Diaľnica do Košíc? Nemusí ju dokončiť ani budúca vláda

Rizikovými úsekmi medzi sú výstavba obchvatu Prešova a výstavbu úseku diaľnice D1 medzi Turanmi a Hubovou.

BRATISLAVA. Počas éry ministra dopravy Jána Počiatka zo Smeru sa dokončilo približne 46 kilometrov diaľnic a ďalších približne 40 kilometrov sa rozostavalo. Napriek tomu Bratislavu a Košice nemusí diaľnicou spojiť ani vláda, ktorá vzíde po marcových parlamentných voľbách.

Na definitívne dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami štát bude musieť rozostavať dva posledné úseky. A práve tie sú podľa viacerých odborníkov najrizikovejšie.

Prvým úsekom, ktorý sa bude musieť dokončiť na autostráde medzi hlavným mestom a metropolou Východného Slovenska, je juhozápadný obchvat Prešova. Hoci Národná diaľničná spoločnosť súťaž na jeho výstavbu vypísala ešte vlani v júni, dodnes tender neuzavrela. Termín jeho uzavretia stále nie je známy, pričom celý proces brzdia námietky na Úrade pre verejné obstarávanie.

Obchvat Prešov, s predpokladanou hodnotou zákazky takmer 370 miliónov eur, patrí medzi časovo najnáročnejšie. Štátni diaľničiari odhadujú, že stavbári ho budú stavať viac ako štyri roky. V praxi to znamená, že aj keby Národná diaľničná v týchto dňoch podpísala zmluvu, takmer osemkilometrový úsek by sa dokončoval na prelome marca a apríla v roku 2020.

Diaľnica cez Fatru

Ďalším rizikom, ktorý dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami môže posunúť, je približne 13-kilometrový úsek medzi Turanmi a Hubovou. Vzhľadom na masívny  zosuv pôdy neďaleko Šútova a možnú zmenu trasy tohto úseku si NDS dala vypracovať nový posudok vplyvu na životné prostredie. Jeho výsledky ešte nemá rezort dopravy k dispozícii.

Aj preto sa podľa ministerstva dopravy začiatok výstavby tohto úseku odhadnúť nedá. Podľa Martina Bakoša,  šéfa spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, ktorá na diaľniciach stavby dozoruje, by sa musel  úsek medzi Turanmi a Hubovou začať najneskôr do roka. Inak sa dokončenie diaľnice v roku  2020 nestihne.

"Všetky úseky medzi Bratislavou a Košicami sú buď zazmluvnené alebo sa súťažia, a termín ich dokončenia je rok 2019 alebo skôr. Jediným otáznikom zostáva Turany - Hubová, kde zasiahla vyššia moc a kvôli masívnemu zosuvu sa dnes miesto výstavby musí hľadať nové riešenie," povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Rezort Jána Počiatka však stále verí, že ak všetko pôjde podľa ideálneho scenára a nenastanú žiadne komplikácie, plynulá D1 z Bratislavy do Košíc môže byť už v tomto desaťročí.

Okrem toho na jeho výstavbu štát aktuálne nemá dostatok peňazí, vyčerpal aj eurofondy. Výstavba by mala stáť približne 700 miliónov eur.

Rozťal uzol, spustil tunel Višňové

Najdlhší tunel na Slovensku - viac ako sedemkilometrový tunel - sa v tomto volebnom období podarilo spustiť. Tunel s priľahlou diaľnicou by mal stáť 410 miliónov eur. Celý úsek by sa mal dokončiť v roku 2019.

Ďalším úsekom, ktorý Počiatek spustil, no súťaž vypísal ešte jeho predchodca bol obchvat Ružomberka - konkrétne úsek medzi Hubovou a Ivachnovou. Tento úsek stavia konzorcium OHL ŽS a Váhostav. Výstavba má stáť takmer 228 miliónov eur.

Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka za Smer okrem toho rozbehlo výstavbu aj ďalších úsekov diaľnic, napríklad na úsek pod Hričovským Podhradím a Lietavskou Lúčkou. Stavbári sľubujú, že ho postavia za približne 427 miliónov eur.

Čo dokončil

Počiatek pre voľbami strihal pásky na troch diaľničných úsekoch.  Počas jeseň otvoril úseky na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Košicami. Jedným z nich bol aj jeden úsek Jánovce - Jablonov, kde na jeseň 2012 neďaleko Kuriman padla mostná konštrukcia. Štyria ľudia zomreli, ďalší sa zranili. Vlani, po troch rokoch vyšetrovania, polícia obvinila nemeckú statičku.

Sabine H. podľa vyšetrovateľa chybne naprojektovala vzájomné stuženie podporných konštrukcií, čo spôsobilo zrútenie časti mostnej konštrukcie.

Za výstavbu mosta neďaleko Kuriman zodpovedala česká spoločnosť Bögl a Krýsl. Celý úsek stavala spolu s Váhostavom. Stavebná firma Juraja Širokého stavala aj úsek neďaleko Martina - viac ako 16-kilometrovú diaľnicu medzi Dubnou Skalou a Turanmi.

Množstvu malých subdodávateľov Váhostav nevyplatil za práce, pričom mu vznikli dlhy v desiatkach miliónov eur. Dlhy sa jej podarilo odpísať vďaka reštrukturalizácii. Širokému prišiel na pomoc aj premiér Robert Fico. Dlhy Váhostavu zaplatia banky zo svojho odvodu. Dodávatelia Váhostavu však aj tak neuvidia všetky svoje peniaze.

Rovnakým odpisovaním dlhov si počas tohto obdobia prešiel aj Doprastav. Ten spolu so Strabagom staval úsek neďaleko Prešova, pričom cenu oproti štátnym odhadom stlačil o viac ako polovicu. Stratové zákazky brala aj Eurovia, ktoré dokončovala úsek Jánovce - Jablonov, II. úsek. Aj na úseku tejto diaľnice došlo k smrteľnému nešťastiu, počas razenia tunela Šibenik.

Ako sa vyvíjali ceny

Za éry Jána Figeľa padli ceny diaľnic na historické dno. Počas Počiatkovej éry stúpli vyššie. Kým za Figeľovej éry sa ceny pohybovali približne na 50 percent štátnej expertízy, Počiatkova éra prišla až k 80 percentám.

Šéf analytickej spoločnosti CEEC Research Jiři Vacek hovorí, že počas posledných štyroch rokov sa podarilo vypísať a zadať niekoľko nových zákazok, ktoré naplnili zásobníky prác stavebných firiem, čo znížilo tvrdý konkurenčný boj v súťažiach.

"Ten samozrejme sám o sebe prínosný je, ale len do určitej miery. Ak dôjde k tomu, že firmy začnú ponúkať dumpingové ceny a následne v snahe ustáť zákazky prestanú platiť, už pre trh pozitívne nie je. Rovnako firmy si uvedomili po spotrebovaní svojich kapitálových rezerv, že už ďalej dumpingové ceny neudržia a začali svoje ponukové ceny zvyšovať," dodal Vacek.