Diaľnica D4 má vytvoriť okolo hlavného mesta okruh. Nie všetci sú za.

Doprava v okolí Bratislavyje neúnosná. Je potrebný diaľničný okruh. Najväčšia diskusia je okolo tunela cez Karpaty.

Historická poloha Bratislavy ako dopravného uzla je pre ňu zároveň nevýhodou. Štvorpruhová diaľnica už zďaleka nestačí.

Bratislava hovorí o novej diaľnici

Výstavba diaľnice D4 sa blíži. Jej koridor je od roku 2005 určený, ostáva ešte vybrať jeden zo siedmich variantov tunela cez Karpaty. O nich sa bude hovoriť na stretnutí projektantov s občanmi, ktoré bude v piatok o 17.00 v kultúrnom centre v Stupave.

D4 spojí existujúce diaľnice D1 a D2. Na rakúskej strane sa napojí na diaľnicu A6 pri Kittsee a na rýchlostnú komunikáciu S8 pri Marcheggu. Vytvorí sa tak oblúk okolo Bratislavy.

Štát plánuje okruh dokončiť v najbližšom desaťročí, náklady sa odhadujú na 30 až 40 miliárd korún. „Sme vo fáze diskusie s občanmi,“ povedal Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti. „Diaľnica povedie husto obývaným územím a možno očakávať mnoho rokovaní o majetkovom vyrovnaní pozemkov.

Problémy s dopravou

Ešte pred stupavským stretnutím budú v stredu dopravu rozoberať starostovia obcí v okolí Bratislavy, ktorých sa má výstavba dotknúť. Ich spoločným problémom je regionálna tranzitná doprava ich územím.

Problémom Bratislavy je zas medzinárodný tranzit. Na Patrónke, kadiaľ prechádzajú kamióny z Maďarska a Rakúska do Česka a späť, musí bratislavský magistrát opravovať vyjazdené „koľaje“. V zápchach tu s ka­miónmi stoja autá Bratislavčanov aj mestská hromadná dop­rava. V júni otvoria tunel Sitina, ktorý kamióny odkloní. To isté sa deje v Petržalke. „Keď dnes ide kamión po úseku Senecká – Mierová do Rakúska, nepokračuje po diaľnici Einsteinova, ale po mestskej ceste Einsteinova,“ hovorí Jánošík.

Dnes sa totiž využíva hraničný priechod Berg, nie Kittsee. K tomu vedie zatiaľ jediný hotový 2,3-kilometrový úsek D4. V novembri však Rakúsko otvorí na druhej strane diaľnicu A6. Tým by sa malo Bratislave odľahčiť.

Proti tunelu

Okruh by pomohol. Na to však treba preklenúť Karpaty tunelom. Podľa Jánošíka pôjde o najdlhší tunel na Slovensku s dĺžkou asi deväť kilometrov. Vyústiť má medzi Račou a Vajnormi, na druhej strane medzi Borinkou a Mariankou, o presnej trase sa diskutuje.

Obyvatelia malokarpatských obcí sa však búria. Nepáči sa im, že pri ich domoch povedie nová diaľnica. Ide nielen o starousadlíkov, ale aj o bývalých Bratis­lavčanov, ktorí sa vysťahovali za drahým a príjemným bývaním mimo mesta. „Argumentujú tým, že žijú v oddychovej zóne,“ hovorí Jánošík.

V blízkosti budúcej stavby sú hrad Pajštún s prírodnou rezerváciou, Borinský kras a vzácne mokrade. Vplyv stavby na životné prostredie preskúma ministerstvo.

Iná možnosť dokončiť diaľničný okruh nie je. „Je to jasné, ak sa pozrieme na mapu nehodovosti a intenzity dopravy,“ tvrdí Jánošík. Hovorí sa aj o medzinárodnom tlaku – ak sa okruh neurobí, Slovensko môže prísť o štatút tranzitnej krajiny, teda aj o peniaze. Na budúci rok má totiž naša krajina vstúpiť do schengenského priestoru.

Trasa diaľnice D4 a jej súčasti

• od rakúskej diaľnice A6, priechod Jarovce - Kittsee
• cez Dunaj šiestym mostom
• poza Slovnaft, Podunajské Biskupice a Most pri Bratislave
• mostom cez Malý Dunaj
• dvoma tunelmi pri letisku
• križovatka s D1 Ivanka pri Du­naji – sever
• tunelom cez Karpaty medzi Vajnormi a Račou
• výjazd z tunela medzi Borinkou a Mariankou
• križovatka s D2 Stupava –juh
• smerom do Rakúska mostom cez Moravu
• k rakúskej rýchlostnej komunikácii S8, priechod Marchegg