„Čudná“ výstavba diaľnic

Výsledkom pokusu o rýchlenie tendrov na výstavbu diaľnic je, že ponuky na prvý z piatich úsekov boli zverejnené až sedem mesiacov po vyhlásení súťaží.

V týchto dňoch uplynuli neuveriteľné dva roky od vyhlásenia tendra na výstavbu diaľnice D1 v úseku Hubová - Ivachnová bez toho, aby sa konečne začalo stavať.

Na mŕtvom bode stojí aj tender na úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná skala.

V oboch prípadoch ide ešte o súťaže vyhlásené za ministra Figeľa s ponúkanými cenami na úrovni menej ako polovice odhadu štátnej expertízy.

Súčasná vláda s ministrom dopravy Počiatkom je v tretine svojho mandátu a okrem obchvatu Žiaru nad Hronom nezačala stavať v podstate nič.

Ani cenovo uletený polprofil diaľnice D3 k poľskej hranici sa ešte nestavia, hoci tender už má svojho víťaza.

Je otázne, či príčinou odkladu sú podozrenia z kartelovej dohody, alebo financovateľnosť z eurofondov.

Jarné ministrove sľuby o multimiliardovom rozbehu výstavby, zdá sa, prikryje sneh a ďalšia stavebná sezóna tak získa prívlastok „čudná“, podobne ako tá vojna z jesene 1939.

Osobitnú pozornosť si zaslúži pätica tendrov, ktoré NDS vyhlásila v marci tohto roka.

Ide o úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D3 Strážov – Brodno, R2 Ruskovce – Pravotice (polprofil), R2 Zvolen – Pstruša a R2 Pstruša – Kriváň.

Nezdá sa  rozumné vyhlásiť súčasne päť tendrov postupom užšej súťaže, ak chceme urýchliť tendre a dosiahnuť rozumné ceny.

No nehodnoťme zvolenú stratégiu, ale počkajme si na jej výsledky. A tie prichádzajú.

Čo sme sa dozvedeli

Väčšina médií prekvapujúco odignorovala otváranie obálok s cenovými ponukami na prvý z úsekov (R2 Pstruša – Kriváň).

Čo sme sa teda dozvedeli? Napriek snahám o urýchlenie tendrovania boli ponuky na ešte len prvý z piatich úsekov zverejnené až po siedmich mesiacoch od vyhlásenia súťaží.

O akom urýchlení teda hovoríme? Po ďalšie, zaujímavá je vysúťažená cena. Porovnávanie ponuky uchádzača so štátnou expertízou hovorí o správnosti a výhodnosti ceny len málo.

Rovnako problematické je porovnávať ceny rôznych úsekov. Vedzme však, že ponuka konzorcia Strabag, Doprastav a Váhostav na papierovo lacnejšiu R2 dáva na kilometer dvojnásobnú cenu ako náročnejšie úseky D1 okolo Martina či na Spiši.

Tragickosť uvedených súvislostí zvýrazňuje fakt, že eurofondové hodinky tikajú. Programovacie obdobie 2007 - 2013 sa končí a otázkou sa zdá  len to, aký veľký to bude škandál.

Aj keby dnes začali stavať, do konca roka 2015 sa veľa stihnúť nedá.

Neschopnosť vyčerpať eurofondy vo všeobecnosti a na diaľnice zvlášť je trestuhodná a má potenciál zmeniť pozíciu Slovenska vo vzťahu k Európskej únii z čistého prijímateľa na čistého platcu.

Diaľnice za eurofondy sa ukazujú  ako oveľa väčší problém, najmä ak uvážime nielen hrozbu nevyčerpania, ale i hrozbu vracania dotácií po podozreniach z korupcie a predraženia.

Možno i v tom spočíva dôvod oživovania ducha PPP projektov, kde, na smolu občanov, majú diaľničné záujmové skupiny podstatne „voľnejšie“ ruky.

Vláda sa činí so štúdiami

V čom sa táto vláda naozaj činí, to sú súťaže na rôzne štúdie.

Znova sa porovnáva povrchový a tunelový variant v Malej Fatre, prepojenie severného a južného ťahu a pripravujú sa štúdie realizovateľnosti na takmer všetky zostávajúce úseky.

Napríklad D1 Košice – Ukrajina, D3 Žilina – Poľsko, R2 Trenčín – Nováky a Lučenec – Košice, R3 Zvolen – Šahy, R4 Prešov – Poľsko, R7 Nové Zámky – Lučenec a najnovšie už aj diskutabilná R1 Banská Bystrica – Ružomberok.

Tieto minitendre sa tešia pozornosti médií, akoby to bola hotová vec a zajtra nastúpili bagre.

Ako by si neuvedomovali, že až na mimoriadne lobistické výnimky býva od štúdie realizovateľnosti k reálnej výstavbe roky ďaleko.

Mediálna debata o trasovaní a prioritách je mlátením prázdnej slamy maskujúcim podstatné skutočnosti.

Za naťahovaním výstavby diaľnic treba vidieť najmä jej spolitizovanie. Čo výjazdové zasadanie vlády, to nové prísľuby a tlaky na zmenu priorít.

Nožnice medzi plánmi a sľubmi na mape a realitou sa tak roztvárajú. Ak sa má výstavba naozaj rozbehnúť, potrebuje sa zreálniť vo vzťahu k zdrojom a odpolitizovať.

Dlhodobo deklarovaná priorita vlád v podobe D1 má svoje dopravno-ekonomické rácio, no od priority k reálnej výstavbe je na Slovensku ďaleko.

Je aj úlohou médií pozorne sledovať nielen slamených panákov, ale to podstatné. Sedem prebiehajúcich tendrov na výstavbu diaľnic za stámilióny stojí za pozornosť.