Budúca vláda nemá dosť peňazí na diaľnice

Kým vláda Roberta Fica dosiahla výrazný diaľničný pokrok, v nasledujúcich rokoch sa výstavba môže spomaliť. Štát totiž už rozdelil všetky eurofondy až do roku 2020 a ďalšie európske zdroje prísť nemusia.

Je naplánované, že z eurofondov postavíme ešte 127 kilometrov nových diaľnic. V pláne však ešte zostalo 1 162 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré nie sú zatiaľ peniaze.

Len na nevyhnutné úseky, na ktoré už nie sú eurofondy, treba asi šesť miliárd eur a na všetky naplánované rýchle cesty by sme potrebovali až 16 miliárd eur.

Prečítajte si komentár Martina Kováčika Netárať o diaľniciach.
Možné zdroje financovania sú úspory v štátnej kase, lepší výber daní či vyššie dane alebo verejno-súkromné PPP projekty, pri ktorých štát diaľnicu spláca neskôr. Ak prípadná nová vláda, na ktorej sa politici od volieb už týždeň dohadujú, tento problém nevyrieši, viaceré regióny zostanú nateraz bez diaľnice. Peniaze zatiaľ nie sú na D1 Turany – Hubová, R1 Banská Bystrica – Ružomberok, niektoré časti R2 z Trenčína juhom Slovenska do Košíc, na oravskú R3, R8 na Ponitrí, či východnú R4.

Ktoré úseky ešte postavíme z eurofondov

Rozostavané úseky

• D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka
• D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala
• D1 Hubová – Ivachnová
• D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno
• D3 Svrčinovec – Skalité – Štátna hranica PL
• R2 Ruskovce – Pravotice
• R2 Zvolen, východ – Pstruša

Úseky, na ktoré prebieha súťaž

• D1 Prešov, západ – Prešov, juh
• D1 Budimír – Bidovce
• D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec

Úseky, na ktoré neprebieha súťaž

• R2 Košice, Šaca – Košice, Oľšany

Počas uplynulých štyroch rokov sa otvorilo 88,4 km diaľnic a tento rok pribudne ešte 33 km na Kysuciach, pri Bánovciach nad Bebravou a pri Zvolene. Rozostavaných bolo viac ako 100 km nových diaľnic a rýchlostných ciest. Pokračovanie v tomto tempe je jedna z najväčších výziev pre novú vládu. „Na dobudovanie projektov, ktoré sú v zásobníku a dávajú zmysel, by ministerstvo potrebovalo do roku 2022 zhruba šesť miliárd eur, ktoré nemá,“ povedal minister dopravy Ján Počiatek.

Z tunela Višňové už vyrazili dva kilometre

Štát v súčasnosti čerpá finančné prostriedky z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, v ktorom je 4,037 miliardy eur na diaľnice, ale aj železnice či rekonštrukcie ciest. Eurofondy stačia na dostavbu diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami s výnimkou úseku Turany – Hubová. To znamená, že za eurofondy by sa mal do roku 2019 dokončiť diaľničný obchvat Žiliny, ktorý vodičom umožní vyhnúť sa Strečnu, a obchvat Ružomberka po D1. Počíta sa aj s obchvatom Prešova, na výstavbu ktorého však v súčasnosti ešte len prebieha súťaž. Rovnako je na tom aj košický úsek D1 Budimír – Bidovce, ktorý má byť takisto postavený ešte z eurofondov.

Okrem toho z európskych peňazí postavíme aj severný obchvat Žiliny pozostávajúci z kysuckej diaľnice D3. V súčasnosti prebieha súťaž na obchvat Čadce a vo výstavbe je úsek od Svrčinovca po hranicu s Poľskom v polovičnom profile. Na zvyšnú časť D3 od Žiliny okolo Kysuckého Nového Mesta až po Čadcu však financie z eurofondov nie sú, aj keď úseky spĺňajú podmienky na tento druh financovania.

Z rýchlostných ciest sa z eurofondov na 2014 – 2020 majú postaviť len dva úseky, oba na rýchlostnej ceste R2. Jedným z nich je obchvat Bánoviec nad Bebravou, ktorý vzniká v polovičnom profile, druhým je úsek R2 Zvolen, východ – Pstruša. Celkovo je z eurofondov teraz rozostavaných 77,23 kilometra diaľnic. Po ukončení prebiehajúcich súťaží k nim pribudne ešte 27,94 kilometra.

„Zo zostávajúcej alokácie na rýchlostné cesty bude možné ešte postaviť aj úsek R2 Košice-Šaca – Košice Oľšany,“ hovorí Martin Kóňa. Tento úsek s dĺžkou 21,5 kilometra však nepatrí do prioritného medzinárodného koridoru. Cesta má však prispieť k vybudovaniu severojužného prepojenia na východnom Slovensku, ktoré spojí Poľsko s Maďarskom. „Tieto projekty vyčerpajú celú alokáciu na diaľnice z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra až do roku 2020,“ dodáva Kóňa.

Podľa informácií Výskumného ústavu dopravného v Žiline má Slovensko zatiaľ sieť diaľnic vybudovanú na 66 percent, čo znamená, že je postavených 464 zo 705 plánovaných kilometrov (D1 až D4). V prípade rýchlostných ciest sme na tom horšie. V pláne je až 1¤165 kilometrov (R1 až R8), z ktorých zatiaľ existuje len 244 kilometrov, čo predstavuje 22 percent.

Podmienky na financovanie z eurofondov spĺňa ďalších šesť prioritných úsekov, na ktoré však finančné prostriedky už neostali. Patrí medzi ne aj kľúčový úsek diaľnice D1 Turany – Hubová, bez výstavby ktorého nebude možné diaľnične spojiť Bratislavu s Košicami prostredníctvom danej štvorprúdovky. Problematický úsek sa v minulosti mal stavať z európskych peňazí, no po zosuve pri Šútove bol z projektov vyradený. Na jeho miesto nastúpil iný, pripravenejší úsek. V súčasnosti stále nepoznáme trasovanie tohto úseku, bez ktorého plynulá D1 z Bratislavy do Košíc v roku 2020 nebude.

Rovnako by z eurofondov mohli byť financované úseky na diaľnici D3 od Žiliny, okolo Kysuckého Nového Mesta až po Čadcu. Ak by ostali financie, z európskych peňazí mohol štát postaviť aj 4¤650 metrov dlhý tunel pod Soroškou na úseku R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou. Štát nemá financie ani na spojenie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice s diaľnicou D1 v Ružomberku. Diaľničný úsek vedúci popod Donovaly minister dopravy Ján Počiatek označil ako za ďalšieho kandidáta na výstavbu cez PPP projekt.

Štát má však naplánovaných oveľa viac diaľnic a rýchlostných ciest, ktorých výstavba je vo vzdialenej budúcnosti. „Na výstavbu ďalších úsekov, tak ako sú naplánované, teda od D1 (z Bratislavy až po hranicu s Ukrajinou) po D4 (obchvat Bratislavy) a od R1 (chýbajúci úsek z Banskej Bystrice po Ružomberok) po R8 (z Nitry do Bánoviec nad Bebravou), nám chýba ďalších približne desať miliárd,“ hovorí Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného. Spolu tak štát potrebuje na výstavbu diaľnic ešte 16 miliárd eur.

Na výstavbu nových úsekov, na ktoré v súčasnosti neprebieha súťaž, bude musieť štát nájsť financie inde. Zatiaľ nie je isté, či Slovensko po roku 2020 dostane nové eurofondy. „To je zatiaľ predčasná otázka, odpoveď na ňu bude závisieť od ekonomického rozvoja SR a jej regiónov, ako aj od podoby kohéznej politiky EÚ po roku 2020. V tomto kontexte bude dôležitý vývoj počas slovenského predsedníctva,“ povedal Andrej Králik, vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Ďalšou z možností je stavať diaľnice zo štátneho rozpočtu alebo prostredníctvom PPP projektov. Európska komisia však upozorňuje, že na budovanie diaľnic môže Slovensko využiť aj iné formy financovania z európskych peňazí.

„Existuje viacero iných možností. Jednou z nich je Nástroj na prepájanie Európy (CET), v rámci ktorého sa môžu financovať dopravné projekty transeurópskych dopravných sietí (TEN-T),“ povedal Králik. Rovnako je možné na výstavbu použiť aj tzv. Junckerov investičný plán. „Tento nástroj je vhodný najmä na lokality, ktoré sa nachádzajú v rozvinutejších regiónoch EÚ, ktoré majú obmedzený prístup k eurofondom. Členské krajiny môžu využiť aj výhodné úvery a garancie Európskej investičnej banky,“ dodáva Králik. Podľa Králika je jedným z predschválených projektov, ktorý môže čerpať finančné prostriedky z Junckerovho investičného plánu, aj obchvat Bratislavy. Štát sa však aj z časových dôvodov rozhodol stavať obchvat hlavného mesta ihneď formou PPP projektu, aj keď nateraz sa stále čaká na podpis zmluvy ministrom dopravy.

Z nového Nástroja na prepájanie Európy veľa diaľnic nepostavíme. „Výška finančnej obálky, ktorá je pre dopravu pridelená Slovenskej republike, dosahuje 743 miliónov eur, čo vrátane národného spolufinancovania prestavuje sumu 874 miliónov eur,“ hovorí Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy. Tieto finančné zdroje je však možné použiť len na budovanie základnej siete TEN-T. Do nej však nepatrí len cestná infraštruktúra, ale aj vodná alebo železničná. „Zdroje finančného nástroja smerujú prioritne na výstavbu a modernizáciu železničných koridorov. Na výstavbu cestnej infraštruktúry (diaľnice) môžeme využiť len desať percent národnej obálky,“ dodáva Kóňa. To znamená, že na výstavbu ciest vrátane národného spolufinancovania môžeme použiť len 87,4 milióna eur. Štát však plánuje za tieto financie postaviť aj cestný most spájajúci Komárno s maďarským Komáromom, na ktorý dostane 47,6 milióna eur. Postaviť akýkoľvek diaľničný úsek z tohto zdroja je tak v súčasnosti nemožné.

Podľa Strategického plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 patrí medzi najväčšie priority dostavba diaľnic D1 a D3. Obe štvorprúdovky sú súčasťou Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). „Sieť diaľnic a rýchlostných ciest primárne zabezpečuje dopravné spojenie medzi centrami medzinárodného a národného významu, z čoho vyplýva, že ich trasovanie a prioritizácia výstavby v podmienkach SR je podmienená v prvom rade rozvojovými strategickými materiálmi na európskej úrovni,“ hovorí Štefan Machciník z Výskumného ústavu dopravného. Na Slovensku ide najmä o spojenie so susednými štátmi v smere východ – západ a sever – juh.

V budúcnosti sa pravdepodobne zmení aj prioritizácia jednotlivých úsekov. „Dá sa očakávať, že po roku 2020 bude práve posúdenie benefitov (úspora jazdných časov, prevádzkových nákladov vozidiel a zníženie nehodovosti) a disponibilnosť finančných prostriedkov zohrávať významnú úlohu v rámci prioritizácie výstavby ďalších úsekov diaľnic a rýchlostných ciest,“ dodáva Machciník.