Brecely podpísal Počiatkov obchvat. Čo bude znamenať pre Bratislavu

Na Slovensku sa bude stavať druhá diaľnica cez PPP projekt. Budeme za ňu platiť ročne 56,72 milióna eur.

BRATISLAVA. Druhá diaľnica cez verejno-súkromné partnerstvo, teda PPP projekt, na Slovensku sa bude stavať v okolí Bratislavy.

Minister dopravy Roman Brecely v piatok podpísal výstavbu úseku diaľnice D4 a priľahlej rýchlostnej cesty R7 smerom na Šamorín.

Definitívne si tak osvojil miliardový projekt, ktorý začal pripravovať ešte jeho predchodca Ján Počiatek zo Smeru.

"Minister dopravy za účasti predstaviteľov samosprávy podpíše zmluvu so zástupcami víťazného konzorcia Obchvat Nula," oznámilo ministerstvo dopravy v stredu.

Opätovne schválili

V okolí Bratislavy postaví približne 60 kilometrov nových autostrád združenie okolo španielskej spoločnosti Cintra. Jeho členmi sú rakúska stavebná spoločnosť Porr a austrálska investičná banka Macquarie.

Tieto firmy diaľnice nielen postavia, ale budú ich aj počas 30 rokov prevádzkovať.

Brecely podpíše zmluvu s koncesionárom - konkrétne s britskou spoločnosťou Zero Bypass Limited.

Ide o projektovú firmu, cez ktorú bude španielska firma Cintra zastrešovať výstavbu obchvatu. Jej konateľmi sú manažéri zo spomínanej Cintry, Porru a austrálskeho Macquarie.

Čo je v projekte?

V čase schvaľovania zmluvy neboli vlastníci známi, hoci jej skutoční vlastníci sa podľa koncesnej zmluvy musia prihlásiť na Úrad pre verejné obstarávanie.

Podpis zmluvy prišiel len týždeň po tom, čo tretí kabinet Roberta Fica zo Smeru koncesnú zmluvu opätovne schválil.

Pôvodnú zmluvu posudzovala ešte druhá vláda Roberta Fica tesne pred parlamentnými voľbami. Hoci bola stále platná, minister Brecely dal vláde zmluvu posúdiť ešte raz, keďže ju menil. Podľa ministra sa doplnila napríklad klauzula o vylúčení schránkových firiem z výstavby a prevádzky obchvatu.

Dodávateľmi konzorcia by tak nemali byť firmy s nejasnou vlastníckou štruktúrou, no platiť to má iba pri plneniach nad 15 miliónov eur. Pri údržbe zas hranicu nastavili na 1,5 milióna eur.

Systém odhaľovania majiteľov bude podľa ministra naviazaný na fungujúci Register konečných užívateľov výhod na Úrade pre verejné obstarávanie, ktorý Sieť pred voľbami sama kritizovala ako nedostatočný.

Do registra sa totiž nemusia zapisovať skutoční vlastníci, pokiaľ sa schovávajú za komplikovanou štruktúrou schránok.

"Som presvedčený, že tento obchvat je potrebný, dobre pripravený a je to riešenie pre Bratislavu," vyhlásil Brecely v nedávnom rozhovore pre SME.

Naozaj pomôže?

Do akej miery obchvat Bratislave pomôže, je otázne. Vláda to vo svojich dokumentoch neskúmala.

Materiály, ktoré vláda prerokovala, neriešili napríklad otázku, či by väčší úžitok nepriniesli investície do hromadnej dopravy, železnice a odstavných parkovísk v okolí mesta.

Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií upozornil, že existuje málo podkladových údajov na dobré vypočítanie benefitov diaľnice pre mesto.

Analytici napríklad nie úplne verili údajom o prechádzajúcich autách, čo je kľúčový údaj na výpočet porovnania výhodnosti s inými alternatívami riešeniami dopravy v Bratislave.

Podobne argumentovali aj nezávislí analytici. Analytik Inštitútu INEKO Ján Kovalčík, ktorý viedol Inštitút stratégií na ministerstve dopravy v čase Jána Figeľa z KDH v minulosti povedal, že rezort dôveryhodne nevysvetlil dopady diaľnice na dopravu v okolí Bratislavy.

"Argumentáciu na obhajobu tejto investície považujem za nedostatočnú. Spracovaný model nerieši, ako bude po vybudovaní týchto stavieb prerozdelená doprava v Bratislave," dodala bývalá hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvílová.

Šéf rezortu dopravy však nechcel polemizovať, či ide o najlepšie riešenie.

"Pracujeme s tým, čo máme. Keby sme to zmietli zo stola, projekt zdržíme o tri či štyri roky. Bratislavčania by nám to neodpustili," konštatoval. Je presvedčený, že obchvat je potrebný, dobre pripravený a ide o riešenie pre mesto.

Samotný magistrát hlavného mesta hovorí, že na zlepšenie dopravy v meste je potrebné spraviť aj ďalšie kroky - a tým je napríklad rozvoj železničnej dopravy v Bratislave.

Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová skonštatovala, že primátor Ivo Nesrovnal dlhodobo poukazuje na to, že v Bratislave je potrebné rozšíriť železničnú sieť a zapojiť do prepravy ľudí práve železnicu.

"Na Trnavskom mýte by ľudia prestúpili z vlakov bezpečne a pohodlne na MHD, keďže práve na Trnavskom mýte je spádová oblasť z viacerých vstupov do Bratislavy," vraví Skokanová.

Komu sa uľaví

Napriek tomu obchvat Bratislavy môže mestu čiastočne pomôcť. Nových 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy odhľahčí cesty, ktoré vedú do mesta.

Hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja vysvetlila, že autostrády sa dotknú ciest pri vstupe do mesta v smere z diaľnice od Trnavy, zo Senca, Šamorína, Pezinka, na vstupoch do mesta na Zlatých pieskoch ale aj na ulici Svornosti, na Slovnaftskej a v Rači.

Pomôcť by to malo aj už existujúcemu obchvatu, ktorý vedie po diaľnici D1 a odbremeneniu Prístavného mosta, po ktorom denne prejde približne 100-tisíc áut.

"Bratislava si uľahčí na vnútornom okruhu po most Lafranconi a na vjazdoch do Bratislavy, kde sa doprava rozloží medzi obchvat D4 a vnútorný obchvat," dodáva Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.

Dodal však, že dopravu v centre vyrieši len kvalitná integrovaná verejná doprava.

Na nových diaľniciach by mali ušetriť aj vodiči. Výskumný ústav dopravný vyrátal, že vodiči na prevádzkových nákladoch môžu dokopy ušetriť ročne v priemere takmer 115 miliónov eur.

Pri úspore času by vodiči mali ročne ušetriť takmer 99 miliónov eur.

Koľko obchvat bude stáť

Výstavba obchvatu Bratislavy a priľahlej rýchlostnej cesty bude najväčšou vládnou zákazkou a najväčšou zákazkou, ktorú Brecely počas najbližších štyroch rokov podpíše.

Štát za výstavbu a prevádzku týchto autostrád za 30 rokov zaplatí približne 1,9 miliardy eur. Ročne bude koncesionárovi splácať 56,72 milióna eur. Do tejto sumy treba zarátať aj necelých 400 miliónov eur za pozemky pod obchvatom.

Pôvodné odhady však boli vyššie. Ministerstvo dopravy pod Počiatkovým vedením odhadlo, že autostrády budú celkovo stáť 4,5 miliardy eur - pri ročných odhadovaných splátkach od 135 do 151 miliónov eur.

Nielen víťazné konzorcium ponúklo nižšie ceny ako na ministerstve odhadli.

Nižšie ceny ponúkli aj ďalší v poradí. Odhadovaná ročná splátka zvyšných troch konzorcií po otvorení obálok vlani v decembri sa pohybovala od 69 do 91 miliónov eur.

Obchvat chcelo stavať viacero veľkých stavebných firiem. Bola medzi nimi napríklad francúzska spoločnosť Vinci, ktorá na Slovensku stavala časť rýchlostnej cesty R1 cez súkromné peniaze.

Medzi štyrmi favoritmi bol aj rakúsky Strabag a nemecká spoločnosť Hochtief.

Muselo to ísť cez PPP?

Okrem toho, že nie je jasné, či obchvat Bratislavy hlavnému mestu pomôže, mal Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií aj ďalšie upozornenia.

Analytici vo februári vyrátali, že ak by sa štát rozhodoval medzi PPP výstavbou alebo výstavbou za štátne so začiatkom v roku 2016, výhodnejšie vychádza stavanie obchvatu za štátne. PPP projekt by bol nevýhodnejší o 62 miliónov eur.

„V scenári, ktorý predpokladá procesne a technicky realizovateľnú možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však vychádza o 113 miliónov eur výhodnejšie výstavba a prevádzka projektu obchvatu cez PPP,“ tvrdili vládni analytici.

Oba varianty sú lepšie ako nič nerobenie, dodali analytici.

Ministerstvo financií predpokladá, že štát by vlastnými prostriedkami začal stavať obchvat najskôr v roku 2019.

Aj preto nakoniec ministerstvo financií usúdilo, že je výhodnejšie postaviť obchvat cez PPP. Stavať sa totiž začne už tento rok.

"Podľa aktualizovanej štúdie môže byť variant PPP výhodnejší o 186 miliónov až po 1,26 miliardy eur," písalo ministerstvo v stanovisku.

Obchvat Bratislavy by sa mal stavať o niekoľko týždňov. Stavbári začnú stavať na úseku rýchlostnej cesty R7 pri Holiciach. Celý obchvat by sa mal dokončiť v roku 2020.