Budovanie diaľnic stavebníctvo neudrží

Verejné zákazky podržia lídrov na trhu, no prácu budú potrebovať aj ostatní. Stavebné firmy nateraz žijú z realitného boomu z predchádzajúcich rokov. Vážne problémy ich čakajú v lete.

Bratislava - Zákazky za päť miliárd eur (150 miliárd korún) potrebuje v tomto roku stavebníctvo, aby dokázalo udržať krok s doterajším vývojom.

„Na takýto objem je teraz nastavená štruktúra firiem. Ak bude menej peňazí, stavebné firmy sa budú musieť prispôsobiť," tvrdí prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský.

Cesty, ako to urobiť, vedú cez  znižovanie počtu zamestnancov či presunutie aktivít na východné trhy. Po rokoch prudkého rozvoja výstavby, keď si firmy mohli vyberať a uprednostňovali najmä  veľké a lukratívne zákazky, sa teraz budú musieť uskromniť  a zaujímať o každý jeden kontrakt.

V roku 2009 bude stavebníctvo viac ako doteraz závislé od verejných zákaziek a aktivít, na ktoré štát prispieva z peňazí daňových poplatníkov. No o tom, čo bude so stavebníctvom, podľa Majerského nerozhodnú iba diaľnice a rýchlostné cesty. „Tieto zákazky podržia najmä lídrov, nie menšie firmy alebo živnostníkov," povedal Majerský.

Ťažko ešte len bude

Stavebné firmy momentálne žijú z objednávok, ktoré sa im podarilo nazbierať ešte v čase realitného boomu.

Štatistiky zväzu zatiaľ ukazujú, že v zásobe sú projekty na šesť až sedem mesiacov. Stavebné firmy teda majú prácu ešte na najbližšieho pol roka, čo súvisí aj so zotrvačnosťou stavebnej výroby.

Stavieb, ktoré developeri pre nedostatok záujemcov a peňazí zastavia, by podľa generálneho riaditeľa stavebnej firmy Hornex Ota Hornáčka nemalo byť „významné množstvo".

„Developeri si to vedia spočítať. Výhodnejšie, ako zastaviť projekt, je  predať ho na hranici efektivity a získať naspäť zdroje. Pri zakonzervovaní stavby je návratnosť zdrojov nulová," povedal Hornáček.

Pokles áno, dráma vraj nehrozí

Problém nastane vtedy, keď sa staré zákazky minú a zásobníky už nebude čím dopĺňať.

Chýbať budú najmä peniaze súkromných investorov. Tie sa podľa údajov ministerstva výstavby na celkovom objeme kontrahovaných zákaziek podieľajú zhruba polovicou. Pri výstavbe bytových domov v treťom štvrťroku 2008 tvorili až 85 percent. Význam súkromných investícií navyše rástol aj v oblasti inžinierskych stavieb, ktoré boli doteraz tradične financované z verejných zdrojov.

Odborníci sa zhodujú, že po deviatich rokoch rastu teraz stavebníctvu reálne hrozí stagnácia, alebo zníženie tempa rastu. Pritom v novembri 2008 stavebníctvo dosiahlo objem prác o takmer osem percent vyšší, ako to bolo za  celý rok 2007.

Prognózy zatiaľ nie sú

Aký objem produkcie sa podarí stavebníctvu na Slovensku v tomto roku urobiť, to sa nateraz nik neodváži odhadnúť. Vývoj v sektore vo všeobecnosti kopíruje rast hrubého domáceho produktu v krajine. Ten v decembri prehodnotila Európska komisia na 2,7 percenta.

Dramatického poklesu v dôsledku krízy sa však podľa ministerstva aj zväzu v stavebníctve zatiaľ obávať netreba.

Navrátilci sú konkurenciou

Živnostníci sa neboja len nedostatku práce, ale aj novej konkurencie ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia.

Viac ako deväťdesiat percent z počtu podnikateľských subjektov v stavebníctve tvoria živnostníci. Podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Violy Kromerovej to súvisí s tým, že veľké firmy v tomto sektore viac ako inde uprednostňujú pred zamestnávaním spoluprácu so živnostníkmi.

Okrem hroziaceho nedostatku práce po vyčerpaní nahromadených zákaziek živnostníkov začína trápiť aj to, o koľko ich rady rozšíria ľudia zo stavebníctva, ktorí doteraz pracovali v zahraničí. Ak budú kvalitnejší, stavebné firmy ich začnú uprednostňovať. Navyše, podľa vládnych protikrízových opatrení ľudia, ktorí sa vrátia zo zahraničia a založia si živnosť, budú zvýhodnení.

Koľko ich je, nik nevie

Komplexné štatistiky a počte ľudí, ktorí pracujú v stavebníctve v zahraničí, neexistujú. O to tažšie je odhadnúť, koľkí z nich sa vrátia na Slovensko. Podľa riaditeľa odboru medzinárodných vzťahov Ústredia práce Borisa Katuščáka veľká časť migrantov zo Slovenska smerovala do Írska. Tam stavebníctvo kríza poznamenala najviac spomedzi ostatných priemyselných sektorov.

Počet nových pracovných zmlúv  sa v novembri medziročne prepadol o pätinu, počet prepustených ľudí z práce sa zvýšil takmer na dvojnásobok. Počet migrantov z nových členských krajín Európskej únie, ktorí pre krízu skončili v sociálnej sieti, sa v Írsku zdvojnásobil. Medzi nimi sú aj ľudia zo Slovenska. „No nie všetci, ktorí prišli o prácu v stavebnom priemysle, sa vracajú späť domov," hovorí Katuščák.

Evidencia úradov práce na vyhodnotenie ich počtu nestačí. „Hoci sa stretávame na úradoch práce aj s klientmi, ktorí žiadajú o transfer írskych dávok v nezamestnanosti na Slovensko," povedal Katuščák. Na úradoch práce sa všetci nehlásia. Niektorí si hneď po návrate domov nájdu prácu, iní žijú z úspor.

Komu sa čo ujde

Nedostatkom práce a konkurenciou navrátilcov sú podľa prezidenta živnostenského zväzu Petra Masára ohrození najmä tí živnostníci, ktorých živila nová výstavba alebo sa zameriavali na dokončovacie práce. Teda murári, obkladači či inštalatéri.

„Ak sa vrátia aj nejakí živnostníci v týchto profesiách zo zahraničia a budú si tu hľadať prácu, roboty pre všetkých bude menej," hovorí Masár.

Niektorí sa môžu preorientovať. Napríklad strechári môžu prejsť na staré domy, ktoré sa po desiatkach rokov rekonštruujú či zatepľujú. „Podľa cechu strechárov, títo živnostníci sa zatiaľ vývoja v tomto roku neobávajú," povedal Masár.

Plynová kríza môže pomôcť stavebníctvu

O tom, koľko bude zákaziek, rozhodnú peniaze z európskych fondov, úspech PPP projektov a stratégia bánk.

Firmy budú tento rok ťažšie hľadať prácu pri výstavbe luxusných bytových domoch či polyfunkčných komplexov. Podstatne menej sa bude stavať kancelárií, utlmená bude výstavba priemyselných objektov a skladov.

Ministerstvo výstavby upozorňuje aj na to, že recesia stavebnej produkcie v krajinách Európskej únie môže o prácu pripraviť slovenské firmy, ktoré pôsobia v zahraničí.

Záležať bude na schopnosti využívať eurofondy, úspešnosti PPP projektov a na schopnosti developerov plniť predstavy bánk pri poskytovaní úverov. Napokon aj na tom, koľko peňazí banky do realitného trhu cez úvery uvolnia.

Nádejou sú dotácie

Podľa Ota Hornáčka zo stavebnej firmy Hornex je obrovským rezervoárom príležitostí obnova. Tú cez dotácie podporuje aj štát.

Tento rok by podľa ministerstva výstavby na odstraňovanie systémových porúch bytových domov malo ísť 13,3 milióna eur (okolo 401 miliónov korún). V minulom roku sa po dodatočnom zvýšení zdrojov čerpalo 438 miliónov korún (14,5 milióna eur).

Plynová kríza zdôraznila medzery

Stavebné firmy, ktoré doteraz objednávkam z tejto oblasti nevenovali pozornosť, teraz zmenia prístup. „Zaktivizujú sa spoločenstvá vlastníkov. Prichádzajú nové produkty a potrebu obnovy zvýraznila  plynová kríza.

Viac sa bude zatepľovať, viac sa ľudia budú zaoberať energetickou hospodárnosťou budov. A bezpečnosťou užívania starších budov," hovorí Hornáček.

Okrem sľubovaných diaľnic ďalšiu dávku peňazí na zákazky pre stavebné firmy môžu predstavovať nájomné byty a s nimi súvisiaca výstavba technickej vybavenosti. Na tie by len cez dotácie malo ísť v tomto roku 44,7 milióna eur (viac ako 1,3 miliardy korún).

V roku 2008 obce na výstavbu nájomných bytov čerpali zo štátnych peňazí  1,4 miliardy korún (takmer 47 miliónov eur).