Diaľnica spája Bratislavu s Prahou 30 rokov

Diaľnica D1 je najstaršou, najdlhšou a v niektorých úsekoch tiež najvyťaženejšou českou diaľnicou. Dlhý čas bola taktiež jedinou dlhšou súvislou diaľničnou stavbou v bývalom Československu.

Bratislava - Pred 30 rokmi, 8. novembra 1980, boli otvorené posledné chýbajúce úseky D1 medzi Prahou a Brnom a zároveň aj zostávajúce časti D2 z Brna do Bratislavy. Diaľnica, ktorá merala 317 kilometrov, sa tak po desaťročiach príprav a výstavby stala skutočnou cestnou "chrbticou" vtedajšej federácie.

Výstavba diaľnic sa začala tesne pred vojnou

Výstavba súčasnej českej D1 sa začala v septembri 1967 "pražským" úsekom Spořilov - Čestlice. Po desaťročiach tak došlo k naplneniu niekdajších plánov na vybudovanie chrbtovej diaľnice naprieč vtedajším Československom, ktoré však prerušila druhá svetová vojna a následne ukončila povojnová politická situácia.

Stavba diaľnice D1 bola totiž schválená už 4. novembra 1938 a predpokladala diaľničné prepojenie Prahy a Podkarpatskej Rusi. So stavbou sa začalo 2. mája 1939, ale práce boli prerušené vojnou.

D1 mala mať dĺžku 712 km

Po vojne bola stavba v obmedzenom rozsahu obnovená, v roku 1950 však bola opäť zastavená. V roku 1963 schválila vláda koncepciu dlhodobého rozvoja cestnej a diaľničnej siete, ktorá mala mať celkovo 1711 kilometrov (vrátane Slovenska).

Chrbticou bola práve diaľnica D1 v dĺžke 712 kilometrov, ktorá na rozdiel od dneška mala od Brna pokračovať cez Uherské Hradište na Slovensko až do Košíc.

Po rozpade federácie bola trasa českej D1 odklonená od Brna na Ostravu s ukončením pri Lipníku nad Bečvou.

Na Slovensku máme dnes asi 570 km diaľnic a rýchlostných ciest

Najdôležitejšou dopravnou tepnou je nedostavaná diaľnica D1, ktorá spája Bratislavu s východom krajiny a vedie cez Žilinu popod Vysoké Tatry. Bývalá vláda chcela urýchliť budovanie ciest využitím súkromného kapitálu, týmto spôsobom sa zatiaľ rozbehla len výstavba časti rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou.

Slovensko sa v uplynulom období pustilo do prípravy výstavby ciest prostredníctvom projektov súkromno-verejného partnerstva (PPP projekty). Predchádzajúci kabinet pod vedením Roberta Fica (Smer-SD) chcel touto formou postaviť celkovo asi 150 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, úseky rozdelil do troch balíkov. Pri PPP projektoch cestu postaví súkromník aj za pomoci pôžičiek od bánk, štát mu neskôr investíciu dlhodobo spláca.

Zmeny vo výstavbe diaľnic po voľbách

Stredopravá vláda premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá nastúpila do úradu po júnových voľbách, si predsavzala zabezpečiť nadštandardné cestné spojenie Bratislavy s Košicami do roku 2014.

Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) sa rozhodol nepokračovať v rokovaniach s koncesionárom o podmienkach výstavby najrozsiahlejšieho z trojice balíkov PPP projektov - dostavbe asi 75 kilometrov diaľnice D1 na severe Slovenska. Súkromnému konzorciu sa opakovane nepodarilo získať dostatok zdrojov na budovanie cesty, Figeľov úrad navyše projekt považoval za predražený pre štát.

Pilotný PPP projekt sa naplno naštartoval v prípade stavby okolo 50 kilometrov cesty R1, ktorá v budúcnosti spojí Trnavu s Banskou Bystricou. Ministerstvo dopravy zamýšľa predĺžiť ju ďalej až po Ružomberok, kde by sa napojila na diaľnicu D1. Zabezpečil by sa tak plynulý prejazd z hlavného mesta na východ krajiny.

O osude tretieho PPP projektu, ktorý zahŕňa technicky náročné úseky s tunelmi v okolí Žiliny, by sa malo rozhodnúť v najbližších týždňoch.

Diaľnice na Slovensku sú tri

Diaľničnú sieť okrem D1 tvorí aj diaľnica D2, ktorá je hlavným ťahom na trase z Bratislavy do Česka. Nedostavaná zatiaľ zostáva aj diaľnica D3, ktorá povedie cez Kysuce do Poľska.

Štvrtým diaľničným ťahom sa má v budúcnosti stať obchvat Bratislavy, ktorý však nepatrí k prioritám súčasného kabinetu. Radičovej vláda sa chystá pri stavbe chýbajúcich úsekov D1 využiť peniaze zo štátneho rozpočtu v kombinácii s eurofondami. Cesty chce zároveň budovať lacnejšie než predchádzajúci Ficov kabinet.

Popri rýchlostnej ceste R1 sú naplánované ďalšie podobné cestné spojenia. Diskutovanou sa v poslednom čase stala časť cesty R7, ktorá má zlepšiť prístup do Bratislavy z juhovýchodnej strany. Budovanie ďalších uvažovaných rýchlostných ciest môže prísť na rad zrejme až v neskorších termínoch.

Údržbu a prevádzku existujúcich diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku má na starosti štátom kontrolovaná Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Kabinet plánuje podnik zlúčiť so Slovenskou správou ciest (SSC), ktorá zodpovedá za cesty prvej triedy. O udržiavanie a prevádzku súkromných ciest sa má počas doby splácania investície starať koncesionár.

Míľniky výstavby diaľnic v Československu:

4. novembra 1938 - Začiatok výstavby diaľnic (úseky zhruba v trase dnešnej D1); stavba čiastočne pokračovala aj počas vojny.

1950 - Výstavba diaľnice zastavená.

8. septembra 1967 - Odštartovaním stavby D1 Spořilov (Praha) - Čestlice bolo obnovené budovanie diaľnic v krajine.

12. júla 1971 - Otvorený prvý diaľničný úsek na území Československa: úsek D1 Praha - Mirošovice (dĺžka 21,2 km).

4. októbra 1978 - Otvorený prvý úsek D2 (Brno - Blučina, 11,7 km).

8. novembra 1980 - Otvorený úsek D1 Humpolec - Pávov (20,7 km) a úseky D2 Hustopeče - hranica so Slovenskom (26 km); posledné sprevádzkované úseky medzi Prahou a Brnom a Bratislavou.

30. júla 1992 - Sprevádzkovaním úseku Tučapy - Vyškov (9,6 km) sa D1 predĺžila na dlho konečných zhruba 230 km.