Či Národná diaľničná spoločnosť spadne do verejných financií, ešte nie je známe

Slovensko musí na verdikt Eurostatu o dosahu diaľničnej spoločnosti na deficit verejných financií čakať. Eurostat to včera napriek očakávaniam nezverejnil.

Či Národná diaľničná spoločnosť spadne do verejných financií, ešte nie je známe

Eurostat prekvapil. Stále mlčí

Slovensko musí na verdikt Eurostatu o dosahu diaľničnej spoločnosti na deficit verejných financií čakať. Eurostat to včera napriek očakávaniam nezverejnil.

BRATISLAVA - Dlho očakávané rozhodnutie Eurostatu o tom, ako máme počítať deficit rozpočtu s dosahom na zavedenie eura síce prišlo, ale nie úplné. Štatistický úrad EÚ rozšíril náš verejný rozpočet o Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Spolu s ďalšími zmenami v účtovníctve rozpočtu to však prinieslo len drobné zmeny, aj to iba za minulé roky. Podstatnú informáciu, na ktorú vláda aj finančné trhy čakali, Eurostat nezverejnil.

Otáznik visí nad Národnou diaľničnou spoločnosťou. Stále nie je isté, či sa stane súčasťou verejných financií. Ak áno, môže to zvýšiť schodok rozpočtu v tomto roku o štyri až päť miliárd korún, čo sú približne dve desatiny percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Plán je pritom 2,9 percenta HDP. Po započítaní dlhu diaľničnej spoločnosti by sa tak deficit mohol dostať nad tri percentá HDP. Túto hranicu však nesmieme tento rok prekročiť, ak chceme v januári 2009 zaviesť euro. O diaľničnej spoločnosti by podľa informácií denníka SME mal Eurostat informovať nasledujúci mesiac alebo až na budúci rok v januári.

Palko: Nebude problém

Ministerstvo financií ešte pretým, ako z Eurostatu informácie unikli, znížilo odhad schodku verejných financií na tento rok z 2,9 na 2,7 percenta HDP pre vysoký ekonomický rast. To znamená, že aj keby sa diaľničná spoločnosť stala súčasťou verejného rozpočtu, euro by to neohrozilo. Problém by mohol nastať, ak by Eurostat stanovisko zverejnil až na budúci rok a vplyv na rozpočet by bol viac ako uvažovaných štyri až päť miliárd korún. Ministerstvo financií však tvrdí, že veci má pod kontrolou. „Deficit 2,9 percenta HDP na tento rok bude dodržaný. Vnímam ho ako maximálny a myslím si, že bude ešte nižší,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Ministerstvo sa podľa neho pripraví aj na možnosť, že Eurostat tento rok nepovie k rozpočtu už nič a vyjadrí sa neskôr. „Pri konečnom nastavení tohtoročného deficitu musíme započítať aj možné riziká,“ povedal Palko. To by napríklad mohlo znamenať, že vláda nevyplatí vianočný príspevok pre dôchodcov tento, ale až na budúci rok. Ministerstvo financií v nasledujúcich týždňoch zverejní odhad schodku za tento rok. Včerajší údaj Eurostatu, že deficit bez diaľničnej spoločnosti by mohol byť 2,67 percenta HDP, už teda nie je aktuálny.

Vzniklo to za Mikloša

Problémy okolo Eurostatu a diaľničnej spoločnosti vznikli začiatkom minulého mesiaca. Vtedy boli na Slovensku na pravidelnej návšteve ľudia zo štatistického úradu únie. Úradníkom z ministerstva financií povedali, že do rozpočtu by mali zahrnúť aj Národnú diaľničnú spoločnosť, pretože podobné inštitúcie dáva do verejných financií aj Česko či Maďarsko. Diaľničná spoločnosť vznikla ešte za minulej vlády. Povolenie na to, aby nebola súčasťou rozpočtu dal vtedajší minister financií Ivan Mikloš. Niektorí ekonómovia, napríklad Ján Tóth s ING Bank to vtedy kritizovali. Eurostat v tom období však súhlasil s tým, aby diaľničná spoločnosť do verejného rozpočtu nepatrila.

Euro vymeníme asi výhodnejšie

Keď minulý mesiac unikli z Euro­statu informácie, že Slovensko musí zvýšiť schodok verejných financií a s eurom môže byť problém, koruna sa výrazne oslabila. Po dlhých týždňoch sa dokonca dostala nad hranicu 34 korún za euro. Po vyjadreniach premiéra Fica, že vláda je pripravená šetriť, nastal obrat. Koruna sa mierne posilnila. V súčasnosti stagnuje a čaká na Eurostat. Ekonóm Slovenskej sporiteľne Michal Mušák si myslí, že ak nepovie nič prekvapivé a potvrdí očakávania, že vláda prípadné zmeny zvládne, koruna sa začne posilňovať.

Potom je podľa Mušáka reálne, že Slovensko bude druhýkrát meniť takzvanú centrálnu paritu. Centrálna parita je oficiálny stredový kurz koruny k euru, ktorý Európska únia a Národná banka určili pri našom vstupe do systému výmenných kurzov ERM II v novembri 2005. V ňom musí krajina zotrvať najmenej dva roky pred zavedením eura. Od oficiálneho kurzu sa môže odchýliť hore alebo dolu o 15 percent. V roku 2005 sa kurz určil na 38,455 koruny za euro. V polovici marca tohto roka sa však musel pre posilnenie našej meny kurz zlepšiť v náš prospech na 35,442 koruny za euro. „Centrálnu paritu zrevalvujú druhýkrát a na tejto novej, silnejšej úrovni sa stanoví aj konečný konverzný kurz, pri ktorom sa budú vymieňať koruny za eurá pri vstupe do eurozóny,“ povedal Mušák. Doteraz ani jedna krajina nerobila dve revalvácie stredového kurzu oproti euru. „S týmto precedensom by nemal byť problém,“ myslí si Mušák. Očakáva, že nová centrálna parita by mohla byť okolo 32,5 koruny za euro.