Diaľnic rekordne pribudne, stavať sa ide skoro všade

Plynulá diaľnica D1, ktorá spojí Bratislavu s Košicami, by mala byť hotová do roku 2019. Najnovšie to predpokladá Národná diaľničná spoločnosť.

Po roku 2017 plánovanom ešte exministrom dopravy Jánom Figeľom (KDH), ďalšom termíne v roku 2018, ktorý po nástupe do vlády sľuboval minister dopravy Ján Počiatek (Smer) a rokom 2020 odhadovaným dopravnými expertmi sa tak ľuďom ponúka nový termín dokončenia D1.

Druhá vláda Roberta Fica zároveň predstavila doteraz najambicióznejšie konkrétne diaľničné plány spomedzi všetkých doterajších kabinetov. Počiatek chce začať stavať v tomto volebnom období 310 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a dokončiť by sa malo 133 kilometrov z nich. Ruch stavebných strojov bude už tento rok počuť takmer na celom Slovensku. Stavať sa bude na Považí, Kysuciach, Turci, Orave, v Liptove, Spiši, Podpoľaní a v regióne južne od Košíc.

Na diaľnice by mali byť k dispozícii peniaze z eurofondov. "Dokončenie D1 do Košíc v roku 2019 je plne realizovateľné. Je to samozrejme za predpokladu, že nedôjde k mimoriadnym situáciám a zdržaniam. Ale ciele, ktoré máme, sú reálne,“ potvrdila pre denník Pravda investičná šéfka Národnej diaľničnej spoločnosti Viktória Chomová.

Najväčšia výstavba sa rozbehne o dva roky. Vtedy investuje štát do výstavby vyše 201 kilometrov kvalitných štvorprúdoviek. Do roku 2015 by mali byť vo výstavbe všetky úseky severnej D1, medzi nimi dlho odkladaná diaľnica Turany – Hubová či takmer osemkilometrový obchvat Prešova.

Stavebné práce odštartujú tento rok napríklad na stavbe 15-kilometrovej štvorprúdovky od Hubovej do Ivachnovej a tiež na najdlhšom slovenskom tuneli Višňové.

"Našou ambíciou je, aby v roku 2015 boli všetky úseky potrebné na spojenie Bratislavy a Košíc, rozostavané,“ vraví Chomová.

Celkovo má na veľké infraštruktúrne projekty vrátane železničných smerovať do roku 2016 z eurofondov a štátneho rozpočtu 8 miliárd eur. Obzretím sa za plánmi predchádzajúcich vlád ide zatiaľ o historicky najsmelšie a najodvážnejšie zámery. Exminister Figeľ však považuje Počiatkovu ambíciu naliať do roku 2016 osem miliárd eur na účely kvalitnejšej infraštruktúry za vzdušné zámky.

Počiatkov predchodca Figeľ odovzdal asi 50 kilometrov diaľnic, keď v kresle nesedel ani dva roky. Figeľ mal v úmysle počas svojho ministrovania začať práce na 240 kilometroch diaľnic a rýchlostných ciest, dokončiť chcel 130 kilometrov. Počas prvej vlády Roberta Fica sa odovzdalo do užívania 123 kilometrov diaľnic. Od roku 1998 do roku 2006 sa počas Dzurindových vlád odovzdalo vyše 50 kilometrov rýchlych ciest a Vladimír Mečiar po sebe v rokoch 1994 až 1998 zanechal postavenú asi stovku kilometrov diaľnic.

Počiatek svoje ambiciózne plány označuje ako reálne a splniteľné. Celkovo však historické tempo výstavby slovenských štvorprúdoviek je značne pomalé. Za 45 rokov sa totiž podľa údajov NDS sprevádzkovala len tretina z plánovaných diaľničných úsekov.

"Ak budú všetky dopravné projekty urobené kvalitne a zároveň sa nebudú robiť prieťahy, tak sa tento plán dá splniť,“ komentuje vládne plány dopravný analytik Ondrej Matej (SDKÚ) z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.

Počiatkovi nahráva do kariet značná pripravenosť projektov, na ktorých pracovali predošlí ministri. Matej však úplné dokončenie D1 v roku 2019 až tak ružovo nevidí. "Podľa reality na Slovensku budeme šťastní, ak sa po diaľnici prevezieme v roku 2020.“

Severná diaľnica by tak síce mala byť hotová do roku 2019, no mestá za Košicami sa diaľnice dočkajú podstatne neskôr. O štyri roky dokončí štát 14-kilometrovú diaľnicu Budimír – Bidovce a následne sa v roku 2017 začnú budovať úseky Bidovce – Dargov a Dargov – Pozdišovce. Posledný kúsok diaľnice D1 končiaci na hranici s Ukrajinou má byť hotový až v roku 2023.

Súčasťou severnej spojnice východu a západu je v súčasnosti jednorúrový tunel Branisko. Jeho rozšírenie na plnohodnotný tunel je otázne. Aj keď podľa Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravy si súčasná intenzita áut v priemere 12-tisíc vozidiel vyžaduje dva tubusy, pre štát majú priority iné projekty.

"Dostavba tunela Branisko na plný profil v prvom rade závisí od konkrétnej intenzity áut v tuneli a od štúdie realizovateľnosti, či je to najpotrebnejšia investícia v danom regióne. Výstavba je naplánovaná a pripravuje sa, ale povedať dnes, či sa naozaj bude stavať v roku 2020, sú ďaleké plány,“ konkretizuje Chomová.

Predbežné odhady hovoria o dokončení tunela Branisko v roku 2025. Samotná stavba Braniska bude so sebou prinášať určité špecifiká, pretože druhá tunelová rúra je vedená v trase únikovej štôlne, čiže budú podľa diaľničiarov nutné zvláštne opatrenia súvisiace s bezpečnosťou premávky v tuneli.