Chorvátsko možno vyhlási kvôli vysokým dlhom bankrot

Zahraničné zadlženie Chorvátska súvisí s veľkými infraštruktúrnymi projektmi, predovšetkým budovaním diaľničnej siete.

Záhreb - Chorvátsko by mohlo ísť na budúci rok po argentínskej ceste. Tento názor sa v posledných dňoch dosť často objavuje v denníkoch tejto balkánskej krajiny. Jej zahraničný dlh dosiahol 34,4 miliardy eur (1,04 bilióna Sk), čo je 89,1 % chorvátskeho hrubého domáceho produktu (HDP). Štát so 4,4 milióna obyvateľov sa môže dokonca dostať do situácie, že na budúci rok bude musieť vyhlásiť bankrot.

Štátne orgány a centrálna banka však upokojujú verejnosť i zahraničných veriteľov. "Chorvátsku nehrozí opakovanie argentínskeho scenára," uviedol pre agentúru DPA Mladen Vedris, ktorý bol jedným z hlavných hospodárskych poradcov bývalého chorvátskeho premiéra. Dodal, že Záhreb má vysoké devízové rezervy. Centrálna banka uviedla, že v 1. štvrťroku predstavovali jej menové rezervy 10 miliárd eur (303,42 miliardy Sk) a v porovnaní s rovnakým obdobím vlani vzrástli o 3,7 miliardy eur (112,27 miliardy Sk).

Vnútorný dlh chorvátskych podnikov a obyvateľov dosiahol 32 miliárd eur (970,94 miliardy Sk). Obyvatelia sa na ňom podieľajú 15 miliardami eur (455,13 miliardy Sk), ktoré použili na osobnú spotrebu. Podľa experta centrálnej banky Zarka Miljenoviča ide o číslo, ktoré by nemalo znepokojovať, lebo ide o dlhy, ktoré sa nakopili za posledných 10 rokov. Na upokojenie domácej verejnosti dodal, že v iných krajinách sú dlhy podnikov a obyvateľov ešte podstatne vyššie.

Zahraničné zadlženie Chorvátska súvisí s občianskou vojnou v rokoch 1991 až 1995 a veľkými infraštruktúrnymi projektmi, predovšetkým budovaním diaľničnej siete.

Z hľadiska získavania zahraničných devíz je najsilnejším chorvátskym odvetvím turistika. Vlani priniesla krajine príjmy vyše 7 miliárd eur (212,39 miliardy Sk). Experti sa zhodujú na tom, že toto odvetvie ešte ani zďaleka nedosiahlo maximálnu hranicu svojho rozvoja.

Hlavné riziko Chorvátska na budúci rok súvisí s tým, že musí splatiť 7 miliárd eur dlhov (212,39 miliardy Sk) a 1,4 miliardy eur (42,48 miliardy Sk) úrokov. Deficit štátneho rozpočtu by mal pritom dosiahnuť 3,5 miliardy eur (106,20 miliardy Sk). Najpodstatnejšou otázkou je, za akých podmienok dosiahne krajina na medzinárodnom finančnom trhu prístup k úverom, ktorými by splatila staré dlhy, z nových by niekoľko rokov splácala len úroky.

Informovala o tom agentúra DPA.