Ďalšie (nepríjemné) pokračovanie vo výstavbe diaľnica D3?

S termínom výstavby časti diaľnice D3 v úseku Čadca, Bukov-Svrčinovec so zámerom vyvlastnenia pozemkov a rodinných domov resp. obmedzenie časti pozemkov sa obávajú miestni obyvatelia, že vyvlastnenie zo strany štátu bude „profesionálne“, ale náhrada bude „neprofesionálna“.

Problém D3 sa volá nie vyvlastňovanie, ale náhrady. Súhlasím, že vyvlastnenie by malo byť jednoduchšie (a spolu s vylúčením „pridružených“ akcii aj lacnejšie). Nikto nespochybňuje, že stavby vo verejnom záujme (plyn – elektrina – diaľnica,...) ma mať štát inštitút vyvlastnenia. Ak pominiem citové problémy postihnutých mnohokrát späté s rodinným „striebrom“, pre štát by to malo byť férová hra voči vlastníkom a nie vyvlastnenie z pozície ja štát, a kto je viac !!!!

Pokiaľ ale bude vysporiadanie pre vlastníkov nehnuteľnosti a pozemkov „dehonestujúce“, pokiaľ nebude sa ich vlastníctvo riešiť veľkorysejšie všade a pri každom konkrétnom prípade spôsobom ako v Mojšovej Lúčke, potiaľ bude postup problémový. Bude sa prehlbovať nedôvera k politikom a v národe bude pokračovať apatia. Nechcel by som sa dožiť stavu, že k voľbám budú chodiť iba rodinný príslušníci kandidátov na poslancov. Ak už musíme pristúpiť k vyvlastneniu, robme to tak, aby sme občanovi neurobili novú traumu v jeho druhej etape žitia po vyvlastnení. Pritom nie je podstatné, ako sa bude robiť ocenenie bytových nehnuteľnosti, kto to bude robiť, ale rozhodujúce zostáva, či ocenená suma uspokojí postihnutých občanov. A tým nemyslím nadhodnotené ceny zo strany majiteľov, ale že primeraná cena nebude na úkor trhovej ceny, čo nie je to isté.

Štát v súčasnosti sám sebe si pripravuje dva  návrhy zákonov na urýchlené vyvlastnenie. Jednou z možnosti je, že diaľnica sa postaví a až následne sa majú riešiť vlastnícke práva k pozemkom. Ale otázka znie, kto vo verejnom záujme bude mať zo zákona právo navrhnúť a rozhodnúť o vyvlastnení? Štát prostredníctvom svojho orgánu? Bude objektívny? Štát potom by vystupoval v dvojrole – bude rozhodca ale aj prijímateľ statku? Nebude takýto zákon protiústavný? Nebude v sebe takýto zákon akumulovať ústavnú nerovnosť vo vzťahu k vyvlastneniu ?  Nebudú po schválení tohto problémového a politicky neúnosného zákona dva typy vyvlastnených? Diaľniční a tí ostatní ? Potom proces možného vyvlastnenia sa skomplikuje pre vlastníkov a pre štát vyvlastnenie bude „malina“, ale zároveň aj politická prehra a strata dôvery v ľudí ?

Navrhuje sa, že pre vyvlastnenie nebude potrebné uvádzať čísla parciel ani zoznam vlastníkov kadiaľ sa plánuje diaľnica. Aby to nebolo pre vlastníkov jednoduché, navrhuje sa, že zákonný vlastník si bude  musieť oznámenie  o vyvlastnení  t.j. o svojom vyvlastnení nájsť na úradnej tabuli ???  A ak sa o tom dozvie, tak potom sa ešte musí  sám prihlásiť ??? Je to prezentácia moci alebo šikana ? Obec zo zákona potom bude musieť do územného plánu zakresliť trasu plánovanej diaľnice. Potom štát či vyvlastní alebo až po výstavbe prikročí k vyvlastneniu pozemkov, už nie je podstatné. Stavebný úrad vydá rozhodnutie a štát začne stavať. Bude potom vôľa  (štátu) sa pýtať tých obyvateľov, ktorí stratia strechu nad hlavou, kde budú bývať? A ja som si myslel, že takéto vyvlastňovanie už nikdy v živote. Aby to nebolo také jednoduché, obec sa v tejto agende stane (zo zákona) iba  príveskom štátu a vlastne nebude mať nástroje ako chrániť svojich obyvateľov.

Stálym problémom pri výstavbe diaľnice smerovanie diaľnice a a vyvlastnenie pozemkov zostáva vyvlastňovanie. Rozumiem, že pre nich  akýkoľvek zásah do ich vlastníckych práv je vlastne zásahom do ich slobody slobodne zo zákona a ústavy svoj majetok využívať. V prípade verejného záujmu, Súhlasím, že vyvlastnenie by malo byť jednoduchšie (a spolu s vylúčením „pridružených“ akcii aj lacnejšie). Nikto nespochybňuje, že stavby typu plyn – elektrina – diaľnica t.j. vo verejnom záujme ma mať štát inštitút vyvlastnenia. Ak pominiem citové problémy postihnutých mnohokrát späté s rodinným „striebrom“, pre štát by to malo byť férová hra voči vlastníkom a nie vyvlastnenie z pozície ja štát, a kto je viac !!!! Pokiaľ ale bude vysporiadanie pre vlastníkov nehnuteľnosti a pozemkov „dehonestujúce“, pokiaľ nebude sa ich vlastníctvo riešiť veľkorysejšie všade a pri každom konkrétnom prípade spôsobom ako v Mojšovej Lúčke, potiaľ bude postup problémový, bude sa prehlbovať nedôvera k politikom a v národe bude pokračovať apatia. Nechcel by som sa dožiť stavu, že k voľbám budú chodiť iba rodinný príslušníci kandidátov na poslancov. Pokiaľ nepochopíme, že vlastníctvo je nedotknuteľné, a ak už musíme pristúpiť k vyvlastneniu, robme to tak, aby sme občanovi neurobili novú traumu v jeho druhej etape žitia po vyvlastnení.

Nie je podstatné, ako sa bude robiť ocenenie, kto to bude robiť, ale rozhodujúce zostáva, či ocenená suma uspokojí postihnutých občanov. A tým nemyslím nadhodnotené ceny zo strany majiteľov.

Ak sa pripravuje zákon, že v prípade, že sa jedná o vedenie plynu, energie, diaľnice ... bude možno zvážiť vyvlastnenie. Ale otázka znie, kto vo verejnom záujme bude mať zo zákona právo navrhnúť a rozhodnúť o vyvlastnení. Štát prostredníctvom svojho orgánu? Bude objektívny? Štát potom by vystupoval v dvoch úlohách – bude rozhodca ale aj prijímateľ statku.

Na zasadaní MZ 27.7. boli prejednávané dva body. Petícia občanov Čadce za presmerovanie navrhovanej trasy diaľnice a Územný plán mesta. Oba mali jedno spoločné. Smerovanie trasy diaľnice v priestore nad stanicou v červenej alternatíve. Ľudia aj prítomní na zasadaní pociťujú krivdu práve z možného vyvlastnenia a čo je hlavné z ocenenia, ktoré ich diskriminuje. Nie celkom som rozumel, že ak každý predložený materiál ma svoj účel, mesto sa nezaoberalo tým najpodstatnejším – výškou odškodnenia postihnutých. Som presvedčený, že keby postihnutí dostali primeranú finančnú úhradu, vyvlastňovanie by nemalo v sebe také dramatické ponižovanie zo strany štátu.

Poznámka č.1 (vypočutá na ulici)

Súvisiaci problém s rýchlou výstavbou dialníc zostáva, že investor (štát) sa dostane do ťažkosti s výkupom pozemkov. Pritom ak vláda si tak ambiciózny plán výstavby diaľníc do roku 2010, chce si zachovať štábnu kultúru, tak by nemala „žochariť“  na pár miliónov, a všetkým slušným vlastníkom zaplatiť nie trhovú ale primeranú cenu. Lebo potom štát sa stane „výpalníkom“ a zaradí sa medzi tých, pre ktorých zákon a slušnosť je na obtiaž?

Ing. Peter Glasnák pôsobí v komunálnej politike ako poslanec od roku 1990, v rokoch 1990-1994 ako primátor mesta Čadca.