Diaľnica môže byť o rok neskôr

Váhostav žiada o posun dokončenia úseku na východe, na stavbe je málo strojov i ľudí. Zadlžená firma hovorí, že stavba D1 mešká najmä pre počasie.

BRATISLAVA. Deväť kilometrov diaľnice D1 medzi Jánovcami a Jablonovom pri Levoči malo konzorcium okolo Váhostavu dokončiť v júli. Teraz chce termín odovzdania úseku posunúť.

Podľa neoficiálnych informácií žiada posun o šesť mesiacov, počas ktorých sa môže stavať. Ak zarátame aj obdobia so zlým počasím a prestojmi, môže to byť aj rok.

„Požiadavku na predĺženie termínu lehoty výstavby posúdi stavebný dozor,“ povedal šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Milan Gajdoš. NDS tvrdí, že za meškaním sú chýbajúce kapacity na stavbe.

Váhostav pritom naznačuje, že môže meškať aj so 16­-kilometrovým úsekom medzi Dubnou skalou a Turanmi pri Martine. Má ju odovzdať do konca roka, ale už teraz je v niekoľkomesačnom sklze.

Dá sa čakať, že aj na stavbu tohto úseku si bude pýtať viac času, naznačil Gajdoš. Ak to urobí, aj tu dozor posúdi, či za meškanie môže firma, alebo došlo k niečomu nečakanému, napríklad k zosuvu pôdy.

Váhostavu hrozí pokuta

Už v minulosti dodávatelia Váhostavu naznačovali, že ich riadne neplatí, a tak nepracujú, ako majú. Tvrdia, že kým sa čaká na materiál, ktorý nezaplatil, sa nestavia.

Výstavba D1

Ako napreduje

• Medzi Bratislavou a Košicami je rozostavaných 86 km diaľnice D1, asi na polovici práce len štartujú.
• Úsek Jánovce – Jablonov, čo má 9,5 km a zastrešuje ho Eurovia, sa stavia podľa plánu. Má byť hotový v júli 2015.
• Meškanie vidí štát pri úseku Fričovce – Svinia pri Prešove, ktorý má 11 km.
• Konzorciu okolo Doprastavu uznal štát vyše štvormesačné meškanie pre zlé počasie a zosuv pôdy, mal by byť hotový v júli 2015.
• Na budúci mesiac sa mala dokončiť časť Jánovce – Jablonov od konzorcia okolo Váhostavu. Ten vraj žiada predĺžiť termín o rok.
• Váhostav mešká aj so stavbou úseku Dubná skala – Turany pri Martine, ktorý má 16,4 km.

Zdroj: NDS

Váhostav sa obhajuje tým, že jeho finančné problémy nie sú pri časovom sklze výstavby rozhodujúce. Argumentuje najmä počasím, teraz analyzuje, aké omeškanie firme spôsobili povodne.

Jiří Vacek, riaditeľ spoločnosti CEEC Research, ktorá sa venuje analýzam stavebného sektora, si myslí, že meškanie Váhostavu na stavbe je kombináciou viacerých faktorov. Patrí medzi ne počasie, ale aj zmeny, ktoré sa museli urobiť v projektoch na diaľnice.

No vraví, že časový sklz spôsobili aj meškajúce splátky faktúr. Tento problém by sa mal podľa jeho informácií cez splátkové kalendáre zmierniť.

Ak by Váhostav mal meškať pre jeho zlú finančnú disciplínu, štát by ho mal za to pokutovať, myslí si analytik Inštitútu dopravnej politiky Juraj Čermák.

Ako bývalý manažér Národnej diaľničnej spoločnosti pripomína, že ročné meškanie je extrém a väčšina diaľnic býva ukončená v zmluvných termínoch.

Spomenul, že Inžinierske stavby dostali za štvormesačné neoprávnené omeškanie s prácami na úseku D1 medzi Mengusovcami a Jánovcami pokutu vyše sedem miliónov eur (v tom čase ešte 217 miliónov slovenských korún).

Získať kapacity je drahé

Váhostav sa podľa neoficiálnych informácií snaží udržať výšku svojich úverov na takej úrovni, aby sa nepredlžil a nebol nútený ísť do reštrukturalizácie.

V tej už je napríklad Doprastav, ktorý stavia úsek D1 pri Prešove. Štát mu schválil oddialenie odovzdania tohto úseku asi o štyri mesiace. Dôvodom meškania však mali byť zosuvy pôdy a počasie, nie nedostatok peňazí.

Pre firmu je podľa Čermáka najlacnejšie, keď využíva vlastné kapacity. Keď si musí prenajať cudzie, rastú jej náklady. Aj Inžinierske stavby dostali pokutu preto, že kapacity prevelili inde a dodatočné si nezazmluvnili.

Doprastav má dnes na starosti výstavbu menšieho počtu úsekov diaľnic než Váhostav, a tak môže viac využívať svojich ľudí a stroje.

Na D1 chýba obchvat Prešova a úsek cez Fatru

Najväčšie riziko dostavby D1 je jej časť vedúca cez Fatru. Hrozilo, že sa musí prepracovať pre ochranu rysov či medveďov.

BRATISLAVA. Hlavná dopravná tepna D1 medzi Bratislavou a Košicami má byť hotová v roku 2019. No tento výhľad štátu má vážne trhliny.

Najväčšie riziko, ktoré mohlo dokončenie D1 odsunúť aj na rok 2023, sa však už zrejme zmiernilo. Týkalo sa úseku D1 pri Ružomberku medzi Turanmi a Hubovou.

Brusel mu vyčítal, že príliš zasiahne do chránenej Fatry, ak pôjde hlavne po povrchu, nie tunelom Korbeľka, ktorý je šetrnejší k prírode. Napokon súhlasil s plánmi štátu.

Aj tak štát ešte posudzuje, či viesť diaľnicu po povrchu, čím môže ohroziť chránené rysy a medvede, alebo ju viac skryť pod zem. Do konca júna by mal mať výsledky posledných zistení a rozhodne sa, ktorý variant diaľnice zvolí.

Optimistický odhad

Predbežne vraj zo skúmania Národnej diaľničnej spoločnosti vyplýva, že povrchový variant diaľnice, ako ju štát pôvodne pripravoval, je v poriadku. No keby sa tento verdikt nepotvrdil, príprava menej rozpracovaného tunelového variantu diaľnice by zabrala niekoľko rokov.

Diaľnica vedúca po povrchu by podľa najoptimistickejších odhadov mohla byť hotová v roku 2019. Pohľad na tempo diaľničných tendrov však naznačuje, že aktuálnejší bude rok 2020.

Branisko s jednou rúrou

Do skladačky na D1 ešte chýba obchvat Prešova. Podľa dnešných plánov by sa mohol dokončiť v roku 2019, ak sa začne stavať na budúci rok.

Aj tak zostane na diaľničnej mape biele miesto. Tunel Branisko bude mať totiž stále iba jednu rúru. Štát tvrdí, že prvé hasí to, čo najviac páli. Pri tuneli Branisko nepredpokladá takú premávku áut, že by musel prioritne investovať peniaze doň.

Je možné aj to, že druhú rúru s ďalšími dvoma pruhmi bude mať skôr než Branisko tunel Horelica. Nachádza sa na časti D3 medzi Žilinou a Poľskom.

Očakáva sa totiž, že keď sa D3 dostavia, dostanú sa na ňu vo veľkom počte kamióny premávajúce medzi Slovenskom a Poľskom. Ich pohyb na úseku medzi Žilinou a štátnou hranicou je dnes obmedzený.