Diaľnice krstené krvou a slzami - je čo oslavovať?

Vláda tento rok otvára diaľnice, ktoré sú symbolom nešťastia ľudí, ktorí ich budovali.

Diaľničná výstavba na Slovensku sa v tomto roku nespája s ničím pozitívnym. Teda s ničím, čo by pozitívne mohla hodnotiť verejnosť.

A klopkanie na symbolické kamene, či strihanie stužiek, vyznievajú ako cynické pripomínanie toho, na čo by sme radi všetci zabudli.

Vinníci nešťastí nie sú za mrežami. Obete a pozostalí márne čakajú na spravodlivosť.

Včera slávnostne otvorili 9,5-kilometrový úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablonov.

Ide o tú diaľnicu, ktorá sa spája s tragédiou v roku 2012. V novembri toho roku sa počas nej zrútil pri obci Iliašovce most.

Z asi dvadsaťmetrovej výšky sa uvoľnila jedna betónová časť. Zomreli 4 ľudia.

Doteraz nikoho neobvinili.

Diaľničný úsek D1 Dubná Skala – Turany (16,41 km), to je úplne samostatná kapitola.

Na ten bude do smrti spomínať každý subdodávateľ Váhostavu-SK. A nielen oni.

Súd rozhodol, že Váhostav na základe schváleného reštrukturalizačného plánu vyplatí nezabezpečeným veriteľom počas piatich rokov 18,75 percenta z ich pôvodnej pohľadávky (to znamená celkovo 19,62 mil. eur).

Do toho sa ozvala vláda, že ľuďom, ktorým hrozí, že im nezaplatia 80 percent toho, čo mali, pomôže.

Začala s odkupovaním pohľadávok cez Slovenskú reštrukturalizačnú, s. r. o.

Tá odkupuje od pôvodných veriteľov všetky ich nezabezpečené pohľadávky voči dlžníkovi v reštrukturalizácii, za odplatu, ktorá neprevyšuje 50 % celkovej sumy pohľadávok. Najviac však za 200 000 eur na jedného veriteľa.

Vytvorenie tejto štátnej s. r. o, však odborníci považujú za populistický krok.

Naozaj máte pocit, že tu je dôvod na radosť?

Ja v prípade týchto dvoch diaľničných úsekov tento pocit nemám.