Cesty stavajú pomalšie, ako chceli. Pozrite sa, za aké zaplatíte

Jazda cez mesto či obec je opäť bezplatná. Ďalšie zmeny ešte majú prísť.

1. Po akých cestách sa bude jazdiť

Tento rok by mali začať autá premávať po 31 nových kilometroch diaľnic a rýchlostných ciest. Väčšinu z nich tvoria úseky na hlavnej dopravnej tepne D1.

Prevádzkyschopný by na nej mal byť tento rok úsek pri Martine aj časť pri Levoči. Zvyšok spomínaného prírastku predstavuje obchvat Žiaru nad Hronom vo forme rýchlostnej cesty.

2. Čo začnú stavať

Štát sľubuje, že tento rok rozostavia ďalších vyše 46 kilometrov diaľnic a rýchlociest. Pôjde o práce na vládnych prioritách, čiže hlavne D1, ale rozkopú sa aj časti južnej cesty R2 či prepojky na Poľsko, D3.

3. Čo môže plány štátu skomplikovať

Či štát svoje plány splní, je otázne. V minulosti sme videli, ako sa naťahovali tendre o diaľničné zákazky. O tie aktuálne sa navyše uchádzajú aj firmy, ktoré Najvyšší súd usvedčil z kartelu.

Čaká sa teraz na rozhodnutie, či tieto spoločnosti budú môcť vôbec vo verejných obstarávaniach figurovať, alebo ich má štát zo súťaží vylučovať.

Príkladom je úsek pri Žiline s vyše sedemkilometrovým tunelom Višňové. Najlacnejšie ho núka postaviť konzorcium Skanska – Strabag s ponukou znejúcou na 338 miliónov eur.

O čosi drahšia je druhá najnižšia ponuka od Doprastavu. Všetky tri spomínané firmy boli súčasťou kartelu, ktorý Najvyšší súd osvedčil.

Škrt cez rozpočet môže priniesť aj ochrana prírody, najmä medveďov a rysov. Stále sa čaká, či sa bude musieť časť D1 pri Ružomberku úplne prekresliť z povrchového na tunelový variant.

4. Aká bude cesta

Aj keby bola D1 v roku 2019 hotová podľa plánov, v tuneli Branisko sa bude stále jazdiť oboma smermi iba v jednom pruhu.
Ako dôvod sa spomína to, že tadiaľ vraj chodí príliš málo áut na to, aby sa musel tunel bezodkladne rozširovať.

5. Ako sa platí za cesty

Pre bežných vodičov tento rok zmenu v cene za diaľničné nálepky nepriniesol. Ročná vychádza stále na 50 eur, mesačná na 14 a desaťdňová na desať eur.

Dynamickejšie je to v kamiónovej doprave. Od začiatku roka štát zmenil mýtne sadzby. Nevýhodné je to pre tých, ktorí majú menej ekologické kamióny.

Čosi málo by mali ušetriť kamionisti jazdiaci na ekologických nákladiakoch. Na ceste medzi Trnavou a Nitrou môžu ušetriť zhruba 40 centov. Tá istá cesta vyjde kamión s vysokými emisiami po novom o zhruba euro drahšie.

6. Intravilány opäť zadarmo

Skutočný škrt cez rozpočet priniesla dopravcom januárová novinka: spoplatnenie intravilánov miest a obcí mýtom.

Predtým platili počas jazdy po ceste len po vstup na intravilán a potom ďalej, keď ho opustili. Takto do systému, v ktorom mýtu podliehalo niečo cez 2030 kilometrov ciest, pribudlo vyše 900 novospoplatnených kilometrov.

„Z pohľadu nákladov našej firmy to znamenalo nárast o 23 percent,“ vysvetľuje Ľubomír Hadvičák zo spoločnosti Hadvičák, ktorá kamiónmi obsluhuje hlavne automobilový priemysel.

Novú nákladovú záťaž napokon po hrozbe štrajkov dopravcov v polovici marca zrušili.

7. Jazdiť bez platenia mýta

Marcová zmena nebola tohtoročnou poslednou. Pripravuje sa systém, v ktorom by dopravcovia mohli ísť pri platbe mýta aj do mínusu.

Dôvodom je to, aby sa im nestávalo, že si napríklad nevšimnú miesto, kde sa dá dobiť kredit na palubnej jednotke a zvyšok cesty to už nestihnú a jazdia načierno.

Debatuje sa o tom, že výška debetu by bola 12 eur. Táto suma zohľadňuje napríklad aj riziko, že by zahraniční vodiči prešli kúskom slovenskej diaľnice D2 bez zaplatenia. Suma za prejazd je totiž veľmi nízka.

Problém podľa neoficiálnych informácií nastáva pri debate o tom, ako často bude môcť ísť dopravca do debetu. Hovorí sa o tom, že štát by debet na mýtnom strpel iba raz za pol roka.

8. Pokuty po raste klesnú

Ak sa vyhodnotí, že kamionista jazdil bez zaplatenia mýta, môže dnes na mieste zaplatiť pokutu až do 1500 eur. Na takúto úroveň sa pokuty zvýšili od začiatku tohto roka.

Teraz sa plánuje, že opäť klesnú. Vyššie pokuty by mali byť už len pri opakovanom obchádzaní mýta.

9. Ďalšie jednotky nebudú

Na druhej strane pribudlo od nového roka 225 kilometrov spoplatnených ciest prvej triedy.

Ďalšie by už ministerstvo dopravy okrem novopostavených nemalo do mýtnej siete pridávať.

10. Dvojky a trojky sú otázne

Mýtne poplatky po novom hrozia za používanie ciest druhej a tretej triedy. Mýtny systém teraz sleduje pohyb kamiónov po nich, aby sa zistilo, či a kadiaľ cez cesty nižšej triedy obchádzajú mýtom spoplatnené cesty. Sledovanie bude trvať do konca júna.

Ministerstvo dopravy hovorí, že je proti platbám mýta za dvojky a trojky. Dopravcovia si to však majú vydiskutovať so župami.

„Po vyhodnotí monitoringu sa na základe výsledkov samosprávne kraje rozhodnú, či a na ktorých úsekoch ciest druhej a tretej triedy zavedú mýto,“ povedala Hana Danová, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

11. Nižšia cestná daň

Župy zároveň onedlho stratia kontrolu nad daňou z motorových vozidiel. Tá by mala prejsť pod štát, a to preto, aby sa neplatila v každom kúte Slovenska v inej výške.

Napríklad v bratislavskej župe zaplatí podnikateľ za osobné auto v závislosti od objemu motora daň od 67,18 do 235,14 eura. V žilinskej samospráve je to od 61,34 do 214,69 eura.

„Jednotná daň bude pod dnešným priemerom dane z motorových vozidiel,“ avizuje minister financií Peter Kažimír. Detaily nie sú známe.

12. Položka pre kamióny

Výraznejšou zmenou by nová cestná daň mohla byť pre dopravné firmy. Za bežný kamión odvedú ročne v priemere 2100 až 2200 eur na dani z motorových vozidiel, vysvetľuje Pavol Reich zo združenia dopravcov Česmad.

Rozdiely medzi jednotlivými krajmi nie sú pri základnej sadzbe klasického 40-­tonového kamióna príliš výrazné. Reč je zhruba o niekoľkých desiatkach eur.

Dôležité bude to, ako upraví štát ako nový správca cestnej dane zľavy odvíjajúce sa od toho, ako ktorý kamión znečisťuje životné prostredie. Dnes ekologické zľavy v najväčšej miere poskytuje banskobystrická župa. Reich hovorí až o 20-­percentnej zľave.

Sadzby nižšie ako priemer môžu stále pre niektorých znamenať zdražovanie, myslí si zasa Rudolf Páleš z firmy Steindorfer.

Nový systém cestnej dane má byť účinný od začiatku budúceho roka. Keďže daň sa platí za rok dozadu, prvýkrát môžu zmenu vodiči a dopravcovia pocítiť v januári v roku 2016.

Čo sa vyčíta cestnej dani

• To, že sa v jednotlivých župách platí rôzna daň vidia podnikatelia ako diskriminujúce.
• Tiež platí, že niektoré župy sa musia starať o väčší počet kilometrov ciest, zatiaľ čo dane vyberajú od viacerých dopravcov.
• Bratislavská župa sa stará o 511 km ciest nižšej triedy a tento rok očakáva na cestnej dani 34 mil. eur.
• Banskobystrická župa spravuje 2 465 km ciest a ročne na dani vyberie zhruba 13 mil. eur.
• Po novom určí daň štát. Bude jednotná a nižšia ako dnešný priemer cestnej dane žúp.

Podrobne monitorujeme:

Čadca, diaľnica D3

Prešov, diaľničný obchvat, tunel

Bratislava, diaľnica D4, nultý okruh

Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku, výstavba a prevádzka

2007/669 O opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic - zákon