Brusel zatlačil. Fico musí ustúpiť

Ministri musia mimoriadne prísť na Úrad vlády aj zajtra. Budú hasiť chyby, ktoré nás môžu obrať o eurofondy.

Bratislava - Pes ministerky práce Viery Tomanovej či zmeny v druhom pilieri. Aj to boli dôvody, pre ktoré premiér Robert Fico v minulosti zvolal mimoriadne rokovanie vlády. Včera sa k nim pridali aj eurofondy.

Pred vyše dvoma rokmi sa vláda na mimoriadnej schôdzi zaoberala tým, ako istý fotograf preskočil plot pri Tomanovej dome a uspal jej psa. Zajtra bude kabinet mimoriadne rokovať, aby napravil chybu v zákone, ktorá by sa mohla skončiť medzinárodnou blamážou.

Pre nesúlad nášho zákona s európskou smernicou o dosahoch na životné prostredie (EIA) hrozí, že Slovensko by mohlo prísť o väčšinu z vyše 11,5-miliardového balíka eurofondov. To by v histórii únie nemalo obdobu.

Zasadne v piatok ráno

„V piatok ráno sa mimoriadne zíde vláda, dostane na stôl návrh novely zákona, ktorý bude spĺňať požiadavku eurokomisie," povedal včera šéf tlačového odboru na Úrade vlády Branislav Ondruš.

Vláda zákon v skrátenom legislatívnom konaní pošle do parlamentu. Ten by ho mal schváliť na budúci týždeň. Stihli by sme tak uspokojiť eurokomisiu včas. Od vlády totiž žiada odpoveď do 15. februára.

„V tomto prípade by skrátené legislatívne konanie bolo plne namieste, na rozdiel od mnohých obskúrnych prípadov z minulosti," povedal právnik Marek Benedik.

Únia nám vytýka, že nedostatočne chránime práva vlastníkov pozemkov, ktoré sú v blízkosti veľkých stavieb, napríklad diaľnic. Mnohí z nich nemajú právo vyjadriť sa k vplyvom na životné prostredie a nemôžu sa domáhať prípadného porušenia svojich práv na stavebnom úrade ani na súde.

Táto deformácia je v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie už roky. Vláda o nedostatku vedela, no nekonala. Naopak, koalícia schvaľovala zákony, ktoré individuálne práva ľudí ešte viac okliešťovali. Súhlasila napríklad s tým, že sa diaľnice môžu stavať na pozemku, ktorý nie je odkúpený ani vyvlastnený a stále má svojho majiteľa.

Spýtajte sa inde

Na nesúlad zákona o životnom prostredí, pre ktorý môžeme prísť o miliardy eur z eurofondov, nás Brusel upozornil v septembri 2008.  „Obráťte sa na príslušný rezort," odpovedal Ondruš na otázku, prečo vláda odkladala riešenie problému,  kým neprišla bruselská hrozba.

Hovorkyňa rezortu životného prostredia Jana Kaplanová povedala, že ide o zložitú záležitosť a „prebiehali rokovania s dotknutými rezortmi, pretože toto nie je problematika, ktorá by sa dotýkala len nášho ministerstva".

Ani bývalý dočasný minister životného prostredia Dušan Čaplovič nevedel dať jasnú odpoveď, kde to viazlo. „Pracovalo sa na legislatívnych zmenách," odkázal vicepremiérov hovorca Michal Kaliňák.

Čaplovič zrejme nie je úplne stotožnený so zmenou, ktorú sa vláda chystá urobiť pre tlak únie. „Záujmy jednotlivca majú svoje hranice, za ktorými stojí verejný záujem. Záujem jednotlivca môže byť zameraný proti všetkým, teda verejnému záujmu spoločnosti," tlmočil Čaplovičovo stanovisko Kaliňák.

„Som rád, že sa vláda rozhodla konať promptne, lebo už stratila mnoho času. Ide o veľa  finančne aj politicky," povedal šéf KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.

„Sú to klasické argumenty odporcov posilnenia účasti verejnosti na takýchto konaniach," hovorí právnik Peter Wilfling, ktorý spolupracuje so združením Via Iuris. Problém nedostatočných práv jednotlivcov, na ktorý nás komisia upozornila už v roku 2008, koalícia podľa neho odkladala, lebo „nemala skutočnú vôľu posilňovať práva občanov".