé?“

Za každú jazdu po diaľnici načierno pokutu.

„To by ste tu potom sedeli a pýtali sa, prečo nejaký ujo z Oravy dostal pokutu 10-tisíc eur.“

Podľa mňa výška pokuty a jej periodicita sú dve rozdielne témy.

„To je len o filozofii. To, čo sme navrhli my, je výsledok expertného tímu, ktorý to navrhol. Nie je to likvidačné, nie je to neprimerané. Vnímame to ako optimálne riešenie.“

Je dnes Cargo na predaj?

„Neviem tom, že by bolo na predaj.“

Plánujete ho predávať?

„Ide o takú závažnú tému, že nie je rozhodujúce, čo by som chcel alebo plánoval ja. Je to na oveľa širšiu diskusiu – politickú aj odbornú.“

Aké sú vaše zámery?

„Také, ako som vám povedal. Ak sa dohodneme, že Cargo predáme, tak ho predáme, ak Cargo sa rozhodneme zachovať štátne, tak ho nepredáme.“

Budete tému predaja Carga otvárať na koaličných radách?

„Budeme to musieť otvoriť. Je to jeden zo strategických podnikov, pre ktorý musíme nájsť riešenie šité na mieru.“

To je aké?

„Neviem povedať, aké bude šité na mieru. Je fakt, že Cargo je životaschopná spoločnosť. Ak si tento status udrží a bude prínosom pre verejné financie, prečo nie. Ak sa však spoločnosť bude správať inak, budeme hľadať iné riešenie. To sú manažérske výzvy.“

Na ktorú stranu by ste sa v tejto chvíli priklonili?

„Neviem vám na túto otázku odpovedať.“

Bratislavskému letisku končí čoskoro životnosť dráh, keďže nebolo privatizované. Do akej miery je v tomto prípade pre vás prioritou hľadanie obdobného riešenia ako v Cargu?

„Bratislavské letisko nie je na vrchole listiny mojich priorít. Potrebuje nájsť svoj režim, aby nezostalo malým provinčným letiskom v tieni Viedne. Je dôležité, aby bolo zaujímavé aj pre Viedeň. To je však obchodný model, ktorý si letisko bude musieť nájsť aj svojou vlastnou obchodnou aktivitou. Ak toto bude zabezpečené a bude fungovať ako väčšie satelitné letisko, tak budeme riešiť, čo ďalej.“

Dokáže to letisko zvládnuť samo?

„V prvom rade by to mal byť záujem manažmentu, presne tak, ako to robí manažment Letiska Košice. Vidím tam aktivity, ktoré sa snažia ísť komerčným smerom, ale musia byť oveľa intenzívnejšie.“

Rokujete s potenciálnym investorom o vstupe do letiska?

„Nie, nerokujeme.“

Vaším cieľom je aj zabezpečiť národného leteckého prepravcu. Ako by tento model mohol vyzerať?

„Je to v programovom vyhlásení vlády, takže sa k tejto veci budeme musieť zodpovedne postaviť vo veľmi krátkom čase. Vnímam pokusy, ktoré tu boli, ale stroskotali. Viem si predstaviť model, ktorý by nemal dosah na verejné peniaze, ale bol by komerčne úspešný. Príkladom sú chorvátske alebo maďarské aerolínie, ktoré existujú na báze spolupráce. Opäť to však bude na báze hľadania optimálneho riešenia.“

Čo to vlastne národný letecký prepravca je?

„To je prepravca, ktorý funguje v rámci domácich destinácií a zabezpečuje spojenie s veľkými prestupným destináciami.“

Nehovoríme len o bezpodmienečne štátnej firme?

„Nie, nehovoríme. Hovoríme o partnerstve. Je to v zásade nová vec. Dali sme to do programového vyhlásenia vlády a pokojne si viem predstaviť, že by takýto dopravca mohol existovať.“

Čiže mohol by to byť napríklad aj Ryanair či ČSA?

„Presne tak.“

Štát by dotoval letenky?

„Neviem povedať, aký by bol optimálny model. Museli by sme si vytvoriť expertný tím, ktorý by to posúdil a urobil stratégiu.“

Čo plánujete urobiť, aby autobusy vo verejnom záujme začali voziť ľudí k vlakom?

„Ide otázku komunikácie a dohody, možno aj národnej autority. Mojou ambíciou je založenie inštitúcie, ktorá by koordinovala dopravu v prospech ľudí, aby to fungovalo tak, ako má. Stačí používať zdravý rozum.“

Kedy by mala vzniknúť?

„Neviem. Je to akčný plán, v ktorom si musíme urobiť priority.“

Prečo si myslíte, že budete úspešný?

„Mám ambíciu.“

To stačí?

„Ak máte chuť a vôľu, všetko sa dá.“

Nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý predtým viedol Slovensku poštu, naznačil, že pošta by mohla ísť na burzu. Budete sa pohrávať s touto myšlienkou aj vy?

„Pošta je strategický podnik. Ak by sme to urobili, musí dôjsť ku konsenzu.“

V roku 2018 sa skončí platnosť zmluvy medzi Slovenskou poštou a Poštovou bankou. Aký je váš názor na ich spoluprácu?

„Nemám na to zásadný názor. Ak sa súčasný model udržal ako životaschopný, poďme ho rozvíjať.“

Hlavná železničná stanica v Bratislave je v dezolátnom stave. Nový šéf Železníc SR Tibor Šimoni povedal, že ide rozvíjať stanicu Bratislava filiálku. Stane sa z nej nová hlavná stanica?

„Určite nie.“

Z akých zdrojov chcete Bratislava filiálku prestavať?

„Budeme hľadať modely financovania, a to tak z európskych fondov, ako aj z domácich zdrojov. Neviem, ktorý z nich bude optimálny.“

Kedy by hlavná stanica mohla dostať nový šat?

„Nie je to len naša šálka kávy. Je to aj o komunikácii s mestom a o tom, ako sa ono k tomu postaví. Je možné, že riešenie príde vo veľmi krátkom čase. V priebehu roka by mohlo dôjsť k zásadným dohodám.“

 

Čítajte viac: