Čoho sa tak bojí(me)?

Nepochopiteľná reakcia pre­miéra Roberta Fica po tom, ako bol pristihnutý pri spáchaní dopravného priestupku, je ďalším dôkazom – ak ešte vôbec nejaký potrebujeme – že slovenská identita je veľmi vratká.

Neexistuje dôvod, pre ktorý by sme mali v politickej kultúre zaostávať za Spojenými štátmi či Malajziou. Tam sa politici pristihnutí pri spáchaní priestupku správajú inak ako tu.

Nepochopiteľná reakcia pre­miéra Roberta Fica po tom, ako bol pristihnutý pri spáchaní dopravného priestupku, je ďalším dôkazom – ak ešte vôbec nejaký potrebujeme – že slovenská identita je veľmi vratká.

Namiesto toho, aby sa k svojmu priestupku postavil ako štátnik alebo stačilo by – ako muž, bagatelizoval ho a napadol „útočníkov” vulgárnym výrokom: „Na mne sa odbavuje doslova každý deň.” Má pravdu, nedovolené otáčanie sa v križovatke nie je „nebezpečný zločin ohrozujúci celú Bratislavu”. Na druhej strane, neschopnosť pred­sedu vlády vyrovnať sa s pre neho nepohodlnými faktami už viackrát zničila čo i len pokus o nadviazanie racionálnej diskusie s vládou, ktorú Fico vedie. A to sa stáva hrozbou pre celú krajinu.

Ako s najväčšou pravdepodobnosťou dokážu reakcie v internetovej diskusii na tento komentár, cudzinci, ktorí nechvália všetko, čo je slovenské – od hokeja po halušky – riskujú vážnu urážku. Slováci, ktorí veci vnímajú podobne, sú tolerovaní len o čosi viac. Táto vzťahovačnosť a neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku je však zničujúca nielen pre krajinu, ale aj pre samotných občanov. Núti spoločnosť konať neprimerane.

Prečo ľudia s právom na lekársku starostlivosť naďalej platia úplatky lekárom či vybavujú protekciu v nemocniciach? Pretože im chýba sebavedomie. Či už v prístupe k zdravotníckemu systému, alebo štátu ako takému. Prečo talentovaní slovenskí športovci neustále zlyhávajú, špeciálne v súbojoch s Čechmi? Pretože stále vnímajú úspech vo svetovom meradle ako príjemné prekvapenie, a nie ako niečo, čo majú od seba žiadať. A prečo slovenskí politici reagujú ako hašteriví puberťáci, keď ich médiá kritizujú? Pretože neveria, že môžu vyhrať férovo. Pretože potrebujú výhodu, ktorú im poskytuje napríklad reštrikčný tlačový zákon či vulgárne obvinenia.

To, že na podobné prešľapy proti zákonu, ako je ten Ficov, sa dá zareagovať aj inak – na úrovni, dokazujú príklady zo zahraničia. V roku 1910 sa pani Laurierová, manželka kanadského premiéra, stala vôbec prvou osobou v histórii pokutovanou za prekročenie povolenej rýchlosti o 16 kilometrov za hodinu v centre hlavného mesta. Neexistuje záznam, že by sir Wilfrid Laurier posmešne vyhlasoval, že „ohrozovala celú Ottawu”. V roku 2007, ešte predtým, ako sa začal uchádzať o demokratickú nomináciu pre prezidentské voľby, Barack Obama v tichosti vyplatil 17 parkovacích lístkov z čias svo­jich štúdií na Harvarde. Tlač ho pritom prichytila, ale Obama ju neobvinil, že sa na ňom sexuálne ukája. A napokon, malajzijský predseda vlády Abdullah Ahmad Badawi nedávno zaplatil 11 pokút za rýchlu jazdu a iné priestupky, aj keď v čase ich spáchania svoje autá neriadil.

Takže, pán predseda vlády. Neexistuje dôvod, prečo by Slovensko malo v politickej kultúre zaostávať za Spojenými štátmi, Kanadou alebo Malajziou. Ak môže Abdullah Ahmad Badawi bez frflania zaplatiť, môžete aj vy. Nemáte dôvod báť sa ničoho okrem strachu samotného.