Dedinčania od Zvolena zdolali štátnu mašinériu. Vyhraté ešte nemajú

Projekt so sporným prínosom pre spoločnosť pohltil more peňazí.

Hovorí sa o nej už viac ako 60 rokov. Využívať ju mali fabriky, poľnohospodári aj jadrová elektráreň. Tí však roky od zámeru dávali ruky preč. Aj preto sa jej výstavba neustále odkladala. Posledný verdikt je jasný a stručný - Vodné dielo Slatinka definitívne nebude.

Vláda Igora Matoviča výstavbu priehrady na rieke Slatina, ktorá by zatopila aj malú obec neďaleko Zvolena, definitívne stopla. Milióny minuté na prípravu projektu aj roky útrap, ktoré si zažili miestni, však nikto nenahradí. Poškodení napriek pozitívnym správam nevedia, čo bude.

Domy, ktoré museli pod nátlakom predať za socialistické ceny, im dnes pre nejasnú budúcnosť doslova padajú na hlavu. Keďže ich nemôžu odkúpiť, do rekonštrukcie sa nepúšťajú.

Napriek nekonečnému doťahovaniu sa a čakaniu sa mnohí nevzdávajú. Ich vzťah k stavbám, kde prežili detstvo a ktoré chcú zachovať pre svoje deti či vnúčatá, je pre ľudí zvonka priam fascinujúci a možno miestami nepochopiteľný. Im sa však stále chce bojovať.

Výstrel a obsadzovanie pozícií

Do Slatinky prichádzame za horúceho dňa. K malej dedine ležiacej v údolí medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou vedie úzka asfaltová cesta. Už kúsok za tabuľou v diaľke zočíme rieku Slatina, ktorá pretína dedinu na dve polovice. Aj vďaka nej sú júlové horúčavy znesiteľnejšie.

„Akonáhle sa zmení vláda, zmenia sa aj podmienky pre nás. Programové vyhlásenie tejto je pre nás akýmsi výstrelom do boja. My sa teraz musíme snažiť obsadiť čo najviac strategických pozícií,“ vysvetľuje Martina Paulíková zo Združenia Slatinka, ktorá sa už roky intenzívne snaží o to, aby sa výstavba priehrady stala raz a navždy minulosťou.

Sama však vie, že to nie záležitosť jedného dokumentu a jedného rozhodnutia. Viac ako 60 rokov plánovania vyžaduje komplikované riešenia - treba aktualizovať územné plány, dokumenty a tiež treba vyriešiť, čo s domami a pozemkami.

Tie totiž v rokoch 1989 až 1990 vykúpili alebo vyvlastnili. Väčšina obyvateľov kúpne zmluvy pre obavy podpísala. Sumy, za ktoré ľudia domy predali kopírovali ešte predrevolučné socialistické tabuľky - za dom dostali okolo 100-tisíc korún.

„Po roku 1989 hodnota domov výrazne narástla. Mnohí ľudia boli nešťastní,“ hovorí Martina.

Domy po odpredaji a vyvlastnení síce padli do rúk štátu, mnohí obyvatelia si ich však následne prenajali. Výška nájomného sa odvíja od kúpnej ceny z roku 1989. Za 30 rokov však aj napriek tomu všetci niekoľkokrát preplatili to, čo od štátu dostali.

„Sumy za nájom sa pohybujú okolo 300 až 500 eur ročne,“ vysvetľuje Martina. Jej združenie si v obci prenajíma budovu bývalej školy.

V dedine však stoja aj domy, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. Je ich asi desať. Zvyšné vlastní štát.

Martina nám ukazuje tri domy na vyvýšenom mieste nad dedinou. Vyzerajú ako z iného sveta - sú zrekonštruované a udržiavané. Vyvlastnené nikdy neboli, pretože sú nad zátopovou oblasťou.

Po odchode zomreli

Na nepríjemný nátlak štátnych úradníkov spomínajú aj miestni.

„Ľudí nahnali do školy a dali im podpísať zmluvy. Potom im vyplatili smiešne sumy,“ hovorí Vladimír Mikuš, ktorého otec síce dom predal, no v dedine zostal žiť až do smrti. Zomrel pred piatimi rokmi. Jeho syn si dnes rodičovský dom prenajíma od štátu.

Väčšina obyvateľov však narozdiel od pána Mikuša musela minimálne načas svoje domovy opustiť. V roku 1999 ich vysťahovali do novopostavených nájomných domov na ulici Maloslatinská v obci Zvolenská Slatina.

Niektorí sa s tým, že museli opustiť milovanú dedinu, nikdy nevyrovnali. Príkladom bol učiteľ z miestnej školy. Po dvoch mesiacoch od presťahovania zomrel.

„Keď sme boli za ním, jeho stav bol zlý, nevnímal. Spomenuli sme Slatinku. Na to reagoval,“ opisuje Martina silný vzťah k domovine. Podobných prípadov podľa nej bolo viac.

Ľuďom po rokoch ponúkli nájomné domy vo Zvolenskej Slatine na odkúpenie. Roky zaplateného nájmu však do úvahy nebrali. Ceny boli trhové napriek tomu, že obec stavby dostala od štátu za symbolickú korunu.

Vyše 60-ročná Odysea

História Vodného diela Slatinka sa začala písať v roku 1956. Vtedy sa prvý raz spomína v Štátnom vodohospodárskom pláne ČSR v súvislosti s nadlepšením prietoku Hrona. Z toho mali veľa vody odčerpávať plánované priemyselné závody a úlohou štátu bolo ju doplniť.

Postupom času sa vo vládnych dokumentoch objavuje aj jadrová elektráreň Mochovce či podniky v Leviciach.

„Po roku 1989 účel zostal, z podnikov sa však stali súkromné firmy. Tu sa už jedná o neoprávnenú štátu pomoc, ktorá by ich zvýhodňovala,“ ozrejmuje Paulíková dôvody, pre ktoré by nemala byť priehrada postavená zo štátnych peňazí. Firmy, o ktorých sa v dokumentoch písalo, navyše od vodnej nádrže dávali a dávajú ruky preč.

A tak sa začiatok výstavby odkladal. Do plánovania sa však aj naďalej investovalo. To, koľko dodnes Československo a neskôr Slovensko Slatinka stála, nie je jasné. Najmä výdavky z čias socializmu sa dohľadať nedajú. Združenie Slatinka iba z dostupných zmlúv a dokumentov vypočítalo, že od 90. rokov zhltla priehrada osem až desať miliónov eur.

„Problémom je aj to, že závlahová voda na Slovensku je dodnes veľmi lacná. Vyčítala nám to aj EÚ. Návratnosť tejto investície by bola 460 rokov,“ hovorí Martina.

Obec postupne ešte za socializmu prichádzala o všetko - samosprávu, autobusové linky, obchod, lekára, krčmu aj pouličné osvetlenie. V roku 1974 ju pripojili k dedine Zvolenská Slatina.

Zákaz stavať

Z budovy školy vychádzame na ulicu a cez drevený most prechádzame na druhú stranu rieky. Most oficiálne neexistuje. Dosky na ňom sa mierne hýbu. Miestni ho opravujú svojpomocne. Funguje tak všetko - údržba verejných priestranstiev, čistenie aj iné drobné práce.

V tom istom roku bola pre dedinu vydaná aj oficiálna stavebná uzávera, dovtedy bol rozvoj zastavený cez označenie Slatinky ako zánikovej obce. Znamenalo to žiadnu výstavbu či výraznejšie rekonštrukcie. Povolené boli iba nevyhnutné zásahy. Aj preto najmä deti pôvodných obyvateľov z obce odchádzali. Obmedzenia sa čiastočne podarilo zrušiť v roku 2000. Nové domy tu však vyrásť nesmú.

„V najlepších časoch tu žilo 300 až 350 ľudí. V roku 1999 ich bolo 60 až 80 a dnes ich je tak do 40,“ odpovedá Martina a dodáva, že trvalý pobyt tu môžu mať iba tí, ktorým sa podarilo dostať k domom a sú ich vlastníci. Tých je asi 15. Zvyšní tu síce žijú, no evidovaní nie sú.

O stavebných obmedzeniach svedčí aj vzhľad domov. Viaceré sú v dezolátnom stave - rozpadnuté trámy, zrútené múry či ošarpaná omietka.

Problémom je aj to, že ľudia nevedia, čo bude. Do domov, ktoré nie sú ich a možno nikdy nebudú, sa im investovať nechce. Štát totiž stále nepovedal, čo s nimi urobí. Na ďalšie pokyny čaká aj správca - Vodohospodárska výstavba.

„Vodohospodárska výstavba nemôže nakladať s majetkom štátu na základe programového vyhlásenia vlády a je potrebné si počkať na oficiálne stanovisko k zrušeniu prípravy VD Slatinka,“ uviedla pre Aktuality.sk hovorkyňa Simona Holovič. Zároveň dodala, že momentálne eviduje jednu žiadosť o kúpu nehnuteľnosti v obci.

Demonštratívne búranie

Na dolnom konci obce prechádzame okolo bývalej požiarnej zbrojnice či obchodu. Zelenú budovu vkusne zrekonštruovali poľovníci, ktorí tu majú v prenájme dva objekty.

Blížime sa k miestu, kde kedysi stál dom maloslatinského rodáka a spisovateľa Jána Beňa. Ten zbúrali úrady v roku 1999. Do dediny vtedy nabehli stroje a začali s likvidáciou. Za obeť im padli tri stavby.

„Bola to akási demonštrácia moci. Chceli ukázať, že môžu všetko,“ opisuje udalosti Martina. Podľa miestnych mali počkať, kým z obce odídu poslední ľudia a zatarasiť prístupovú cestu.

Na konci dediny kedysi stál aj mlyn.

Na prechádzke míňame viaceré náučné tabule. Obec má aj vďaka nim potenciál lákať turistov.

V poslednom období sa ich tu vraj objavuje stále viac. Okolie zaujme pokojnou nedotknutou prírodou. Návštevníkom sa páči aj náučný chodník Údolím rieky Slatina.

Unikátny biotop

Zachovaniu dediny Slatinka a povodia rieky Slatina nahráva aj unikátnosť tohto vodného toku. Je výnimočný, pretože je poslednou stredohorskou riekou, kde sa na dlhom úseku zachovali prirodzené meandre. Prispel k tomu aj nejasný osud obce.

„Máme tu 150 až 200-ročné jelše, krásne brehové porasty. Sú hodnotné v stredoeurópskom meradle,“ vysvetľuje Paulíková. Vyhlásiť plochu za chránené územie sa nepodarilo práve pre plánovanú priehradu.

Oblasť bola už dvakrát navrhnutá do zoznamu Natura 2000. Neúspešne. Nový envirorezort to však chce vyskúšať opäť.

„V súčasnosti sa rezort opäť zaoberá návrhom vyhlásiť toto územie, na ktorom sa nachádzajú 150-ročné jelšové porasty a unikátne vodné biotopy, za Územie európskeho významu v rámci Natura 2000,“ uviedol hovorca Slavomír Held.

Potenciál majú aj domy. Často ide o prvorepublikovú architektúru s unikátnymi detailami, ktoré v minulosti ocenilo aj oko architekta.

Keby to bolo naše...

Na dolnom konci nachádzame dom so zrútenou strechou. I ten patrí štátu. Kúsok ďalej si už 30 rokov dom prenajímajú manželia Kováčovci. Kedysi patril rodičom pani Márie.

Dvor s gánkom je počas horúcich dní doslova osviežujúcou oázou. Hneď ako prejdeme bránou, nám domáci nosia stoličky, núkajú koláč a vodu. Manželia sa práve vrátili zo zberu byliniek.

„Kedysi sme sa odsťahovali do Zvolenskej Slatiny, dom si však prenajímame už roky. Preplatili sme ho už niekoľkokrát,“ hovorí pani Kováčová.

Napriek nejasnému osudu sa nevzdávajú. K rodnému domu v Slatinke majú vytvorený silný vzťah. Veľmi by si želali, aby ho raz mohli odkúpiť. Pre seba, pre deti, pre vnúčatá. Konečne by ho mohli opraviť bez obáv z toho, že vyhodia peniaze von oknom.

„Keby to bolo naše. To je ideálny scenár. A keby nám to predali za toľko, za koľko to od nás kúpili.“

Príbehov ako tento bolo a je v Slatinke viacero. Miestnym nezostáva nič iné, iba čakať. Na vládu, na ministerstvá, na úrady. Presne na tie isté úrady, ktoré im roky hovorili, že ich domy zatopia, že musia odísť a presne tie isté úrady, ktoré ich z domovov vysťahovali.

Štát musí od slov prejsť k činom a naplniť ciele Programového vyhlásenia vlády. Bude to stáť čas, ľudské sily a určite aj peniaze.

Viac ako 60 rokov trvajúci proces sa nezastaví lusknutím prsta. Zostáva však veriť, že maniere komunistov a predchádzajúcich vlád sú nenávratne preč a nikdy sa nezopakujú. A že sa z malej dedinky v povodí rieky Slatina stane pokojné miesto pre život tých, ktorí dlhé roky bojovali za jej zachovanie.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...