Čo robiť v prípade nečinnosti „pamiatkárov“ pri konaní o stavebné povolenie?

Podal som projekt pre stavebné povolenie na vyjadrenie do krajského pamiatkového úradu (elektronicky). Napriek viacerým apelom mailom aj telefonicky (mám zoznam mailov a hovorov) sa KPÚ nevyjadril v zákonnej lehote - 30 dní. Na 45. kalendárny deň som zaslal do KPÚ vyhlásenie že ich nevyjadrenie beriem ako plný súhlas so zaslaným projektom. O cca 3 dni mi prišlo vyjadrenie z KPÚ.

Otázka je, či toto vyjadrenie môžem ignorovať keďže v stavebnom zákone platí ak sa zúčastnená strana nevyjadrí do 30 dní tak sa to berie ako súhlasné stanovisko.

Dobrý deň,
 
k Vašej otázke o vyjadrenie právneho názoru k platnosti/neplatnosti stanoviska KPÚ , získaného na žiadosť občana na 48. deň od elektronického podania, zaujímam toto stanovisko.
 
Z Vašej otázky mi je zrejmé, že s najväčšou pravdepodobnosťou by ste radi zahájili stavebné práce alebo zmenu spôsobu užívania nehnuteľnosti (stavby) podliehajúcej ochrane podľa štvrtej časti zákona o ochrane pamiatkového fondu, na ktoré už máte vyhotovený aj projekt. Stavebný úrad došiel k záveru, že na uvedené bude potrebné stavebné povolenie. Preto je potrebné stavebnému odboru obecného úradu v mieste, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia.  
 
Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné povolenie je potrebné priložiť:
 
a) doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej,
b) projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch vyhotoveniach; ak ide o stavby podľa § 45 ods. 6 písm. a) zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním,
c) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce,
d) doklady o rokovaniach s účastníkmi stavebného konania, ak sa konali pred podaním žiadosti,
e) kópia všeobecne záväzného nariadenia o schválení územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje,
f) ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, vyhlásenie stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby.
 
Stavebný úrad oznámi začatie konania o stavebné povolenie dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.
 
Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
 
Podľa § 140a ods. 1 zákona č. 70/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „STZ“) sa dotknutým orgánom rozumie:
 
a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,
b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá,
c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
 
Vaše stavebno-správne konanie o vydanie stavebného povolenia sa podľa všetkého dotýka aj záujmu chráneného predpisom o kultúrnych pamiatkach, preto ako dotknutý orgán je zároveň aj účastníkom konania Krajský pamiatkový ústav (ďalej len „KPÚ“).
 
Z otázky mi nie je jasné, či žiadosť o stavebné povolenie bola podaná. V rozhodujúcej praxi stavebných úradov sa totiž veľmi často stáva, že úrady nepovažujú žiadosť za úplnú, pokiaľ občan nepredložil kladné stanoviská dotknutých orgánov.
 
Ich zoznam stavebný úrad vystavuje občanovi – stavebníkovi pri osobnej návšteve stavebného úradu, na ktorú občan prichádza s úmyslom poradenstva pri podaní žiadosti o stavebné povolenie. Súčasne s odovzdaním zoznamu stavebný úrad občana vyzve, aby zabezpečil stanovisko v zozname uvedených dotknutých orgánov, že proti zamýšľanému stavebnému konaniu nemajú námietky.
 
Podľa § 61 ods. 6 STZ: Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. 
 
Vyššie citovaná vyhláška, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, zas pre zmenu v § 8 ods. 2 písm. c)zaväzuje priamo žiadateľa o stavebné povolenie doložiť k žiadosti rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.
 
A v tomto ja práve vidím zákonný nesúlad hlavného osobitného predpisu s vyhláškou. Dochádza pritom k duplicite zabezpečovania stanovísk zo strany správneho orgánu ale aj občana, z ktorého vyvstávajú otázky:

  • prečo si musí zabezpečovať sám stavebník stanoviská dotknutých orgánov podľa vyhlášky, keď sú tieto orgány podľa STZ povinné reagovať na upovedomenie stavebného úradu?
  • Ak raz už občan to stanovisko zabezpečil podľa povinnosti z vyhlášky, prečo musí ex elege stavebný úrad ešte raz dotknutý orgán upovedomiť?

Vyhláškou rozumieme všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvami alebo ostatnými na to zmocnenými ústrednými orgánmi štátnej správy, a to na základe zákonov a v ich medziach. Je to právny predpis nižšej právnej sily ako je zákon, preto keď dochádza k situácii, že vyhláška je v rozpore zo zákonom, platí to čo hovorí zákon. V právnej terminológii to nazývame zásadou Lex superior derogat legi inferiori.
 
Na základe uvedeného sa po právnej stránke nestotožňujem s prístupom stavebných úradov, ktoré nepriamo nútia občanov si stanoviská od dotknutých úradov zabezpečovať vo vlastnej réžii, čo je zrejme aj Váš prípad a preto riešite dilemu s KPÚ obsiahnutú v otázke.
 
Pri zabezpečovaní si stanovísk v réžii občana je ďalším problémom aj skutočnosť, že v tomto prípade neplynie dotknutým orgánom procesná lehota ustanovená STZ na vydanie stanoviska, resp. vydania súhlasu/nesúhlasu.
 
Ak ich však o podaní žiadosti o stavebné povolenie upovedomí stavebný orgán, plynie im lehota rovnaká ako tá, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. V tomto prípade v otázke (s výnimkou Vami uvádzanej lehoty 30-tich dní), správne konštatujete fakt, že ak sa dotknutý orgán stavebnému úradu nevyjadrí v zákonom stanovenej lehote, berie sa to ako jeho súhlasné stanovisko.
 
V otázke ďalej neuvádzate, či ste elektronické podanie KPÚ podpisovali zaručeným elektronickým podpisom (ďalej len „ZEP“).
 
Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku (ďalej len „SP“) platí, že: Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.
 
Občiansky zákonník zas v § 40 ods. 4 vety druhej uvádza: Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
 
Preto ak ste podanie urobili elektronicky bez opatrenia ZEP, ktorého získanie podlieha cyklu ustanoveného v osobitnom zákone, podanie nie je možné brať ako relevantné podanie elektronickým prostriedkom. Platí teda analogicky zásada pre podania telegraficky alebo faxom a teda ste boli povinný toto podanie doplniť úradu písomne alebo ústne do jeho zápisnice do troch dní.
 
Ak ste tak neučinili, umárnili ste uvedenú procesnú lehotu a tak KPÚ na Vaše podanie nebol povinný prihliadnuť. Preto v tomto prípade mu jeho „nečinnosť“ nemôžete mať za zlé.
 
V prípade ak ste elektronické podanie opatrili ZEP, na rozhodnutie o vašom podaní sa vzťahuje § 49 a nasl. SP, kde sa uvádza:

  • V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
  • V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán.

Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
 
V tomto prípade v otázke správne uvádzate lehotu 30-tich dní, avšak nesprávne uvádzate fakt, že nečinnosť KPÚ sa berie ako jeho súhlasné stanovisko.
 
Ďalej platí ustanovenie § 50 SP proti nečinnosti orgánov, ktoré hovorí: Ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote nato ustanovenej.
 
Bolo teda potrebné sa obrátiť na orgán druhej inštancie, ktorým je vo Vašom prípade Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, tel.: 02/20464111.
 
Vy ste však na 45-ty deň zaslali KPÚ urgenciu s upozornením, že nečinnosť považujete za kladné stanovisko. Upozornenie nebolo síce v súlade so zákonom, ale zrejme po psychologickej stránke na úrad zabralo. Uvádzate totiž, že tri dni nato (48. deň od podania) Vám požadované stanovisko bolo doručené.
 
Nie je mi celkom jasné, prečo ho chcete ignorovať, keď ste naňho takú dlhú dobu čakali. Je vo Váš neprospech?
 
Ak áno, môžete ho teoreticky ignorovať.
 
Podajte v tom prípade skompletizovanú žiadosť o stavebné povolenie stavebnému úradu bez stanovísk dotknutých orgánov a trvajte na tom, aby stavebný referent začal stavebné konanie. Ak bude mať zato, že nedoručením stanovísk žiadosť nie je úplná, argumentujte tým, že STZ má prednosť pred vyhláškou a stavebný úrad je zo zákona povinný v rámci konania o stavebné povolenie tieto stanoviská zabezpečiť.
 
Ak bude stavebný referent trvať na svojom, podajte nadriadenému stavebnému úradu žiadosť o odstránenie nečinnosti stavebného orgánu prvého stupňa a zároveň ho upozornite, že nečinnosťou Vám môže byť spôsobená škoda (nemôžete stavať, rekonštruovať, atď...), ktorú si budete následne vymáhať súdnou cestou.
 
Po začatí stavebného konania bude ex offo upovedomený KPÚ ak dotknutý orgán, ale s tým rozdielom, že mu začne plynúť procesná lehota podľa § 61 ods. 6 STZ. Pokiaľ si ju vlastnou nečinnosťou umárni, bude sa mať zato, že proti stavebnému povoleniu nemá námietky a vydáva kladné stanovisko.
 
Ak však v danej lehote zareaguje, môžete si byť istý, že poskytne identické stanovisko ako poskytol Vám v elektronickej podobe. Ak bolo záporné, je to dôvod nato, aby stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietol.
 
S úctou
 
Erik Múcska

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Nový stavebný zákon: Prehľad základných princípov nového zákona

Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...

Výstavba diaľnic sa má urýchliť, prezidentka odobrila novelu zákona

V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...

Novela zákona urýchli výstavbu diaľnic aj o viac ako rok, vyhlásil Doležal

Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...

Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...