Diaľnica spojí Bratislavu a Košice vraj o šesť rokov

Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku 1972. V súčasnosti je z nej sprevádzkovaných takmer 320 kilometrov, čo je necelých 62 percent z celkovej plánovanej dĺžky 515,621 kilometra. I napriek rôznym sľubovaným termínom jej dokončenia z minulosti (roky 1990, 2000, 2005, 2010 či 2013 ) bude vraj prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku 2017.

Východné Slovensko - Diaľnice začali stavať ešte otcovia našich otcov. My by sme po nich už aj chceli jazdiť. Už asi nikoho nezaujíma, či to bude formou PPP projektov alebo z eurofondov, ale kedy.

Túto otázku si kladú všetci –   bežní ľudia, podnikatelia alebo riaditelia veľkých firiem. Rýchlosť dopravy, ale aj úspora času a paliva zaujíma každého.

Počas tohto volebného obdobia 130 kilometrov

V najbližších štyroch rokoch by  mali na Slovensku odovzdať do užívania 130 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.

„Je to výrazné číslo a veľká výzva. No považujem ho za reálne,“ povedal minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Figeľ (KDH).

Za pravdu terajšiemu ministrovi dopravy dávajú aj niektorí odborníci na dopravu. „Závisí to od toho, či sa podarí navýšiť plánované zdroje z rozpočtu, a ďalšia vec je, či sa podarí zrealizovať úvery od Európskej investičnej banky. Myslím si, že tieto výpočty z ministerstva sú reálne splniteľné,“ povedal riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák.

V tomto roku by mal štát dokončiť 57,5 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest, v budúcom roku by malo ísť o 5,7 km a v roku 2013 má na Slovensku pribudnúť 21 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.

V roku 2014 plánuje štát odovzdať do užívania 46,2 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest. Okrem toho chce štát v rokoch 2011 až 2014 začať s výstavbou okolo 250 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.

Diaľničný úsek D1 Jánovce – Jablonov sa už stavia

Diaľničný úsek D1 Jánovce - Jablonov má dĺžku 18,536 km. Momentálne budujú prvých 9 kilometrov. Nadväzuje na úsek D1 Mengusovce - Jánovce.

Na trase diaľnice bude 16 mostov pre jeden dvojpruh s celkovou dĺžkou 3 586 m, 4 mosty nad diaľnicou, 2 mosty na vetvách križovatky Levoča a tunel Šibeník. Súčasťou stavby sú dve mimoúrovňové križovatky (časť mimoúrovňovej križovatky Spišský Štvrtok a Levoča). Pri Levoči bude vybudované odpočívadlo.

Ročná priemerná denná intenzita na ceste I/18 pri Levoči dosahovala 7382 vozidiel za 24 hodín v roku 2000.

Diaľničný úsek D1 Mengusovce - Jánovce - Jablonov skráti trasu medzi Žilinou a Prešovom oproti existujúcej ceste I/18 o 2,4 km.

Najťažší bude tunel Višňové

Termín dokončenia diaľnice z Bratislavy do Košíc podľa ministra dopravy určuje to, dokedy sa dobuduje tunel Višňové pri Žiline.

„Čím skôr začneme s výstavbou tohto tunela, tým skôr je možné z hľadiska technológie zhruba po päťročnom období ho dať do prevádzky,“ vysvetlil Figeľ. Podľa neho pôjde o roky 2016 až 2017.

Súťaž na výstavbu tunela Višnové by sa mala vyhlásiť na jeseň tohto roka. Tunel Višňové pritom označil za najťažší, najdrahší a najviac odkladaný úsek diaľnice D1.

Na otázku, prečo začína každá vládnuca strana s výstavbou tunela, sme odpoveď nedostali.

Kedy bude povolená stovka v Bôriku?

Tunely Bôrik a Branisko sú nám známe skôr svojimi negatívnymi hodnoteniami ako niečím, na čo môže byť niekto hrdý. Tunel pod Braniskom bol svojho času náš najmodernejší a najdlhší cestný tunel.

Súčasným normám už nevyhovuje. Tunel je obojsmerný, čo znižuje bezpečnosť premávky a je často uzavretý pre komplikovanú údržbu. Na jeho zmodernizovanie a dostavbu budú diaľničiari potrebovať ďalších viac ako 200 miliónov eur.

Tunel Bôrik je určite lepšie riešený ako Branisko, no aj tu sa motoristi stretnú s častou údržbou a večným spomalením.

„Upravovacia zmena rýchlosti je vo finálnej fáze. Predpokladáme, že ešte tento rok sa upraví nájazdová rýchlosť do tunela na 130 km/h a cez tunel by sa malo ísť 100 km/h,“ povedal hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Janošík.

PPP projekty boli vraj zbytočne predražené

Diaľnica pri Levoči je jedným z piatich plánovaných úsekov, ktoré sa cez prvý PPP projekt mali stavať medzi Martinom a Prešovom. Súčasný minister dopravy prvý a tretí balík PPP zastavil, lebo boli vraj predražené a pre štát nevýhodné.

Kilometer našej najlacnejšej diaľnice sa počas bývalej vlády dal postaviť v cene okolo 18 miliónov eur. Ešte pred časom to potvrdil aj exminister dopravy Ľubomír Vážny. Za 75 kilometrov diaľnice D1 prostredníctvom PPP projektov sme mali vyplatiť počas 30 rokov súkromnému konzorciu neuveriteľnú sumu až 9,1 miliardy eur.

Podľa NDS môžeme stavať diaľnice aj lacnejšie

Zlepšiť by sa do budúcnosti mala najmä projektová príprava jednotlivých úsekov. U nás v nížinách stojí v priemere 1 kilometer diaľnice približne 9,5 milióna eur.

„Pritom napríklad Chorváti stavajú za 7 a Dáni dokonca za necelých 6 miliónov eur za kilometer. Drahšie od nás ich stavajú už len v Maďarsku a v Rakúsku, kde jeden kilometer cesty stojí približne 13 miliónov eur. Ide však o diaľnice, ktoré sa stavajú v nížinách,“ povedal hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Marcel Janošík.

V hornatom teréne však Slovensko obstálo prekvapujúco dobre. „Jeden kilometer diaľnice u nás staviame za asi 12,5 milióna eur. A to je v niektorých prípadoch aj o polovicu lacnejšie ako napríklad v Česku, Slovinsku,  Nemecku či v Rakúsku,“ dodal Janošík.

Ceny sa však podľa viacerých odborníkov nedajú priemerovať a je lepšie, keď sa odlišujú od rovného a hornatého terénu.

„Toto sú vyslovene stavebné náklady jednotlivých objektov. Čiže takto vychádza porovnanie a myslím si, že v konečnom dôsledku Slovensko nie je na tom vôbec zle. Naopak myslím si, že sme v rámci priemeru porovnávaných krajín,“ povedal generálny riaditeľ NDS Igor Choma.

Nová diaľnica bude bezpečnejšia aj šetrnejšia

Vďaka novej diaľnici motoristi ušetria najviac na čase. „Určite, že na čase ušetríme a myslím, si že nie málo. Napríklad na trase Bratislava – Košice sa dá ušetriť aj viac ako polhodina. Ak by však na diaľnici neboli žiadne obmedzenia, tak asi aj viac,“ povedal analytik portálu www.natankuj.sk Peter Novotný.

Podľa neho je však veľmi podstatný rozdiel v bezpečnosti pri jazde na ceste prvej triedy a na diaľnici. „Diaľnica je omnoho bezpečnejšia. Samozrejme, aj tu sa niekedy nájdu 'dobráci', ktorí vašu cestu ohrozia, ale nebezpečenstvo je tu predsa len o niečo nižšie,“ dodal Novotný.

Na ušetrenie paliva sme urobili aj malý pokus. Vyskúšali sme ísť sto kilometrov po diaľnici a potom takú istú dĺžku trasy po ceste prvej triedy. Podľa našich výpočtov sme ušetrili cestovaním po diaľnici na sto kilometrov skoro tri decilitre paliva.

„Ja si nemyslím, že sa dá niečo ušetriť. Samozrejme, závisí od toho, kto a ako šoféruje. Ak pôjde vodič plynulo a nebude musieť často brzdiť, tak možno niečo ušetrí,“ vysvetlil Novotný.

D1 je dôležitá pre celú Európu

D1 je najvýznamnejšia a najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu s hraničným priechodom Záhor na štátnej hranici s Ukrajinou cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce.

Je súčasťou vetvy A 5, paneurópskeho koridoru s trasou Terst (Taliansko) – Viedeň (Rakúsko) - Bratislava - Žilina - Košice – Ľvov (Ukrajina) a európskych ciest E50, E58, E75, E442 a E571.

Plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2014

Najvyššou prioritou programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je dokončenie diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc.

Do roku 2014 chce však vláda pokračovať aj vo výstavbe diaľnic D3 a D4. Významnou prioritou je pokračovanie výstavby smerom od Žiliny na Kysuce, do Poľska a Českej republiky. Diaľnica D4, tzv. nultý obchvat Bratislavy, by sa mala podľa ministra začať stavať najskôr v roku 2014.

Medzi priority zaradili aj výstavbu úsekov ciest na rýchlostnej ceste R2 od Zvolena smerom na Lučenec, ale aj obchvaty miest Žiar nad Hronom a Bánovce nad Bebravou. Na rýchlostnej ceste R3 má pribudnúť obchvat mesta Nižná a Tvrdošín.

Predraženia diaľničných stavieb

Počas  minulých rokov sa niektoré stavby značne predražovali. Zo zdrojov z ministerstva výstavby vyberáme tie najdrahšie za posledné obdobie.

Predraženia stavieb v rokoch 1998 až 2006

1. prvá etapa obchvatu Čadce sa zvýšila o 165 %
2. cesta Budča - Kováčová bola drahšia o 97,5 %
3. cesta zo Skalitého k hranici s Poľskom o 77 %
4. stavba D1 Važec - Mengusovce zdražela o 65,2 %
5. stavba D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie o 45,8 %

Predraženia stavieb v rokoch 2006 - 2010

1. obchvat Trstenej na R3 sa zvýšil o 14,5 %
2. druhý úsek D1 Sverepec - Vrtižer zdražel o 9,75 %
3. križovatka Stupava, juh na D2 o 8,6 %
4. druhá etapa R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie o 7,5 %
5. prvý úsek D1 Sverepec - Vrtižer o 3,9 %

Terajšie ceny za kilometer diaľnice

Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti sa dá na Slovensku stavať lacnejšie. Takto vyzerá porovnanie  cien za kilometer postavenej diaľnice v niektorých krajinách Európy.

Nížina

Rakúsko - 12,9 mil. €
Maďarsko - 11,2 mil. €
Slovensko - 9,6 mil. €
Slovinsko - 7,3 mil. €
Chorvátsko - 6,9 mil. €
Dánsko - 5,9 mil. €

Hornatý terén

Slovensko - 12,5 mil. €
Nemecko - 26,0 mil. €
Rakúsko - 25,0 mil. €
Česko - 24,6 mil. €
Slovinsko - 22,2 mil. €                  

ZDROJ: NDS

Financovanie dostavby diaľnic terajšou vládou

Výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest chce minister dopravy financovať z viacerých zdrojov, pričom by malo ísť počas štyroch rokov o približne 5 miliárd eur.

• prostriedky zo štátneho rozpočtu
• výnosy z elektronického mýta a diaľničných nálepiek
• eurofondy
• úvery Európskej investičnej banky
• projekty verejno-súkromného partnerstva
• diaľničné dlhopisy.

Podľa Figeľa sú najlacnejšími peniazmi  zdroje z  eurofondov. Za výhodné označil aj úvery z Európskej investičnej banky. Vydanie tzv. diaľničných dlhopisov by mala podľa ministra dopravy umožniť novelizácia zákona o starobnom dôchodkovom sporení.