Diaľnice chce zaplatiť šesť firiem

Do prvého tendra na výstavbu viacerých úsekov diaľnice D1 za súkromné peniaze sa prihlásili šiesti záujemcovia. ČTK o tom dnes bez ďalších podrobností informovalo ministerstvo dopravy. Štát vyhlásil súťaž na tri diaľničné úseky v Žilinskom kraji a ďalšie dva v Prešovskom kraji v dĺžke asi 75 kilometrov vlani v novembri.

Uchádzači o verejnú zákazku sa museli podľa pôvodných informácií preukázať tým, že v posledných troch rokoch každoročne dosiahli tržby 1,2 miliardy eur (asi 40 miliárd korún) a tiež splniť podmienku základného imania 800 miliónov eur (zhruba 27 miliárd Sk).

Ponuky záujemcov posúdi 11-členná komisia zložená zo zástupcov ministerstva dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti a poradcu. "Nejde však o komisiu, ktorá vyhodnocuje ponuky s cieľom určiť víťaza. Komisia určí, či daný uchádzač splnil podmienky účasti v súťaži podľa oznámenia," uviedlo ministerstvo dopravy.

Vypísaním projektov takzvaného súkromno-verejného partnerstva (PPP projekty) chce kabinet premiéra Roberta Fica urýchliť výstavbu celkovo viac ako 150 kilometrov diaľničných úsekov a rýchlostných ciest. Vláda plánuje napríklad do roku 2010 diaľnicou prepojiť Bratislavu s Košicami.

V druhej polovici decembra štát vyhlásil aj druhý tender na výber dodávateľa, ktorý má mať na starosti výstavbu viacerých úsekov rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Záujemcovia môžu predkladať žiadosti o koncesiu na tieto práce do 8. februára.

Aj napriek spusteniu súťaží sa vláda ešte definitívne nerozhodla, či sa pustí do výstavby prostredníctvom PPP projektov a v akom rozsahu. Verdikt padne až po vyhodnotení konkrétnych zmlúv s koncesionármi. Štát by mal posúdiť hlavne finančnú záťaž týchto kontraktov na verejné financie. Stavbu ciest totiž uhradí súkromný kapitál, štát ich však bude dlhodobo splácať. Ministerstvo financií už vlani navrhlo znížiť ich rozsah o tretinu, so svojím zámerom však neuspelo.

Stavbu diaľnic by mala urýchliť aj zmena zákona, ktorá umožňuje napríklad stavať cesty na súkromných pozemkoch bez dohody s ich majiteľmi alebo ešte pred ukončením vyvlastňovacieho konania. Opozícia aj mimovládne organizácie však upozorňovali, že právna norma môže byť v rozpore s ústavou.