Diaľnice a hry

Pred voľbami opäť vstupuje do hry obľúbený trik - otváranie nových diaľničných úsekov. Pravdaže aj nedokončených či s polovičným profilom. Podstatné je, že sa aktuálnej vládnej garnitúre zablysnú v rukách, ako prísľub lepších čias, nožnice, ktoré slávnostne strihajú pásky.

Mečiarovi pri tom kedysi asistovali prominenti zo zahraničia (Claudia Schifferová či Gérard Depardieu). Obchvatom Bratislavy pôsobil na voličov Dzurinda. A priam diaľničné orgie pripravuje na nasledujúce dni aj Fico. (Hoci sa do úspechov jeho volebného obdobia rátajú aj kilometre rozostavané za predošlej vlády, alebo iba pripravované...)

Prečo sú vlastne politici presvedčení, že diaľnice sú to pravé? Iste by zabralo, keby mohli pred voľbami vyhlásiť: Sporná skládka odpadu v Pezinku je zrušená! Nebezpeční mafiáni X. Y... (a mnohí ďalší) sedia za mrežami. Politik X. Y. (stačil by aspoň jeden!) je odsúdený za korupciu. Poslanecká imunita sa znížila.

Poslanci, čo nechodia do práce, nedostanú plat... A tak ďalej a tak podobne. Nejde o sľuby a skutky zďaleka také drahé ako diaľnice. Ale splniť ich je, zdá sa, oveľa ťažšie, ako odovzdať vodičom pár kilometrov narýchlo dokončených ciest. A bohorovne si pritom povedať, že slovenskému voličovi k šťastiu stačia diaľnice a hry.