Chceli pôdu, dostanú peniaze

Potomkovia grófa pristúpili na zmier preto, že chceli späť vlastnú pôdu. Nedostanú ju. Vláda definitívne rozhodla, že potomkom grófa nedá pôdu, ktorú chceli, ale radšej peniaze.

Bratislava - Potomkovia grófa Révaya uzavreli zmier so Slovenskou republikou hlavne preto, lebo chceli prioritne získať späť svoje pozemky.

V dohode sa píše, že vláda sa môže rozhodnúť, či im vráti pôdu, alebo peniaze. Rozhodla sa pre peniaze – 150 miliónov korún im pošle na účet do pol roka. Potvrdila to zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom v Štrasburgu Marica Pirošíková.

„Zatiaľ sme oficiálne rozhodnutie vlády nedostali, v prípade že bude také, ako naznačuje stanovisko pani Pirošíkovej, tak ho zoberieme na vedomie,“ povedal Ladislav Rosival, jeden z potomkov grófa. Hovorí však, že „pokiaľ by vláda svoje rozhodnutie zmenila v prospech vydania nehnuteľností, tak by sme takýto postup privítali“.

Pirošíková nechcela povedať, prečo štát uprednostnil vyplatenie hotovosti.

Gróf Ladislav Révay prišiel o pozemky na základe konfiškácie Národnej rady. Potomkom trvalo šestnásť rokov, kým sa dočkali navrátenia majetku.

Štát im ho totiž odmietol vydať celý – asi 1500 hektárov pôdy – a odvolával sa na to, že v zákone je obmedzenie, podľa ktorého každý môže získať maximálne 250 hektárov pôdy.

Révayovci však požiadali o vrátenie majetku v roku 1992 v čase, keď obmedzenie zo zákona na istý čas vypadlo.

Za pravdu im dal až Európsky súd pre ľudské práva, ktorý tento týždeň schválil zmier medzi Slovenskom a nimi.

Štát na zmier pristúpil, pretože stanovisko štrasburského súdu, keď prijal sťažnosť na ďalšie konanie, naznačovalo, že by prehral.

Ľudia sa na odobrané majetky vrhli

Ako k vyvlastneniu Ré­vayovcov po vojne došlo?

„Ich majetok bol skonfiškovaný na základe nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 104/1945. Je to konfiškácia, kolaborantov, zradcov, Maďarov a Nemcov.“

Kolaborovali s fašistickým režimom?

„Nie, nemáme o tom žiadne doklady. Jediné, čo mohlo prekážať, že sú Maďari.“

Ako to bolo so šľachtou po vojne?

„Boli veľkostatkári, veľkí pozemkoví vlastníci, vtedy sa už titul nebral do úvahy. Poznačila ich už pozemková reforma po 1. svetovej vojne. Mala sociálny podtón, pôda sa mala rozdeľovať maloroľníkom, vtedajší štátni predstavitelia chceli povzniesť slovenskú chudobu. Po 2. svetovej vojne to ešte stále mysleli takto. Sociálny princíp bol veľmi silný aj u inteligencie. My to dnes možno inak chápeme, komunisti to veľmi zradikalizovali. A potom, bola vojna, išlo o potrestanie zradcov a do jedného vreca hádzali aj tých, ktorí tam nepatrili. O tom, koho skonfiškujú, rozhodovali miestne orgány, revolučný národný výbor.“

Ako vnímali Révayovcov ľudia?

„Miestni občania sa na majetky vyslovene vrhli. Neboli už chránené, nebol tam žiadny majiteľ ani správca. Urobili to ešte pred konfiškáciou. Toto je celoslovenský problém, dialo sa to vo všetkých objektoch okrem troch – Betliar, Hodkovce a Orlové. Je ich okolo 450. Ladislav Révay písal na povereníctvo školstva a kultúry, žiadal o preverenie konfiškácie, chcel vedieť, čo všetko mu odviezli a kam. Zaujímavé je, že mu odpovedali, že keďže ide o konfiškát podľa Benešovho dekrétu číslo 108/1945, tak nepokladajú za povinnosť vôbec mu oznámiť, čo zobrali.“

Údajne mu zobrali aj všetky osobné veci. Čo si pod tým máme predstaviť?

„On už vtedy býval v Bratislave na Špitálskej ulici, zázemie mal tam. Ale kaštieľ mal zariadený, bola tam rodová galéria. Predstavte si, že vám skonfiškujú majetok tak, že si nemôžete zobrať ani fotografiu rodičov. Napríklad, keď Andrássyovcov vyhadzovali z Betliara, na hranici im vyhadzovali aj župany z kufrov.“

Prečo žil v Bratislave?

„Veľkostatkári už potom na svojich majetkoch nežili. Používali ich skôr ako letné sídla, mali správcov, ktorí sa starali. Každý z nich mal byt v meste, spôsob života sa menil.“

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.