Diaľnica D1 môže byť v roku 2019. Alebo 2024

Najdhší tunel začnú stavať neskôr, ale termín dostavby neposunuli. Stavbu hlavného ťahu môže blokovať aj kartelová dohoda.

BRATISLAVA. Pred pol rokom rátala Národná diaľničná spoločnosť s tým, že dva úseky D1 v okolí Žiliny, ktoré majú spolu takmer 25 kilometrov, rozostavia do konca roku 2013. Dnes je isté, že začala výstavbu iba jedného z nich.

Takto sa posúvajú termíny stavby diaľnic často. Napriek tomu Národná diaľničná spoločnosť niekoľko dní pred voľbou prezidenta ubezpečuje, že úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami bude v prevádzke v roku 2019.

Dôvody, prečo by ani tento plán štátu nemusel vyjsť, sú minimálne tri.

1. Kartel

Najvyšší súd rozhodol, že šesť firiem, medzi ktorými sú aj Skanska, Doprastav či Strabag, sa pred rokmi pri súťaži o stavbu cesty medzi Mengusovcami a Jánovcami dohadovali na tom, kto ponúkne akú cenu.

Národná diaľničná spoločnosť preto musí v tendroch, do ktorých sa tieto firmy prihlásili, čakať na usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie. Má povedať, či vôbec môžu bojovať o štátne zákazky.

Takýmto prípadom je na D1 stavba žilinského úseku, na ktorom má stáť najdlhší tunel na Slovensku, Višňové.

Najlacnejší uchádzači o túto zákazku sú Skanska v konzorciu so Strabagom. Ponúkli cenu 338 miliónov eur, cenová ponuka druhého najlacnejšieho Doprastavu bola o 44 miliónov eur vyššia.

Národná diaľničná nevidí dôvody na to, aby sa tento rok nemohla začať výstavba tunela. Ak by sa ukázalo, že firmy z kartelu nemôžu súťažiť, vyberala by víťaza spomedzi ďalších uchádzačov.

V hre tak môže byť aj firma Dúha podnikateľa Miroslava Remetu, ktorý chcel kúpiť Novácke chemické závody. V tendri bola ponuka jeho firmy tretia najlacnejšia.

Analytik Inštitútu dopravnej politiky Juraj Čermák si však myslí, že štát bude musieť súťažiť nanovo. Firmy totiž v tendri už dlho viazali peniaze vo forme zábezpeky.

Očakáva, že skôr nebudú súhlasiť s predĺžením lehoty, počas ktorej sú ich ponuky viazané a od tendra odskočia.

„Ak všetko pôjde hladko, mohol by sa štát dostať k stavbe tunela asi o šesť až osem mesiacov,“ hovorí Čermák.

Tunel Višňové sa má stavať 5,5 roka. Za posledný polrok už štát oddialil predpokladaný začiatok jeho výstavby z roku 2013 na rok 2014. Termín dostavby v roku 2018 však neposunul na neskôr.

2. Ochranári

Najväčším rizikom pri pohľade na termíny výstavby D1 je úsek medzi Turanmi a Hubovou. Tvrdí to Národná diaľničná spoločnosť.

Stále čaká na analýzu, či bude musieť túto diaľnicu preprojektovať. Ochranárom sa totiž nepáči, že štát chce cestu viesť krížom cez chránenú prírodu a nie radšej šetrnejším tunelom Korbeľka.

To by podľa diaľničiarov odsunulo stavbu tohto úseku o dva až tri roky. S týmto odhadom súhlasí Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného.

Čermák si myslí, že tunelový variant cesty ju môže oddialiť aj o päť rokov.

3. Tunel Branisko

Štát neplánuje v dohľadnom čase postaviť druhú rúru tunela Branisko. Tvrdí, že v tejto lokalite nejazdí toľko áut, aby to bolo potrebné.

Kajánek s tým súhlasí, no upozorňuje, že keď sa tunel musí uzavrieť, alternatívna cesta kapacitne nevyhovuje.

Čermák to vidí tak, že ak sú štyri pruhy pred aj za tunelom, mal by mať aj tunel štyri jazdné pruhy.