Cena R1 je vecou názoru

Pri analýze finančnej výhodnosti výstavby rýchlostnej cesty R1 vláde vyšlo, že mierne výhodnejší je konvenčný model pred verejno-súkromným partnerstvom (PPP). Či si pod konvenčným modelom máme predstaviť aj to, že okrem peňazí zo štátneho rozpočtu by sa na výstavbu použili aj eurofondy, ministerstvo financií neosvetlilo. Pritom je to podstatné. Miernu finančnú nevýhodnosť PPP projektu však vyvážili iné kvality, na ktoré poukázalo ministerstvo dopravy. Tie rezort financií nakoniec presvedčili.

Dnes vieme, že štát za 30 rokov prevádzky R1 zaplatí súkromnému koncesionárovi 3,4 miliardy eur, pričom investičná hodnota projektu je podľa ministerstva financií 903 miliónov eur bez DPH. Víťazné konzorcium však vyhralo s ponukou 1,5 miliardy eur. Čo vlastne znamenajú tieto čísla? Napríklad: Keby ste si na 30 rokov uložili 903 miliónov eur s požiadavkou na konečné zhodnotenie vo výške 3,4 miliardy eur, banka by vám musela túto sumu úročiť 4,6 percenta. Je to málo alebo veľa?

 
Politici to mohli aj odfláknuť, lebo o ich peniaze nejde a potrebujú voličom ukázať hotové dielo.

Výhodou PPP projektov je to, že koncesionár je motivovaný postaviť dielo včas a v takej kvalite, aby ho prevádzka a údržba stáli čo najmenej. Z 30-ročných výnosov, ktoré koncesionár získa od štátu, sa však nestanú čisté zisky. Z týchto peňazí sa okrem samotnej výstavby R1 zaplatí napríklad aj jej prevádzka, údržba a úroky bankám. Ako je už naznačené, posúdiť výhodnosť PPP projektu oproti onému konvenčnému modelu je teda veľmi komplikovaná záležitosť. Zvlášť to platí na Slovensku, kde neexistuje „empirická metóda“, ako to robiť tak, aby v nej boli zohľadnené domáce pomery - čiže reálne ceny za výstavbu, prevádzku, údržbu diaľnic a rýchlostných cien, ako aj ďalšie kvalitatívne a kvantitatívne parametre, vrátane  rôznych rizík.

To, koľko štát nakoniec zaplatí koncesionárovi za R1, bude závisieť od vývoja inflačných indexov, ktoré zvýšia náklady, ale aj od sankcií, zrážok a výnosov z refinancovania, ktoré si bude môcť uplatniť ministerstvo dopravy podľa zmluvných podmienok. Tie sú nakoniec zásadná vec, aby bol PPP projekt z pohľadu verejnosti a verejných financií výhodný. Ako sa teda o vládou schválenej zmluve vyjadril garant - ministerstvo financií? „Ministerstvo konštatuje, že navrhovaná koncesná zmluva vytvára všetky potrebné predpoklady na úspešnú realizáciu a fungovanie PPP projektu rýchlostnej cesty R1.“ Veríte, neveríte?

Keď to zhrnieme, z pohľadu daňového poplatníka je výhodnosť výstavby diaľnice R1 formou PPP otázkou legitímnej požiadavky, či predstavitelia štátu, ministri a ich aparáty urobili všetko preto, aby sa v zložitej alchýmii historických dát, súčasných, budúcich hodnôt, merateľných a nemerateľných výhod a nevýhod zorientovali a múdro rozhodli. Lenže politici to mohli aj odfláknuť, lebo o ich vlastné peniaze nejde a navyše potrebujú voličom čím skôr ukázať hotové dielo.

Keď Ivan Gašparovič v pondelok verejne blahoželal prechladnutému ministrovi Vážnemu za uzavretie koncesionárskej zmluvy, dal jasne najavo, že múdremu úsudku vlády bezhranične verí. Lenže, akú hodnotu má dnes jeho úsudok. Takže primeranosť ceny za výstavbu, prevádzku a údržbu vyše 50 kilometrov cesty vo výške 3,4 miliardy eur zostáva len vecou názoru. Dosť málo.